Nachádzame sa na križovatke ciest. Ak nič neurobíme, tak čoskoro dosiahneme body zlomu, z ktorých sa už nebude dať vrátiť späť. Máme však ešte nádej. Rozhodnutia a kroky, ktoré v najbližších piatich rokoch prijmeme a urobíme, budú kľúčové pre budúcnosť života na Zemi. 

To, čo sa stane v nasledujúcich piatich rokoch, určí budúcnosť života na Zemi. Máme päť rokov na to, aby sme nasmerovali svet na dráhu udržateľnosti, predtým, než nás kombinované zhoršovanie stavu prírody a zmeny klímy zatlačia na strmú cestu ku nekontrolovateľným bodom zlomu.

Medzinárodná organizácia WWF vydala Správu o stave planéty 2024. Správa, ktorú WWF prináša už po 15.-krát, je komplexnou štúdiou o stave planéty a o trendoch, ktoré možno sledovať v globálnej biodiverzite. Jej hlavné zistenia sú alarmujúce:

1.   V priebehu 50 rokov (1970 – 2020) dramaticky klesla veľkosť sledovaných populácií voľne žijúcich zvierat – až o 73%.

2.  Najradikálnejšie poklesy monitorovaných populácií voľne žijúcich zvierat boli zaznamenané v Latinskej Amerike a Karibiku (95 %), Afrike (76 %), v Ázii a Pacifiku (60 %) a v sladkovodných ekosystémoch (85 %).

3.  Strata a degradácia biotopov, spôsobená predovšetkým naším potravinovým systémom, je najčastejšie hlásenou hrozbou pre populácie voľne žijúcich zvierat na celom svete. Hneď za tým nasledujú nadmerné využívanie zdrojov, invazívne druhy a choroby.

4.  Poklesy v populáciách voľne žijúcich zvierat môžu slúžiť ako včasný varovný signál zvyšujúceho sa rizika vyhynutia a straty zdravých ekosystémov. Keď sú ekosystémy poškodené, môžu sa stať zraniteľnejšími voči bodom zlomu – kde prekročia kritickú hranicu smerom ku potenciálne nezvratným zmenám.

5.  Máme globálne dohody a riešenia na to, aby sa príroda do roku 2030 vydala na cestu obnovy, no doteraz bol dosiahnutý len malý pokrok v ich realizácii a chýba urgencia v konaní.

6.  Potrebujeme kroky, ktoré zodpovedajú rozsahu tejto výzvy. To znamená väčšie a efektívnejšie úsilie o ochranu prírody, a zároveň systematické riešenie hlavných príčin straty biodiverzity. To si bude vyžadovať transformáciu našich potravinových, energetických aj finančných systémov.

Living Planet Report, alebo Správa o stave planéty, je vlajkovou publikáciou medzinárodnej WWF, ktorá ju vydáva každé dva roky. Správa je komplexnou štúdiou o stave planéty a o trendoch, ktoré možno sledovať v globálnej biodiverzite.

Aktuálne vydanie správy prináša vedecky podložený prehľad o stave prírodného sveta a zahŕňa aj ukazovateľ s názvom Living Planet Index (LPI), ktorý sleduje vývoj populácií druhov po celom svete. Living Planet Index vytvára Londýnska zoologická spoločnosť (Zoological Society of London) a je založený na takmer 35,000 populačných trendoch a 5,495 druhoch stavovcov (obojživelníky, vtáky, ryby, cicavce a plazy). LPI a podobné indexy ukazujú, že príroda mizne alarmujúcou rýchlosťou.

Poklesy v populáciách voľne žijúcich druhov nám môžu slúžiť ako včasné varovné signály, že nám hrozia vyhynutia druhov a potenciálna strata zdravých ekosystémov. Správa skúma, ako kríza straty prírody a kríza klimatických zmien posúvajú planétu bližšie ku nebezpečným a nezvratným bodom zlomu.

Hneď za nimi nasledujú suchozemské a morské populácie.

To odráža rastúci tlak, ktorý je vyvíjaný na sladkovodné biotopy a druhy. Napríklad sladkovodné ryby sú často ohrozené bariérami v riekach a inými zásahmi do vodných tokov, ktoré môžu blokovať migračné trasy. Vidíme to aj na Slovensku, kde patria práve migrujúce ryby medzi tie najohrozenejšie. 

Celkovo je na Slovensku v červenom zozname ohrozených druhov až 45 druhov rýb a 4 druhy mihúľ.

Nie je prehnané povedať, že to, čo sa stane v nasledujúcich piatich rokoch, určí budúcnosť života na Zemi. Máme päť rokov na to, aby sme nasmerovali svet na dráhu udržateľnosti, predtým, než nás kombinované zhoršovanie stavu prírody a zmeny klímy zatlačia na strmú cestu ku nekontrolovateľným bodom zlomu. Globálne ciele ukazujú, kde chceme byť a akú cestu musíme nasledovať. Teraz musia národné vlády a súkromný sektor predložiť dôveryhodné záväzky a plány na dosiahnutie globálnych cieľov.

Blížiace sa medzinárodné konferencie o biodiverzite a klíme sú kľúčovými príležitosťami, aby vlády zintenzívnili tempo a rozsah opatrení. Konferencia COP16 o biodiverzite sa bude konať v kolumbijskom Cali (21.10.- 1.11.) a klimatická COP29 v azerbajdžanskom Baku (11.11. – 22.11.).

Na týchto summitoch musia vlády ukázať odvážne kroky a vedenie tým, že predstavia a implementujú ambicióznejšie národné plány pre klímu a prírodu, odomknú väčšie verejné a súkromné financovanie, aby umožnili rozsiahle opatrenia, a lepšie prepojili politiky a opatrenia pre klímu a prírodu.