© Miroslav Očadlík
Hučava pod obcou Očová pred a po búraní, ktoré prebiehalo v dňoch 23. a 24. júna 2021. Výška hate dosahovala podľa technickej dokumentácie až 1,9 metra a tvorila pre ryby i ďalšie vodné organizmy neprekonateľnú bariéru. © Miroslav Očadlík
Mlyn stojí na hornom konci obce Očová, len kúsok od jednej z dvoch hatí, ktoré sa nachádzajú na celej dĺžke rieky Hučava. Táto hať ešte stojí, slúži na odber vody pre tunajšie rybníky, no druhá hať nižšie po toku je už minulosťou. Postavili ju v 60-70. rokoch 20. storočia v rámci tzv. „Akcie Z“ (zet ako zveľaďovať). Počas „zveľaďovacích“ akcií býval často do obcí navezený kameň a prehradenia stavali samotní obyvatelia v rámci dobrovoľných brigád Hať slúžila na odber vody – bolo to stavidlo, ktoré odrážalo vodu do kanála pre Slatinský potok. Už dávno však stratila svoj zmysel, nikto ju nepotreboval, tvorila len zbytočnú bariéru na rieke.
WWF Slovensko spolu so Slovenským vodohospodárskym podnikom ju dňa 23. 6. 2021 zbúrali. Presne tak, ako bolo podľa údajov Dam Removal Europe v európskych krajinách v posledných rokoch zbúraných už takmer päťtisíc rôznych hatí a priehrad, medzi nimi i doteraz najväčšia 35 metrová priehrada Vézin vo Francúzsku. Len počas uplynulého roka bolo v Európe zbúraných 101 prehradení riek či priehrad.
© Jakub Krška
Ichtyologický prieskum na rieke Hučava. Uskutočnil sa pred búraním hate a zopakuje sa ešte tento rok, najlepšie v čase neresu niektorých rýb. © Jakub Krška
Bariéry v ceste na neresiská
„Zo skúseností viem, že efekt odstránenia bariéry môže byť viditeľný prakticky okamžite. Odstránenie bariéry je asi to najlepšie, čo môže človek pre rieku spraviť,“ hovorí Daniel Gruľa z Prírodovedeckej fakulty Univerzity Komenského, keď spolu s kolegom vykonáva ichtyologický prieskum na Hučave. Vo vysokých rybárskych čižmách s pomocou elektrického prúdu z elektrického agregátu, ktorý ryby nasmeruje priamo do odbernej nádoby, no neublíži im, odborníci prešli úsek rieky nad a pod haťou ešte pred jej odstránením. Skontrolovali, aké ryby v rieke našli a následne ich vypustili späť do Hučavy. Rovnaký prieskum zopakujú neskôr po odstránení hate. Cieľom je zistiť, aký vplyv má odstránenie bariéry na ichtyofaunu v danom úseku rieky.
„V minulosti sa bariérami prehradilo množstvo tokov, čo zabránilo rybám v migrácii na neresiská a tieto ryby sa v nižších úsekov nevytierali, ale vytierali sa na horších stanovištiach, čo ohrozilo prežitie plôdiku a populácie rýb na tokoch drasticky poklesli. Na každom toku, kde sa odstránila nejaká bariéra, je väčšinou veľmi dobre vidieť, že to ichtyofaune výrazne pomohlo,“ vysvetľuje Daniel Gruľa. A dodáva, že pomôcť rybám sa po odstránení bariéry dá i druhým krokom – obnovou neresísk. Ryby totiž potrebujú plytčiny a štrkové hlavice, kde nakladú ikry, ktoré sú v malých jamkách medzi štrkom chránené pred predátormi.
V Hučave možno nájsť až sedem druhov rýb, dominujú pôvodné druhy ako pstruh potočný, hlaváč pásoplutvý či slíž severný. Ichtyologický prieskum potvrdil aj výskyt čereble pestrej či mreny škvrnitej, čo je európsky významný druh. Nachádzala sa práve pod haťou, ktorá jej bránila v neresovom ťahu vyššie po prúde rieky.
© Andrea Settey Hajdúchová
Daniel Gruľa z Prírodovedeckej fakulty Univerzity Komenského ukazuje, aké druhy rýb sú pod haťou na Hučave. Samček čereble patrí k našim najfarebnejším druhom rýb, samička, ktorú našli, má v sebe ikry a je tesne pred neresením. © Andrea Settey Hajdúchová
V riekach bývali ryby a raky
„Kedysi som mal rád tieto potoky, Hučava a Zolná (do nej sa Hučava vlieva), lebo tu býval kopec rýb a rôzne druhy. Pstruhy sa našli väčšie aj menšie, takže každý rybár si prišiel na svoje, no prestal som sem chodiť, pretože spoločenstvo rýb začalo upadať,“ hovorí rybár Igor Kokavec, ktorý z Podpoľania pochádza.
Oblastný ichtyológ zo Slovenského rybárskeho zväzu Richard Štencl objasňuje aj ďalšie problémy, ktoré spôsobuje výstavba bariér na riekach, ktoré bránia migrácií rýb. „Jeden z najväčších problémov je, že sa oddelia populácie rýb. Nad bariérou zostáva populácia rýb, ktorá už nemá možnosť osvieženia genofondu od populácie z dolnej časti, takže dochádza k tzv. genetickej erózii.“ Dôsledkom môže byť i to, že ryby v úseku vymiznú, čo sa rybári snažia riešiť na niektorých tokoch a v niektorých úsekoch riek umelým vysádzaním niektorých druhov rýb. Problém s migráciou to však nerieši.
„Narodili sme sa tu v mlyne a pri Hučave sme vyrastali. V časti Očovej, ktorá je tu povyše a volá sa Píla, bola časť vody z Hučavy odrazená a tiekla okolo mlyna, poháňala turbíny a nižšie sa vracala späť do Hučavy. Ten odrazený prítok bolo naše detstvo, kúpali sme sa v ňom a v zime sme korčuľovali až k hati, skoro 500 metrov,“ spomína František Bučko. Aj na tomto príklade badať citlivejší prístup k rieke – nevyhnutná časť vody pre mlyn bola odrazená a Hučava v pôvodnom koryte tiekla slobodne ďalej.
Starí rodičia Františka Bučka prišli do mlyna v 1905 roku, patril vtedy Vigľašskému panstvu, pred 2. svetovou vojnou už na mlyne hospodárili Františkovi rodičia, od znárodnenia v roku 1953 ako zamestnanci štátnych mlynov. Dnes už stojí mlyn „na suchu“, po kanáli s odrazenou vodou z Hučavy niet už pamiatky. Stratil funkciu a zanikol. Presne tak, ako stratila svoju funkciu hať na Hučave, ktorá bola odstránená.
© Jakub Krška
Miro Očadlík z WWF Slovensko v rozhovore s bratmi Bučkovcami z Očovej. Celé ich detstvo je spojené s Hučavou a mlynom v obci Očová. © Jakub Krška
Prečo Hučava a čo bude ďalej
Hať na Hučave vybral tím WWF Slovensko spolu so Slovenským vodohospodárskym podnikom, š.p., (SVP) zo zoznamu bariér vhodných na odstránenie, na ktorom WWF Slovensko s partnermi – SVP a Štátna ochrana prírody SR, dlhodobo pracuje. Obnovovanie riečnej kontinuity, odstraňovanie nepotrebných bariér a revitalizácia riek a riečnej nivy, také sú niektoré z nosných tém, ktorej sa WWF Slovensko venuje. To, že práve hať na Hučave bola vybraná ako prvá na odstránenie je výsledkom kompromisu a dohody práve so Slovenským vodohospodárskym podnikom.
„Hučava pramení pod Poľanou a od prameňa až po obec Očová tečie slobodne, meandruje, má dostatok priestoru na bezpečné vybreženie, vytvára štrkové lavice a hlbočiny, ktoré potrebujú pre život rôzne druhy rýb a vodné organizmy,” vysvetľuje Miroslav Očadlík, expert na vodné ekosystémy z WWF Slovensko.
Prvými ľudskými zásahmi prechádza potok práve v Očovej, a sú to zásahy, akými prechádzajú rieky a potoky v mnohých mestách a obciach nielen na Slovensku. Koryto Hučavy bolo v obci vyrovnané a prehĺbené, pôvodné meandre tak zanikli. Brehy potoka boli spevnené a zvýšené, aby chránili okolitú zástavbu. A v obci vznikli spomínané dve hate. Jedna je už minulosťou, na tej druhej má byť postavený rybovod. Počíta s ním Vodný plán Slovenska. „Ak sa to podarí, potok Hučava sa spriechodní prakticky od prameňa po sútok, čo znamená takmer 28 km slobodne tečúcej rieky,“ hovorí Očadlík.
© Jakub Krška
Práce na odstraňovaní hate začali 23.6.2021, predchádzali im rokovania s „majiteľom“ bariéry s SVP a príprava technickej dokumentácie. Rovnako bolo potrebné pripraviť kampaň na platforme Odstráňme priehrady v Európe (Remove the Dams in Europe), ktorú zriadilo WWF Holandsko, v rámci ktorej už európska verejnosť finančne podporila odstránenie desiatok priehrad, napr. v Španielsku, Francúzsku, Veľkej Británii, ale aj na Ukrajine či v Litve. A ešte niečo – odstraňovaniu predchádzala aj „brigáda“ – pár dní pred spustením prác sme na krátkom asi 100 m úseku okolo hate vyzberali 12 vriec odpadkov. © Jakub Krška
To je len malý zlomok z toho, čo nás ešte čaká. Európska komisia si stanovila v Stratégii EÚ v oblasti biodiverzity do roku 2030 jasný cieľ: 25-tisíc kilometrov voľne tečúcich riek. „Je to náš spoločný záväzok, Slovensko nemôže zostať stáť bokom. Dlhujeme to našim riekam, pretože ich ekologický stav sa stále zhoršuje,“ hovorí Miroslava Plassmann, riaditeľka WWF Slovensko.
Európske rieky patria medzi najviac fragmentované na svete, teda prehradzuje ich najviac priehrad, prehrádzok, malých vodných elektrární, či iných typov bariér. Podľa správy Európskej environmentálnej agentúry sú práve bariéry jedným z hlavných dôvodov, pre ktoré je až 60 % riek v Európe v zlom ekologickom stave a sú kľúčovou príčinou poklesu sladkovodnej biodiverzity. Podľa Správy o stave planéty 2020, ktorú vydáva WWF, pokles sledovaných populácií sladkovodných rýb predstavuje od roku 1970 až 84 percent.
©Jakub Krška
Rieka Hučava pramení na území biosférickej rezervácie Poľana, priamo pod vrchom Veľká Poľana a až po Očovú tečie voľne Hrochotskou dolinou, meandruje, vytvára štrkové lavice a hlbočiny, ktoré potrebujú pre život rôzne druhy rýb a vodné organizmy. ©Jakub Krška
Na Slovensku podľa nového návrhu vodného plánu na roky 2022-2027 nie je podľa hodnotenia vyplývajúceho z Rámcovej smernice o vode v dobrom stave až 57 % vodných útvarov našich riek a stráca sa z nich život. Podľa červeného zoznamu vyhynulo na Slovensku až šesť druhov rýb a ďalších sedem druhov patrí ku kriticky ohrozeným. Prišli sme predovšetkým o migrujúce druhy rýb, ako vyza veľká a ďalšie druhy jeseterov, pstruha morského, či lososa atlantického.
Podľa smernice musia členské krajiny EÚ vrátiť riekam dobrý ekologický stav do roku 2027. Slovensko nie je výnimkou. Ako sa k tomuto záväzku postavíme, uvidíme čoskoro – európske krajiny aktuálne pracujú na nových Vodných plánoch, ktoré by mali obsahovať kroky pre splnenie cieľa. Vodný plán by mal zahŕňať aj zoznam bariér vhodných na odstránenie. Veríme, že Hučava tak symbolicky odštartovala riečnu revolúciu konečne aj na Slovensku.
Andrea Settey Hajdúchová, WWF Slovensko