“Environmentálna kriminalita prináša vysoký zisk s veľmi nízkym rizikom,” hovorí Stephanie von Meibom. Foto: Archív S. von Meibom.
Environmentálna kriminalita je 3. najsilnejšou oblasťou (po obchode s drogami a so zbraňami), ako vyplýva zo štatistík Interpolu. Pred rokom jej pritom patrilo 4. mesto. Ako je možné, že jej rozsah stúpa pri množstve informácií o význame ochrany životného prostredia?
Hovoriť o štatistikách v prípade nelegálneho obchodu je obtiažne, no údaje z Interpolu sú najspoľahlivejšie. Objem environmentálnej kriminality rastie každoročne asi o 5-7 percent objemu svetovej ekonomiky. A čo je horšie, vidíme, že tento typ kriminality je prepojený s organizovaným zločinom, ako je ilegálny obchod s drogami či zbraňami. Je to pochopiteľné – ak raz máte vytvorenú sieť pre pašovanie jedného typu tovaru, prečo ju nevyužiť i pre pašovanie iných typov. A navyše, environmentálna kriminalita prináša vysoký zisk s veľmi nízkym rizikom. Asi 15 rokov dozadu ešte napríklad nebol problémom obchod s rohmi nosorožca, no dnes už ide o lukratívny biznis.
Možno to teraz znie frustrujúco, no na druhej strane treba povedať, že rastúce čísla environmentálnej kriminality hovoria i tom, že si tento druh zločinov svet viac všíma, sú vo väčšej pozornosti polície či prokurátorov.
Spomínate nárast obchodu s rohmi nosorožca, čo však predstavuje najväčší objem, ak hovoríme o environmentálnej kriminalite?
Pri týchto štatistikách sme opatrní, pretože by sme mohli o tie lukratívne časti obchodu ešte zvýšiť záujem. No ak zostaneme pri štatistikách Interpolu, tak z nich vyplýva, že najväčší objem environmentálnej kriminality predstavuje nelegálna ťažba a lesnícka kriminalita a potom nelegálny rybolov, nelegálna ťažba surovín, nelegálny obchod s rastlinami a živočíchmi a potom nelegálne nakladanie s odpadom. Naša organizácia TRAFFIC sa venuje obchodu s rastlinami a živočíchmi. A našim cieľom je dosiahnuť, aby takýto obchod s rastlinami, živočíchmi, i s drevom, nebol ohrozením pre prírodu.
TRAFFIC sa sústreďuje na obchod s rastlinami a zvieratami resp. s ich časťami. Ako sa odlišuje záujem ľudí naprieč svetom o tento tovar? Ľudia väčšinou vedia, že Čína má záujem o niektoré časti zvierat kvôli tradičnej medicíne, ale čo napríklad Európa?
Európska únia je významným importérom rôznych divokých zvierat, rastlín, ale i drevín. No absolútne prevažuje záujem o živé zvieratá. Pred rokmi boli moderné papagáje, dnes sú to plazy a obojživelníky. Sú exotické a ľudia si myslia, že je jednoduché sa o ne doma starať. Samozrejme, vo väčšine prípadov ide o živočíchy, ktoré nie sú problematické. Problém nastáva vtedy, ak majú ľudia záujem o tie druhy živočíchov, ktoré patria v prírode medzi ohrozené a sú preto chránené. Tieto druhy sú potom importované do Európy, kde ich môžu deklarovať ako živočíchy, ktoré vyrástli v zajatí. A to umožňuje legálny predaj koncovým zákazníkom.
Anton Vorauer
Farmu, z ktorej kože či kosti tigrov smerovali na nelegálny trh, odhalila polícia aj priamo v Prahe. Foto: Anton Vorauer, WWF
V Ázii je veľkým problémom aj trh so spevavcami. Prekvapilo ma, že tento obchod dosiahol už taký rozmer, že dotlačil niektoré druhy vtákov na pokraj vyhynutia.
Vlastniť spevavca je v Ázii veľmi silnou tradíciou. Pracovala som v Ázii a v každej domácnosti mali v klietke svojho spevavca. Ľudia organizovali dokonca súťaže v speve a majitelia boli na úspechy svojich vtákov skutočne hrdí. Niekedy však táto tradícia doslova “lámala srdce”, pretože kým mestá boli plné vtákov v klietkach, tak pri prechádzke v lese ste vnímali, že je v ňom ticho. No obchod so spevavcami nie je cezhranične organizovaný, má lokálny charakter.
Trh s vtákmi však existuje aj v Európe. V Taliansku je tradíciou niektorých spevavcov konzumovať. TRAFFIC sa tejto téme venuje a vo svojich správach sme sa zamerali napríklad na to, z ktorých krajín tieto vtáky pochádzajú. Ide najmä o Rumunsko, Bulharsko, ale i Srbsko či Čiernu horu. (posledná správa tu).
Môže sa zdať, že obchod s časťami zvierat pre účely tradičnej čínskej medicíny je téma, ktorá sa Európy netýka. No už na Slovensku sa začína diskutovať o pribúdajúcich tigrích farmách. U nás sú to miesta, ktoré sú často otvorené pre verejnosť a prezentujú sa ako miesta, ktoré pomáhajú tieto zvieratá zachraňovať.
Situácia s tigrami je vážna. Podľa posledných údajov WWF je v divokej prírode už len asi 3 900 tigrov. Oveľa viac ich žije v zajatí, len v Ázií a v USA je to asi 7-8 tisíc tigrov. TRAFFIC sa teraz viac sústredí na chov tigrov v zajatí vo svete a aj v Európe, pretože vidíme, že štruktúra je podobná naprieč krajinami. Zatiaľ nevieme, aká je táto téma rozsiahla, no viem, že sa týka aj strednej Európy. Médiá v Čechách a vo svete nedávno informovali o tom, že takúto farmu objavila polícia a inšpektori životného prostredia v Prahe a ukázalo sa, že kože a kosti boli určené pre čierny trh. (napr. Guardian, SME).
Vráťme sa k lesníckej kriminalite. Robíme tento rozhovor počas workshopu o tomto druhu environmentálnej kriminality, ktorý v Bratislave zorganizovala WWF Slovensko spolu s Interpolom. Na webe TRAFFIC sa píše, že práve drevo je najcennejším produktom prírody, ak sa na to pozeráme z ekonomického pohľadu. Je to pravda?
Organizácia OSN pre výživu a poľnohospodárstvo (FAO) odhaduje, že celosvetový objem výrobkov z dreva predstavoval v roku 2016 až 227 miliárd amerických dolárov a odhaduje sa, že až 10-30 % obchodu s drevom prebehne nelegálne. Týka sa to najmä exotických druhov, ako napr palisander, ktoré sa používa napr. na výrobu hudobných nástrojov či nábytku.”
© Andrea Hajdúchová
Kriminalita v lesníctve môže mať rôzne podoby, odznelo na workshope WWF a Interpolu v Bratislave. Môže ísť o ťažbu mimo územia, pre ktoré platí povolenie na ťažbu, manipuláciu s údajmi o množstve či kvalite dreva, ale i zamestnávanie pracovníkov bez povolenia. Foto: WWF Slovensko
Aká je pozícia Európy v tomto obchode?
Európska únia je importérom tohto dreva a je našou zodpovednosťou zabezpečiť, aby drevo a produkty z dreva, ktoré k nám prichádzajú boli legálne a aby sa zákazníci mohli na systém kontroly spoľahnúť. O to sa snaží európska smernica EUTR ( European Timber Regulation, t.j. Európska smernica o dreve, v našej legislatíve ako zákon č. 113/2018 o uvádzaní dreva a výrobkov z dreva na vnútorný trh). No tá platí už 7 rokov a nedarí sa ju napĺňať.
Tento workshop v Bratislave, rovnako ako tie, ktoré sa konali v ďalších krajinách regiónu, je preto veľmi dôležitý (v rámci projektu The EU Forest Crime Initiative organizuje WWF a Interpol tieto stretnutia odborníkov i v ďalších krajinách regiónu – pozn.aut.). Nemusíme nájsť finálne riešenie, no dôležité je, že hľadáme spôsob, ako dosiahnuť, aby sa táto témy dostala do centra pozornosti zodpovedných inštitúcii a hľadáme riešenia.“
Hovoríme na workshope o lesníckej kriminalite a nelegálnej ťažbe v krajinách strednej a Východnej Európy a situácia je v jednotlivých krajinách odlišná. V Rumunsku vidíme rozsiahlu nelegálnu ťažbu v odľahlých oblastiach, pri ktorej dochádza i ku vraždám strážcov prírody, ako sa to stalo minulý rok. V porovnaním s tým sa situácia v ďalších krajinách nezdá na prvý pohľad tak vážna…
Nelegálna ťažba má rôzne podoby – môže ísť o ťažbu nad rámec povolení, čo znamená, že strácame les vo väčšom objeme, ako je dovolené. A to môže byť rovnako vážne, najmä, ak je to systematický problém. Za nelegálnu ťažbu možno považovať i takú ťažbu, za ktorú nedostali robotníci odmenu podľa zákona. Takže nemusí ísť vždy len o organizovanú trestnú činnosť. Oveľa dôležitejšie je sústrediť sa na to, aký je dopad na lesy a aké hodnoty strácame.
Otázka nie je, kto má väčší problém, ale ako môžeme pomôcť zodpovedným inštitúciám, politikom a ďalším autoritám pochopiť rozsah problému a hľadať riešenia. Na workshope sú zástupcovia polície, prokuratúry, inšpekcie i mimovládnych organizácií a všetci prejavujú veľký záujem riešiť tento druh kriminality. Bariérou je nedostatok kapacít.
Spomenuli ste EUTR (smernica o dreve), hovoríme na tomto workshope veľa o tom, v čom by sa mala smernica zlepšiť. Čo by ste zmenili vy?
Navrhla by som úplne novú smernicu.
Môžete vysvetliť prečo? Aj u nás sú s jej implementáciou problémy. Slovensku hrozila dokonca pokuta, mali sme ju zaviesť do nášho právneho systému už v roku 2013, no urobili sme to až v roku 2018. Len s veľkým meškaním tak konečne vznikla Slovenská lesnícko-drevárska inšpekcia, ktorá začala obchod s drevom kontrolovať. O výsledkoch kontrol sa ale veľa diskutuje – či sa nesústredia príliš len na administratívne pochybenia.
„So smernicou majú problém i ďalšie krajiny, je veľmi ťažké ju implementovať. Je výborné, že Európska únia sa snaží riešiť problém obchodu s drevom, no smernica dáva všetku zodpovednosť za plecia tzv. operátorov“ (to sú všetky osoby či firmy, ktoré sú zapojené do obchodu s drevo, teda napr. lesníci, ťažbárske firmy, prepravcov či importéri dreva, obchodníci s produktmi z dreva a pod.– poz. aut.), a to je náročné. Smernica na nich kladie povinnosť vytvoriť si tzv. due diligence systém (systém náležitej starostlivosti), teda systém, ktorým preukážu, že drevo, s ktorými obchodujú, nie je získané nelegálne. Tento systém si je povinný zabezpečiť každý „operátor“ sám tak, aby spĺňal podmienky zákona. S týmto však majú subjekty problém. Nejasné pravidlá, ako má tento systém vyzerať, spôsobujú zmätok ešte aj po siedmych rokoch platnosti smernice.
Ola Jennersten
Asi 60-80 % rastlín, ktoré používame v potravinárstve, kozmetike či v medicíne, pochádza z divokej prírody. Ich zber musí byť trvalo udržateľný. Je to v záujme ľudí i prírody. Foto: Ola Jennersten, WWF Švédsko
Keď hovoríme o obchodovaní s rastlinami, živočíchmi či drevom, aká oblasť vám najviac “leží na srdci”?
V tejto oblasti je veľa veci, ktoré sú problematické, no rada by som teraz hovorila o tom, čomu sa aktuálne s kolegami venujem, a to je obchod s rastlinami. Množstvo produktov, s ktorými sa denne stretávame, obsahujú výťažky z rastlín, či sú to čaje, korenie, nápoje, krémy a ďalšia kozmetika. A veľa ľudí je presvedčených o tom, že sú to výťažky z rastlín, ktoré sú pestované na tento účel. Aj ja som si to myslela, ale nie je to pravda. Asi 60-80 % rastlín, ktoré používame v potravinárstve, kozmetike či v medicíne, pochádza z divokej prírody.
To na jednej strane môže spôsobovať problémy, ak sú to rastliny, ktoré sú ohrozené. No na druhej strane to môže prinášať príležitosti pre miestne komunity. A to najmä vtedy, ak ide o regióny s vysokou nezamestnanosťou a nízkymi mzdami. Chceme sa tejto téme viac venovať i v regióne strednej a Východnej Európy. TRAFFIC spolu s partnermi vytvorili logo FAIRWild, ktorý zaručuje, že pri výrobe boli použité rastliny, ktoré nepatria medzi ohrozené a tí, ktorí ich zbierali, boli za svoju prácu spravodlivo odmenení. V oblasti dreva je takýmto podobným označením FSC logo (zaručuje, že drevo nebolo vyťažené nelegálne a pochádza z lesov obhospodarovaných prírode blízkym spôsobom – poz. aut).
To je téma, ktorá sa objavuje i na Slovensku, nielen v súvislosti s rastlinami, ale i v prípade zberu drobného lesného ovocia, ktoré je pre niektoré komunity významným zdrojom príjmu…
…a nemusí ísť o nelegálny zber. Mnohé z týchto rastlín či plodov nie sú ohrozené či chránené, ale dôležité je, aby boli zbierané udržateľným spôsobom. Pretože len tak z nich môže profitovať nielen človek, ale aj príroda. A navyše, môže to byť príležitosť pre lokálnu ekonomiku. V Európe je najväčším exportérom v oblasti obchodu s výťažkami rastlín Nemecko. V realite sú do Nemecka na spracovanie importované rastliny z iných krajín. Ak by sa spracovávali lokálne, bolo by to väčším prínosom pre krajiny ich pôvodu.”
Aký je objem tohto trhu?
Celkovo boli doteraz liečivé či terapeutické účinky zdokumentované u viac ako tritisíc druhov rastlín. Najväčším exportérom týchto produktov je Čína, ktorá v roku 2013 exportovala viac ako 1,3 miliárd kilogramov rastlín, drobných plodov a ďalších lesných produktov mimo dreva. Celosvetovo Organizácia OSN pre výživu a poľnohospodárstvo (FAO) odhaduje objem tohto trhu na asi 20,6 miliárd amerických dolárov. Väčšinou sú to produkty pre farmáciu, ako napr. chinínovník, koreň sladkého drievka či pygeum t.j. africká slivka, produkty pre kozmetický priemysel ako arganový olej, bambucké maslo, aloe, ale i produkty pre potravinárstvo, ako borievka, acai, arabská guma, rôzne druhy orechov či drobných lesných plodov. A v neposlednom rade tiež produkty pre zariadenie domácnosti, ako ratan či bambus.
Andrea Settey Hajdúchová, WWF Slovensko