Bez rysa ani na krok. Žiaci z Pezinku si našli nového najlepšieho kamaráta v chlpáčovi, ktorý k nim pricestoval z WWF. Brávajú ho na futbal, do keramických dielní, čítajú si s ním knihy, pečú koláčiky,… Popri tom si sami s nadšením a prirodzeným záujmom získavajú informácie o tom, čo za zviera to ten rys vlastne je a aké dôležité miesto má v slovenskej prírode.
Nový miláčik triedy dostal meno Jolly. Sprevádza deti pri každom ich dobrodružstve. Foto: jolly homeschool
Nie nie, žiaden strach, v budove základnej školy sa nepohybuje žiadna živá šelma. Plyšovú kópiu rysa, ktorý dostal meno Jolly, zabezpečila svojim zverencom pani učiteľka Martina Rusnáková. Jej snahou bolo nielen deti potešiť, ale naučiť ich aj zodpovednosti a podnietiť v nich záujem o našu najväčšiu šelmu a potrebu jej ochrany.
Inšpiratívna myšlienka
Učiteľka a asistentka Martina pôsobí v pezinskej Súkromnej základnej škole Jolly Homeschool. Učiť v zariadení, ktoré sa zameriava na environmentálne hodnoty a zážitkové vzdelávanie, ju samotnú motivuje a privádza ku kreatívnym myšlienkam. „Na mojich hodinách výtvarky spolu hravo – ľahko tvoríme a čarujeme, pracujeme s fantáziou od čiarok, bodiek až po divadlo,“ prezradila pedagogička, ktorá sa vyučovací proces rozhodla obohatiť o niečo extra.
Ako milovníčku prírody Martinu svojho času zaujala kampaň WWF Adoptuj rysa. Jedného dňa jej preto napadlo spojiť príjemné s užitočným a v rámci našej vianočnej akcie finančne podporila ochranu najväčšej slovenskej mačkovitej šelmy. Na oplátku jej prišiel balíček, ktorý putoval rovno medzi deti: „Môj dar, ktorý vám odovzdávam, sa volá Darček, ktorý pomáha. A nielen rysom ale aj vám! Plyšový rys ostrovid, ktorému, ak sa na mňa nenahneváte, som už dala meno Jolly, sa stáva maskotom školy a novým kamarátom, s ktorým zažijeme veľa príbehov a spoločných dobrodružstiev,“ predstavila svojim zverencom rysa, ktorý sa stal okamžite miláčikom kolektívu. Každý týždeň si Jollyho berie domov jedno z detí, ktoré sa o neho stará a prežíva s ním nové príhody.
Súčasťou Martininej iniciatívy bolo založenie denníka venovaného rysovi. Úlohou každého malého „adoptívneho rodiča” je zaznamenávať doň dobrodružstvá, ktoré počas týždňa s Jollym zažívajú. Svoje príbehy si vždy v posledný deň prečítajú, porozprávajú sa o nich so spolužiakmi a odovzdajú štafetu ďalej.
Deti pri zaznamenávaní príbehov o rysovi Jollym trénujú viacero zručností. Foto: jolly homeschool
Deti si túto aktivitu ihneď obľúbili a o plyšáka sa príkladne starajú. Okrem toho sa veľa toho naučia úplne hravým, deťom prirodzeným spôsobom. „Snažím sa v žiakoch podporiť vzťah k písaniu a tvoreniu príbehov, ale aj budovať v nich prezenčné zručnosti. Mnohí popustia uzdu svojej fantázii a dotvoria stránky nálepkami, fotografiami či kresbičkami rysa. Živo sa zaujímajú o toto ušľachtilé zviera, čo nás ako pedagógov, samozrejme, veľmi teší,“uzavrela šikovná pani učiteľka.
Pozvanie na návštevu
O zážitkoch s rysom sa žiaci Jolly Homeschool rozhodli podeliť aj s nami a pozvali tím WWF do Pezinka. Vybrali sme sa tam preto spolu s našim expertom na šelmy, Braňom Támom, ktorý sa práci s rysmi venuje viac ako 16 rokov.
Deti nám prečítali svoje úsmevné príhody o tom, ako s rysom jedli sushi, zúčastnili sa rôznych športových aktivít, ako sa spolu kultúrne vyžili, pretrpeli chorobu či liezli po stromoch. Čo nás potešilo azda najviac je, že v knihe nechýbali záznamy o tom, ako si školáci aj vo voľnom čase študujú informácie o rysovi ostrovidovi.
O tom, že majú v téme prehľad a prahnú po ďalších informáciách, nás koniec-koncov aj veľmi rýchlo presvedčili – po dočítaní príbehov žiakom doslova začali vystrelovať hlásiace sa ruky a zvedavé otázky na nášho špecialistu sa sypali jedna za druhou. „Deti sa aktívne pýtali na všetko ohľadom rysov – v ktorých lokalitách sa ich najviac vyskytuje, kedy a koľko mláďat sa rodí, ako liečime choré jedince, dokonca čo robiť v prípade, že zranené zviera nájdeme v lese. Zaujímali ich také detaily, ako je tretie viečko u rysov a čo nám hovorí o stave šelmy,” hovorí s úsmevom Braňo Tám, ktorý školákom porozprával aj veľa zážitkov z vlastnej praxe a ilustroval ich fotografiami skutočných rysích kamarátov. Žial, nezaobišlo sa to ani bez smutnejších tém. „Deti veľmi citlivo vnímajú aj problematiku pytliactva a prirodzene ich zaujímalo, čo sa stane s mláďatkami, keď ostanú bez maminky. Tiež sa pýtali na to, ako zabrániť zraneniam na cestách a mňa osobne veľmi prekvapilo, že už niektoré z takto malých detí počuli o ekoduktoch,” dodáva.
Sme nesmierne radi, že popri klasickom vzdelávaní sa na slovenských školách pristupuje aj k takejto forme vyučovania. „Som príjemne prekvapený z prístupu pedagógov aj zo záujmu žiakov o ekológiu a život rysa. Bol to zážitok aj pre mňa a zároveň veľké povzbudenie do ďalšej práce. Našim poslaním je zachovať životaschopnú poluláciu rysa na Slovensku aj pre ďalšie generácie,“zhodnotil návštevu špecialista Braňo Tám. Veríme, že pezinskí žiaci budú inšpiráciou aj pre mnohých ďalších a vedomosti, ktoré nadobudnú počas svojich detských čias, zužitkujú v neskoršom veku. Sme si totiž istí, že ak vzbudíme lásku a rešpekt k prírode už v malých deťoch, dokážeme ovplyvniť veľmi veľa.
Autor: Michaela Domanová