Zdravé ekosystémy, vrátane lesov, riek, či mokradí, nám prinášajú množstvo výhod – pitnú vodu, energiu, potraviny, zadržiavanie uhlíka, ochranu pred povodňami či zdravé prostredie pre život. My ľudia však okolie, ktoré nás obklopuje, meníme a často aj nechtiac poškodzujeme. Ideálnu a najjednoduchšiu príležitosť na obnovu takto narušenej krajiny ponúkajú prírode blízke riešenia.
Prírode blízke riešenia (ang. Nature-based Solutions, NbS) sú opatrenia, ktoré využívajú prirodzené procesy, ktoré sa na Zemi vyvíjali po milióny rokov. Pomáhajú nám postaviť sa výzvam, ktorým ako ľudstvo čelíme – vrátane zmeny klímy či poklesu biodiversity.
Miliónmi rokov overené
Ak chceme prežiť, nemáme na výber – musíme krajinu okolo seba obnoviť. Prírode blízke riešenia by mali byť prvou voľbou – overené miliónmi rokov evolúcie ponúkajú jednoduché, na údržbu nenáročné a trvalé spôsoby obnovy krajiny. Môžu sa realizovať na menších územiach aj väčších celkoch, samostatne, či ako séria nadväzujúcich opatrení. Môžu sa vzájomne kombinovať a ak je to potrebné, aj vhodne zladiť s riešeniami technickými. Príroda pozná cestu, nasledujme ju.
Napriamené rieky. Čo je na tom zlé?
Úsek rieky upravený napriamením. Foto: Miroslav Očadlík
V minulosti zaužívané spôsoby regulácie riek sa ukázali byť škodlivé, v ich dôsledku krajina vysychá, chradne, a nedokáže nám preto už viac poskytovať to, čo pre život potrebujeme. Rieka nie je len voda, ktorú vidíme tiecť v koryte, ale aj tá, ktorú nevidíme. Tečie pod riekou aj v jej okolí, presakuje do okolitej krajiny, dodáva jej vlhkosť, zásobuje zdroje podzemnej vody, vďaka nej máme čo piť aj čo jesť. Aby však voda mohla do krajiny nasiaknuť, potrebuje čas a priestor. Ak rieku vyrovnáme, voda odteká prirýchlo, cez brehy či dno obložené betónom sa do krajiny nedostane. Stráca sa spojenie, krajina vysychá, a my smerujeme ku katastrofe…
O akej katastrofe hovoríme?
Skúste rýchlo vyliať pohár vody na vysušenú tvrdú špongiu, alebo na suchú, vyprahnutú zem. Voda po
povrchu rýchlo odtečie. To isté sa deje aj v krajine – vysušená krajina nedokáže absorbovať zrážky, tie rýchlo odtekajú po povrchu, berúc so sebou tú najúrodnejšiu zem. Voda v sídlach zas odteká do kanalizácie, a nakoniec do riek. Napriamených, vybetónovaných riek, ktoré fungujú rovnako ako
potrubie – rýchlo odvádzajú vodu preč. Až kým jej nie je tak veľa, že sa do riek nezmestí. Príde
povodeň.
Tak postavme priehradu!
Naozaj? Prehradenia a nádrže sú nezriedka súčasťou problému, a to hneď z niekoľkých dôvodov. Majú obmedzený objem, ktorý sa navyše neustále zmenšuje, pretože rieka so sebou prináša
sedimenty, ktoré sa v priehradách ukladajú. Časť z nich predstavujú práve úrodné čiastočky pôdy
odnesené vodou z našich lesov a polí pri dažďoch. V zle využívanej krajine voda nevsakuje do
podložia, ale naberá rýchlosť, k čomu ešte prispievajú veľké lány polí či zle udržiavané lesné cesty.
Objem niektorých našich priehrad tvorí z 80 % bahno a len z 20% voda. Nie, to bahno sa nedá len tak uložiť inam, často je toxické.
Navyše, veľa prehradení je v zlom technickom stave, odborníci upozorňujú na stúpajúce riziko ich pretrhnutia, pretože o priehrady sa treba stále starať a investovať do nich financie. A tých sa bohužiaľ na Slovensku existujúcim vodným stavbám nedostáva dosť.
Okrem toho sa voda v priehradách ohrieva, čo negatívne vplýva na jej kvalitu, napríklad spôsobuje
sinicový kvet – v mnohých slovenských nádržiach sa preto v auguste neradno kúpať. Priehrady nie sú zdrojom vody, čo vidno aj v týchto mesiacoch, keď veľké nádrže zívajú prázdnotou. Zdrojom vody je totiž krajina. Nie technické stavby.
A čo tie suchá, o ktorých sa toľko hovorí?
Zmena klímy zosilňuje extrémy počasia – raz prší veľa, inokedy vôbec. V zime 2024 – 2025 napadlo na
Slovensku v priemere len 49 % dlhodobého priemeru zrážok a iba minimum z nich vo forme snehu.
Hoci sme sa mnohí tešili, že netreba ráno odhrabávať auto, chýbajúcu vodu pocítime ešte tento rok
na úrode aj zdrojoch pitnej vody. Naopak, v septembri roku 2024 spláchli Slovensko aj okolité krajiny silné povodne. Mohlo by sa teda zdať, že vody je dosť. Problémom sú však extrémy.
Ako tomu čeliť?
Klimatická zmena je tu, a my sa musíme prispôsobiť. Musíme dovoliť krajine, aby vodu zadržala – ako
obrovská špongia, ktorá nás ochráni pred extrémami. Dajme riekam slobodu. A ony nám dajú krajinu, kde dokážeme prežiť.