O tom, že Dunaj je výnimočná rieka, niet pochýb. Všimla si to aj dvojica dokumentaristov, ktorí aktuálne natáčajú film pre francúzsky televízny kanál Ushuaïa TV. Justine a Thomas oslovili s prosbou o spoluprácu aj WWF Slovensko. Naši experti na rieky neváhali a dobrodruhov zobrali priamo na hladinu najmedzinárodnejšej rieky sveta.
Počuli ste už o mladom páre z Francúzska, ktorý sa venuje tvorbe dokumentárnych filmov s ekologickou tematikou? Justine a Thomas sa v apríli vydali na svoju novú dobrodružnú cestu Európou, počas ktorej majú za cieľ stretnúť sa s ľuďmi angažujúcimi sa v ochrane riek. Ich plán je splaviť na kajakoch rôzne rieky od Lamanšského prielivu až po Čierne more a zistiť, akým výzvam čelia v súčasnosti. V centre ich záujmu je aj Dunaj.
Ako sa činnosť človeka podpisuje na vodných tokoch?
V júli sa dvojica zastavila aj na Slovensku. Nadšení objavitelia kontaktovali WWF s prosbou, aby sme im porozprávali o Dunaji na našom území. Nezaujímali sa však len o krásy rieky, ale aj o výzvy a problémy, ktorým aktuálne čelí. “V pripravovanom dokumente budeme hovoriť o vplyve ľuďmi vytvorenej infraštruktúry, teda o priehradách a úpravách či o lodnej doprave, ktoré vplývajú na Dunaj a jeho ekosystémy,” predstavili nám Justine a Thomas svoj filmársky zámer v úvode našej spoločnej komunikácie.
Pravdou je, že v súčasnosti Dunaj čelí mnohým výzvam, od znečistenia až po bariéry a úpravy, ktoré narúšajú prirodzený tok, migračné trasy rýb a priestor pre vodné organizmy. Jednou z nosných tém pripravovaného dokumentu má byť práve to, ako bariéry ovplyvňujú život najmedzinárodnejšej rieky sveta a jej ekosystém. Justine a Thomas zisťovali, ako je to u nás. Z tohto hľadiska sa chceli dozvedieť viac aj o vodnom diele Gabčíkovo a jeho dopadoch na rieku.
40 kilometrov stavieb vsadených do rieky
S dvojicou sme sa stretli pri prehradení v Čunove, ktoré je prvým v systéme stavieb vodného diela Gabčíkovo. V týchto miestach kedysi slobodne tiekol Dunaj. Dnes sa jeho vody rozdeľujú do pôvodného koryta a umelého kanála pre elektráreň a plavebné komory. Práve tu sme našej návšteve ukázali veľkú mapu zobrazujúcu celý komplex a vysvetlili históriu jeho výstavby.
Nakoľko už cestovatelia mali možnosť zoznámiť sa s priehradou na Dunaji v susednom Rakúsku, potrebovali sme im vysvetliť rozdiely. “Dunaj v Rakúsku má celkom iný charakter. U nás, po prechode Devínskou bránou, je skôr nížinným typom rieky,” začala vysvetľovať Martina Paulíková, manažérka WWF pre ochranu vôd. “Aj rakúska priehrada na Dunaji má odlišné vlastnosti, ide o klasický typ prehradenia rieky s rybovodom, plavebnou komorou a pod. Gabčíkovo je celkom iné, nejde o jedno prehradenie. Je to 40-kilometrové vodné dielo, obrovský komplex, ktorý v sebe zahŕňa množstvo vodohospodárskych objektov. Aj spriechodňovanie takéhoto kolosu pre ryby, sedimenty a vodné organizmy vyžaduje úplne iné úsilie, ako v prípade jednoduchého prehradenia,” dodala.
Prečo sú bariéry v riekach problém
WWF vníma reguláciu riek ako zásadný problém. Výstavba rôznych objektov a priehrad na vodných tokoch je jeho súčasťou. “Podľa správy WWF z roku 2007 bol Dunaj zaradený medzi 10 najohrozenejších riek sveta. Je to z dôvodu, že navzdory množstva cenných úsekov s vysokou biodiverzitou je Dunaj ohrozený výstavbou nových vodných diel a úprav,” vysvetľuje na mieste Miroslav Očadlík, expert WWF na ochranu vôd.
Riešenie však musí byť komplexné a v tomto duchu sa niesla aj naša debata s Justin a Thomasom. Tí sa počas nášho spoločného výjazdu živo zaujímali o projekty, ktorým sa v rámci témy venujeme. Aktuálne je to napríklad Restoriver, ktorý prepája potreby vodného hospodárstva s potrebami ochrany klímy a prírody práve v povodí Dunaja, či LIFE Living Rivers zameraný na celkové zlepšenie stavu našich vodných tokov. Hľadať cesty ako vytvárať zdravšie povodie Dunaja môžeme aj vďaka medzinárodnému partnerstvu Living Danube Partnership. Žiadne z našich krokov by teda neboli možné bez spolupráce s ďalšími odbornými partnermi zo Slovenska aj zahraničia.
Vojčianske rameno ako príklad úspešnej revitalizácie
Z Čunova sme sa presunuli do Dobrohošte, kde sme sa spolu s francúzskym tímom nalodili do kajakov. Spoločne sme sa splavili len nedávno obnoveným Vojčianským ramenom. Hoci bolo v minulosti súčasťou vnútrozemskej delty Dunaja, neskôr, po vybudovaní kanála odvádzajúceho väčšinu vody k vodnému dielu Gabčíkovo, prakticky zmizlo. Voda sa doň po dlhých 60 rokoch vrátila len nedávno, vďaka vytrvalému úsiliu a spolupráci BROZ a viacerých mimovládnych aj štátnych organizácií, ako aj finančnej podpore súkromnej firmy. Vďaka tomu sme mohli našim hosťom ukázať, ako vyzerá úspešná revitalizácia v praxi.
Čo ešte trápi Dunaj?
Vydarená obnova Vojčianského ramena je však len pomyselnou kvapkou v mori. Odvedenie dunajských vôd do umelého kanála a ďalej do elektrárne v Gabčíkove, sa negatívne podpisuje napríklad na prirodzených lužných a aj hospodárskych lesoch, ktoré v tejto oblasti vysychajú, a teda pomaly umierajú. Problémom sú aj sedimenty, ktoré ostávajú uväznené v Hrušovskej zdrži a chýbajú v starom koryte Dunaja, čo spôsobuje jeho výrazné zahĺbenie.
Radikálne zásahy človeka do prirodzeného toku rieky neprospievajú ani rôznorodosti života v riekach. Pre migrujúce ryby či vodné organizmy je výstavba prehradení naprieč riekou mimoriadne nepriaznivá.
Toto všetko a ešte omnoho viac vysvetľoval Miroslav Očadlík filmárom z Francúzska priamo na vode. “Dôležité je, aby sa na riešení problémov s vodným dielom Gabčíkovo podieľalo čo najviac odborníkov z rôznych oblastí: od ochranárov, výskumníkov, rybárov, vodohospodárov až po zástupcov energetického sektora. Jedine spoločným úsilím dokážeme nájsť riešenia, ktoré budú dlhodobé a trvalo udržateľné,” upozorňuje Miroslav Očadlík. “Dobrým príkladom je napríklad schválená Koncepcia vodnej politiky,” uzatvára s nádejou expert.
Dokument už čoskoro odvysielajú v televízii
Po vylodení sa pri Vojčianskom ramene sme sa s našou návštevou rozlúčili, no pre dvojicu objavovanie slovenskej časti Dunaja týmto neskončilo. Podľa vlastných slov ich ďalšie kroky mali smerovať priamo do Gabčíkova, kde si chceli pozrieť na vlastné oči vodnú elektráreň, o ktorej sa roky vedú polemiky. Ako ich putovanie dopadlo, si záujemci budú môcť pozrieť už čoskoro. Dokumentárny film o Dunaji by mal televízny kanál Ushuaïa TV podľa slov jeho autorov odvysielať začiatkom roku 2025.