Tento rok na jeseň však do Hlbokého mierili autobusy s trochu inými cestujúcimi – s dobrovoľníkmi, ktorí prichádzali sadiť na obecné pozemky staré odrody ovocných stromov. Aleje vysadené dobrovoľníkmi sa spájajú s alejami, ktoré vysadili obyvatelia a stromy menia nielen vzhľad obce, ale aj postoje ľudí.
K lipovej a morušovej aleji pribudli túto jeseň aj dve aleje ovocných stromov. Vysadili ich dobrovoľníci z Zurich Insurance Company a z KPMG, spoločne s WWF Slovensko a OZ Prakoreň. ©WWF Slovensko
„Mali sme tu intenzívnu poľnohospodársku výrobu, všetko okolo obce bolo zaorané a premenené na polia,“ rozpráva starosta Hlbokého Miloš Čobrda a pohľad do okolia jeho slová potvrdzuje. Stojíme na miernom svahu nad dedinou a všade okolo kam sa pozrieme, sú veľké a v tomto ročnom období už holé polia.
V roku 2014 však V Hlbokom dokončili pozemkové úpravy a ľudia sa dohodli, že sa každý vzdá dvoch percent svojho pozemku v prospech obce, ktorá na týchto plochách vysadí stromy. „Samozrejme, dohoda sa nerodila tak ľahko, ako to vyzerá z dnešného pohľadu. Predstavte si päťsto ľudí v kultúrnom dome, ktorí sa dohadujú o svojom majetku,“ hovorí dnes s úsmevom starosta, ktorý je vyštudovaný krajinný inžinier.
Nakoniec sa však dohoda podarila, obec spojila sily s mladými aktivistami z miestneho občianskeho združenia Prakoreň a začali sadiť. „Ľudia najskôr nerozumeli, prečo ideme sadiť stromy do polí. Pamätali si, že v okolí Hlbokého boli vždy polia a nie stromy. Všetko sa zlomilo pri prvom spoločnom sadení lipovej aleje. Prišlo asi 300 ľudí, bola to krásna obecná akcia. Alej teraz vyzerá skvele a ľudia vidia, že to má zmysel,“ hovorí Jakub Válka z OZ Prakoreň.
Lipovú rodinnú alej sadili v obci v roku 2018, každá rodina si kúpila a zasadila svoj rodový strom. Nad obcou pribudlo sto líp a medzi nimi kvetnatá lúka ako pastva pre opeľovačov. „Skoro všetci došli, starí aj mladí, taká akcia v obci ešte nebola,“ spomína Milan Knotek, jeden z obyvateľov a rodákov z Hlbokého. Aj jeho rodina si v aleji zasadila svoju lipu. Páčila sa mu myšlienka, mať rodinný strom, no vníma aj širšie súvislosti. „Za komunizmu všetko okolo dediny zaorali na polia, potoky zregulovali, a teraz máme záplavy.“
K lipovej aleji postupne pribúdajú ďalšie. Naposledy morušová alej, ktorú sadili opäť obyvatelia a dve aleje ovocných stromov, ktoré prišli spoločne s Prakoreň a WWF Slovensko vysadiť dobrovoľníci z firiem Zurich Insurance Company a KPMG. V okolí Hlbokého tak do tejto chvíle pribudlo už vyše 600 nových stromov. Každý má vlastný príbeh, píše ho nielen to, z akej starej ovocnej odrody bol vyšľachtený, ale aj to,
kto ho zasadil.
Jakub Valka z OZ Prakoreň vysvetľuje a pomáha dámam z Zurich Insurance Company. ©WWF Slovensko
Staré odrody a odolné plánky
Vykopte jamu tak hlbokú, aby strom mohol byť v pôde v takej výške, ako bol v pôde v ovocnej škôlke, poznať to na kmeni podľa farebného odtieňa, vysvetľujú dobrovoľníkom Jakub Valka a Matej Madunický z OZ Prakoreň. A delia všetkých do skupín. Najskôr muži pre každý strom musia zatĺcť do zeme kôl, nasleduje kopanie jamy, každému stromčeku treba pristrihnúť korene a zasadiť ho. Ku kolu priviazať viazaničku slamy a k nej z druhej strany stromček a nakoniec stromček ochrániť pletivom. Ak by stromček napadli na jar vošky, v slame sa zdržujú ucholaky, ktoré vošky obľubujú. Pletivo zase chráni stromček pred srnami, danielmi a jeleňmi, pre ktoré je kôra mladých stromčekov pochúťka. Aj v lipovej aleji im padlo tento rok za obeť niekoľko stromov, ako rástli a prerástli pletivo, vysoké jelene na ne dosiahli. Dosadia ich však nanovo.
Ani vysadením aleje sa všetko nekončí – stromčeky treba pohnojiť, polievať a na jar orezať, aby prvé roky spevneli najmä ich korene.
„Všetky stromčeky sú z ovocnej škôlky v Moravskom Lieskovom, sú to staré ovocné odrody z tohto regiónu, ktoré sa dožijú pokojne 80 rokov, niektoré ako v prípade oskoruše aj 150 rokov,“ vysvetľuje ďalej aj Michal Sasík, ktorý prišiel na výsadbu priamo z ovocnej škôlky. A spolu s Jakubom a ďalšími z OZ Prakoreň odpovedia počas dňa ešte na mnoho otázok o starých odrodách, pátraní po nich a ich ošetrovaní. Vysvetľujú, že stromčeky sa v škôlke pestujú bez umelých hnojív a staré odrody sa štepia na podpníky z „plánok“, ktoré majú kvalitný koreňový systém a sú pripravené zvládnuť aj horšie klimatické podmienky, ako dlhšie sucho či chlad.
Staré odrody ovocných stromov sa dožijú 80 až 150 rokov. ©WWF Slovensko
Ľudia zo škôlky zbierajú semená z takýchto odolných kvalitných stromov v remízkach a záhradách na záhoráckych kopaniciach a v širšom okolí Bielych Karpát a pestujú podpníky priamo z ich semien. Tieto stromy sú síce odolné, no nemajú zase veľmi chutné ovocie. Preto sa na ne štepia staré odrody marhúľ, čerešní, višní, hrušiek či jabĺk. Jakub Válka v ovocnej škôlke pracoval, takže opisuje aj to, ako staré odrody po okolí hľadali. „Bola to trochu archeológia. Niekedy sme našli posledný strom s odrodou. Domáci na kopaniciach nám vedeli o ňom porozprávať. Hovorili ako strom volajú, čo z neho robia – či pálenku, či ovocie sušia. Ak išlo o úplne neznámu odrodu, dostala meno podľa miesta, kde sme ju našli či podľa človeka, v ktorého záhrade rástla.“
Dobrovoľníctvo, ktoré baví
„Naša spoločnosť podporila obnovu časti brazílskeho dažďového pralesa, snažíme sa znižovať emisie, a byť ekologickí aj pri bežnej práci v kancelárii, kde šetríme prírodné zdroje, materiál i energie, nepoužívame plastové perá, separujeme a kompostujeme odpad,“ vyratúva Rolad Varga z Zurich Insurance Company. Práve na jeho podnet sa Zurich Insurance Company obrátila na WWF Slovensko s otázkou, ako môžu pomôcť životnému prostrediu aj ako dobrovoľníci priamo na Slovensku. A výsledkom spolupráce je v tejto chvíli remízka s vyše 60 ovocnými stromami. A popri fotení na záver padajú od niektorých zúčastnených otázky, o koľko rokov bude na stromoch ovocie, kedy z neho bude možné piecť koláče a možno robiť i tú pálenku (úsmev).
Dobrovoľníci z KPMG vysadili dvojradovú alej s 80 stromami, medzi nimi bude rásť tráva a kvety. ©WWF Slovensko
“Niekoľko rokov za sebou sme pomáhali opravovať kalváriu v Banskej Štiavnici, minulý rok sme pomáhali Zelenej hliadke čistiť mesto a odstraňovať nelegálnu skládku. Ale toto sadenie je zaujímavé, hneď za nami vidno kus práce a zároveň sme sa veľa dozvedeli,“ konštatujú zamestnanci KPMG počas sadenia dvojradovej aleje 80 stromov.
„V KPMG v rámci zelenej iniciatívy znižujeme našu uhlíkovú stopu nielen v našich kanceláriách. Kolegovia si uvedomujú dôležitosť diverzity v prírode a tak je o takýto typ aktivít vždy veľký záujem. Sme tí, ktorí nečakajú, že sa veci urobia samé. V KPMG sme začali od seba a pomáhame prírode nielen pasívne ale aj aktívne. Navyše to bola vynikajúca príležitosť sa pri sadení stretnúť s kolegami na čerstvom vzduchu a spojiť sa za dobrú vec,“ odpovedá Tatiana Hargašová, riaditeľka KPMG Business Institute a líderka zelenej iniciatívy v KPMG na Slovensku.
Slová o tom, že podobné akcie spájajú a utužujú pracovný kolektív majú počas sadenia v pandemickom čase hlbší rozmer. Zamestnanci z oboch firiem skonštatovali, že sa vlastne vidia po dlhom čase – v prípade nových zamestnancov dokonca po prvý raz – naživo a nie online, keďže mnohí takmer dva roky už chodia do kancelárií len výnimočne.
Našou snahou je chrániť prírodu a vytvárať zdravší a pestrejší svet. Firmy nám v tejto snahe pomáhajú čoraz častejšie a výraznejšie. My sa zase snažíme firmy vzdelávať pomocou webinárov a ich zamestnancov zapájať do našich projektov. V Hlbokom sa to podarilo a mala som pocit, že pre zelenšiu krajinu sa spojili naozaj “všetci” – obec, lokálna iniciatíva, významné firmy a nezisková organizácia. Takéto spoločne úsilie vytvoriť niečo užitočné a ešte aj pekné nás veľmi povzbudzuje pri našej práci. V spoločných aktivitách s firmami chceme pokračovať a rozšíriť ich po celom Slovensku,” hovorí Zuzana Sedláková z WWF Slovensko, zodpovedná za spoluprácu s firmami.
“Team building” v čase pandémie doslovne spája kolektív. Niektorí zamestnanci sú už takmer dva roky online a vidia sa najmä cez obrazovky. ©WWF Slovensko
Nielen stromy, ale aj komunita
A so stromami prichádzajú ďalšie zmeny, ktoré možno spočiatku málokto predvídal. V prvom rade sa mení krajina a príroda. „Všimnite si, že hlina, do ktorej sadíme je tvrdá, budete vykopávať hrudy, snažte sa ku koreňom stromčekov sypať sypkejšiu hlinu. Tam, kde sme už stromy nasadili vidíme, že sa pôda používaná dlhé roky na poľnohospodárstvo a ujazdená mechanizmami sama regeneruje a je sypkejšia. Opadané lístie vracia do nej živiny a zadržiava vodu,“ vysvetľuje Jakub Válka. Vysadené kvetnaté lúky medzi alejami zase lákajú opeľovače.
No mení sa aj komunita obce. Obyvatelia doteraz spomínajú, ako chalani z Prakoreňa pri výsadbe rodovej aleje varili vegetariánsky guláš. A aj tí, čo krútili hlavami, ho dnes vychvaľujú a ponúkajú dobrovoľníkov so slovami: neveril som, ale je naozaj výborný. A obhajcov si nachádzajú aj ďalšie zmeny v obci v prospech prírody a udržateľnosti. „Odkedy separujeme odpad a obec rozdala kompostéry, už takmer nemáme, čo dávať do odpadu. Najskôr som hovoril, načo mi to bude kompostér a kde ho na záhrade dám, ale teraz vidím, že to funguje,“ hovorí Peter Kutlák. Stále sa ešte nájdu takí, ktorí svoj odpadu vyvezú na nedávno vyčistenú nelegálnu skládku, no zdá sa, že sa stávajú menšinou.
Celý deň zima, no na záver sa s nami v Hlbokom rozlúčilo slnko. ©WWF Slovensko
A posúvajú sa aj chalani z Prakoreňa. Bratia Valkovci už len matne spomínajú na to, že kedysi odišli pracovať do Austrálie a práve tam začali prvé rozhovory o tom, že by sa mali vrátiť domov do Hlbokého a venovať sa „niečomu spojenému s prírodou.“ Dnes včelária, sadia stromy a majú malú ekologickú farmu, z ktorej zeleninu rozvážajú do širšieho okolia. A pred sebou ďalší cieľ – aby sa ich farma stala miestom pre vzdelávanie o ekologickom pestovaní a ovocinárstve, kde budú môcť ľudia prísť zdieľať svoje skúsenosti a deti rozvíjať vzťah k prírode a odkazu predkov.
A príbeh Hlbokého inšpiruje aj iných. “Dnes sa nás už ľudia z iných obcí pýtajú, ako sme sa dohodli na pozemkoch a na sadení stromov a hovoria, že je to výborné. Naším cieľom je polia v okolí obce porozdeľovať viacerými alejami stromov, čo pomôže znížiť veternú a pôdnu eróziu, udržať vodu v krajine a v okolí našej obce vytvorí nové zaujímavé biotopy,“ hovorí starosta.
Andrea Settey Hajdúchová, WWF Slovensko, Fotografie: WWF Slovensko
Ak máte záujem o spoluprácu, kontaktujte Zuzanu Sedlákovú na: zsedlakova@wwfsk.org
Spolupráca s Zurich Insurance Company a KPMG Slovensko e umožnená aj vďaka finančnej pomoci projektu WWF Slovensko: „Projekt ‘Zelená pre biznis’ je podporený z programu ACF – Slovakia, ktorý je financovaný z Finančného mechanizmu EHP 2014-2021. Správcom programu je Nadácia Ekopolis v partnerstve s Nadáciou otvorenej spoločnosti Bratislava a Karpatskou nadáciou“.
Tímy Zurich Insurance Company a KPMG Slovensko.
Tešíme sa na ďalšie sadenie 🙂🌳