Slovensko má možnosť ukázať ako bude Slovensko obnovovať prírodu.

Pridané dňa: 14. 8. 2026

Autor: Kristína Bocková

Bratislava 13. augusta 2026 – Sucho, horúčavy či prívalové dažde už dnes ukazujú, že krajina potrebuje lepšie zvládať dôsledky meniacej sa klímy. Obnova lesov, riek, mokradí či poľnohospodárskej krajiny môže byť jednou z ciest, ako posilniť jej odolnosť a zároveň podporiť život v regiónoch. Slovensko preto spolu s ďalšími členskými štátmi EÚ pripravuje Národný plán obnovy prírody, ktorý má určiť, kde a ako budeme prírodu obnovovať v najbližších desaťročiach.

Stav prírody v Európe sa pritom dlhodobo zhoršuje. Podľa hodnotenia Európskej environmentálnej agentúry je až 80 % z viac ako 2 000 hodnotených prírodných stanovíšť a prostredí v nepriaznivom stave. Ubúdajú mokrade, prirodzené rieky, pestré lúky či zdravé lesy a s nimi aj množstvo druhov rastlín a živočíchov, ktoré sú od týchto miest závislé. Európska komisia preto prijala Nariadenie o obnove prírody, ktorého cieľom je tento trend zvrátiť a podporiť obnovu miest, kde príroda prestala fungovať tak, ako by mala.

Nejde pritom len o ochranu rastlín a živočíchov. Zdravá krajina pomáha zadržiavať vodu, ochladzovať územie počas horúčav, chrániť pôdu a zmierňovať dôsledky sucha či povodní. Obnova prírody tak môže byť zároveň jedným z nástrojov, ako sa Slovensko môže lepšie pripraviť na zmenu klímy a podporiť aj rozvoj vidieckych či mestských oblastí.

“Národný plán obnovy prírody je kľúčový dokument, v ktorom si každý členský štát určí, aké kroky a opatrenia chce na obnovu prírody podniknúť. Ministerstvo životného prostredia SR by preto malo tento dokument vnímať ako strategickú prioritu a pripraviť ho tak, aby skutočne posilnil odolnosť Slovenska,“ hovorí Katarína Butkovská z WWF Slovensko.

Obnova dunajského ramena Malé Foki, Foto: Jakub krška

Nariadenie o obnove prírody je pritom právne záväzné a stanovuje spoločné ciele pre všetky členské štáty. Do roku 2030 má byť obnovou pokrytých najmenej 20 % pevniny a morí EÚ a do roku 2050 majú byť prijaté opatrenia na obnovu všetkých ekosystémov, ktoré ju potrebujú. Národné plány preto nebudú jednorazovými dokumentmi, ale rámcom pre opatrenia v krajine počas nasledujúcich desaťročí.

“Pre Slovensko je dôležité pozerať sa na obnovu prírody aj ako na investíciu do budúcnosti regiónov. Keď dokážeme v krajine lepšie zadržiavať vodu, chrániť pôdu a znižovať dopady extrémov počasia, pomáhame tým nielen prírode, ale aj ľuďom, ktorí v regiónoch žijú a pracujú. Kvalitne pripravený plán môže byť príležitosťou pre rozvoj slovenského vidieka a pre zachovanie tradičných spôsobov hospodárenia na poliach a lúkach a ich obnovu tam, kde zanikli,” dopĺňa Jozef Ridzoň z organizácie SOS/ Birdlife Slovensko.

Obnovené koryto rieky Hron po odstránení nevyúživanej bariéry Pohorelská Maša, Foto: Jakub Krška

Slovensko má svoj návrh Národného plánu obnovy prírody predložiť Európskej komisii do 1. septembra 2026. Následne má byť plán po posúdení a úpravách finalizovaný v roku 2027. Na jeho príprave sa podieľa Ministerstvo životného prostredia SR v spolupráci s ďalšími rezortmi a zainteresovanými inštitúciami.

WWF Slovensko a SOS/BirdLife Slovensko upozorňujú, že zostávajúci čas treba využiť na prípravu kvalitného, ambiciózneho a dátami podloženého plánu. Dôležitou súčasťou procesu musí byť aj reálne zapojenie odbornej verejnosti, vedeckých inštitúcií, samospráv, hospodárov a ďalších aktérov, ktorých sa opatrenia v krajine priamo dotknú.

„Príprava národného plánu je pre Slovensko veľkou príležitosťou, no zároveň je potrebné, aby sme ju nepremárnili. Opatrenia musia vychádzať z kvalitných dát, jasne určovať priority a byť pripravené tak, aby ich bolo možné v praxi realizovať. Potrebujeme plán, ktorý nebude iba formálnym splnením povinnosti, ale skutočným plánom obnovy našej krajiny,“ uzatvára Marta Mútňanová z WWF Slovensko.

DOPLŇUJÚCE INFORMÁCIE – FAQ

Čo je Nariadenie o obnove prírody?

Nariadenie EÚ o obnove prírody je prvým európskym právnym predpisom, ktorý stanovuje záväzné ciele na obnovu prírody v členských štátoch. Jeho cieľom je zvrátiť dlhodobý pokles stavu prírody, obnoviť jej prirodzené funkcie a posilniť jej odolnosť. Do roku 2030 má byť opatreniami obnovy pokrytých najmenej 20 % pevniny a morí EÚ a do roku 2050 majú byť zavedené opatrenia na obnovu všetkých oblastí, ktoré obnovu potrebujú.

Prečo EÚ pristúpila k obnove prírody?

Stav prírody v Európe sa dlhodobo zhoršuje. Podľa Európskej environmentálnej agentúry je 81 % hodnotených biotopov v EÚ v nepriaznivom stave. Úbytok prírodných stanovíšť a zhoršovanie ich stavu ohrozuje nielen rastliny a živočíchy, ale aj služby, ktoré príroda poskytuje ľuďom – napríklad zadržiavanie vody, ochranu pôdy či opeľovanie plodín.

Obnova prírody preto nie je len otázkou ochrany prírody. Zdravá a fungujúca krajina je dôležitou súčasťou adaptácie na klimatickú zmenu a môže prispieť k dlhodobej odolnosti regiónov, poľnohospodárstva a miest.

Obnova populácie opeľovačov, Jasoň červenooký, Foto: Eduard Žákovský

Čo bude obsahovať Národný plán obnovy prírody?

Každý členský štát v národnom pláne určí, čo, kde, v akom rozsahu a akým spôsobom chce obnovovať. Plán má vychádzať z dostupných vedeckých poznatkov a dát a obsahovať konkrétne opatrenia, ich časový rámec, spôsob financovania aj monitorovanie výsledkov.

Opatrenia sa týkajú deviatich oblastí stanovených nariadením:

obnova suchozemských, pobrežných a sladkovodných ekosystémov – napríklad obnova prirodzených lesov, mokradí či lúk,
obnova morských ekosystémov
obnova mestského prostredia
obnova prirodzeného toku riek a riečnej konektivity – napríklad odstraňovanie nepotrebných bariér na vodných tokoch,
obnova populácií opeľovačov,
obnova poľnohospodárskej krajiny – napríklad zlepšovanie stavu pôdy či podpora krajinných prvkov,
obnova lesov,
Výsadba stromov
Obnova prirodzených funkcií a stanovísť druhov.

Čo to môže znamenať pre Slovensko?

Obnova prírody môže v praxi znamenať napríklad návrat vody do vysušených mokradí, obnovu prirodzenejších úsekov riek, zlepšenie stavu pôdy a poľnohospodárskej krajiny, vytváranie zelených plôch v mestách či opatrenia na podporu opeľovačov. Cieľom nie je obnovovať prírodu všade rovnakým spôsobom, ale vybrať opatrenia podľa potrieb konkrétnych miest a regiónov.

Takéto opatrenia môžu priniesť širšie prínosy – od lepšieho zadržiavania vody a ochrany pôdy až po zlepšenie podmienok pre poľnohospodárstvo, kvalitu života a odolnosť regiónov.

Dôležité termíny

september 2026 – členské štáty majú predložiť Európskej komisii návrh Národného plánu obnovy prírody.
2027 – po posúdení Európskou komisiou majú členské štáty svoje plány dokončiť.
2030 – cieľom je, aby opatrenia obnovy pokrývali najmenej 20 % pevniny a morí EÚ.
2050 – opatrenia na obnovu majú byť zavedené vo všetkých oblastiach, ktoré obnovu potrebujú.

Ako stojí v prípravách Slovensko?

WWF Slovensko spolu s partnermi v rámci koalície #RestoreNature sledovalo prípravu národných plánov v členských štátoch EÚ a začiatkom roka 2026 zverejnilo priebežné hodnotenie ich prípravy.
Hodnotenie sledovalo štyri oblasti: využívanie vedeckých poznatkov a dát, ambicióznosť plánov, zapojenie verejnosti a transparentnosť a politickú a administratívnu podporu.

Výsledky ukázali výrazné rozdiely medzi jednotlivými krajinami. Slovensko sa v hodnotení vo viacerých oblastiach nachádzalo medzi krajinami, kde bola príprava stále v počiatočnej fáze. Hodnotenie zároveň upozornilo na potrebu lepšieho zapojenia relevantných organizácií, odborníkov a ďalších zainteresovaných strán.
Viac informácií k priebežnému hodnoteniu nájdete aj v našom článku tu.