Pstruhy, lipne, hlavátky a ďalšie pôvodné druhy rýb potrebujú zdravé rieky s dostatkom vody, prirodzenými stanovišťami a možnosťou voľne migrovať. Ich prežívanie však ohrozujú zásahy človeka, migračné bariéry, zmena klímy aj čoraz častejšie obdobia sucha. Ako týmto rybám pomôcť? Odborníci zo Slovenska a Česka hľadali odpovede na seminári projektu LIFE Living Rivers, ktorý sa začiatkom novembra uskutočnil vo Vodňanoch.
Dvojdňové stretnutie na pôde Fakulty rybářství a ochrany vôd Jihočeskej univerzity spojilo vedcov a odborníkov na ochranu prírody a rybárske hospodárenie. Zdieľali skúsenosti z výskumu aj praxe a diskutovali o možnostiach podpory pôvodných druhov rýb v našich riekach.
Ryby potrebujú živé rieky.
Reofilné, teda prúdomilné druhy rýb, sú prispôsobené životu v tečúcich vodách. Na rozmnožovanie, získavanie potravy aj prežívanie potrebujú špecifické podmienky – prirodzený prúd vody, rozmanité dno, úkryty a dostatok vhodných stanovíšť.
Práve tieto podmienky však v mnohých riekach postupne strácame. Narovnávanie a regulácia korýt, výstavba priečnych bariér, priehrad a malých vodných elektrární narúšajú prirodzené fungovanie vodných tokov. Rieky sa fragmentujú na oddelené úseky, medzi ktorými sa ryby nedokážu voľne pohybovať. Problémom je aj kolísanie prietokov pri prevádzke vodných elektrární, ktoré môže negatívne ovplyvňovať rozmnožovanie a prežívanie vodných organizmov.
Situáciu navyše zhoršuje zmena klímy. Dlhšie obdobia sucha, vyššie teploty vody a nedostatok vody v korytách znamenajú pre ryby ďalšiu záťaž. Najmä v menších tokoch môžu počas horúcich mesiacov výrazne klesať prietoky, ubúdať vhodné úkryty a zhoršovať sa podmienky na rozmnožovanie. Ryby pritom nemajú možnosť jednoducho sa presunúť do vhodnejšieho prostredia, ak im v tom bránia migračné prekážky.
Čo môžeme urobiť, aby mali ryby lepšie podmienky?
Jedným z hlavných odkazov seminára bolo, že ochrana pôvodných druhov rýb sa nemôže obmedzovať iba na ich vysádzanie do riek. Dlhodobo životaschopné populácie potrebujú predovšetkým zdravé a funkčné riečne ekosystémy.
Medzi najdôležitejšie opatrenia patrí:
-
Obnova prirodzených korýt a stanovíšť. Rieky potrebujú rozmanité prostredie, prirodzené brehy, úkryty a vhodné dnové substráty, ktoré rybám poskytujú priestor na život aj rozmnožovanie.
-
Odstraňovanie migračných bariér. Tam, kde je to možné, je najlepším riešením odstrániť nepotrebné a nefunkčné priečne prekážky. Rieky tak opäť získajú prirodzenú priechodnosť.
-
Funkčné rybie priechody. Ak bariéru nie je možné odstrániť, je dôležité zabezpečiť účinný rybí priechod. Nestačí ho len vybudovať – treba overovať, či ho ryby dokážu nájsť a skutočne využívať.
-
Dostatok vody a prirodzený režim prietokov. Dôležité je obmedzovať negatívne vplyvy prevádzky vodných elektrární, náhle zmeny prietokov a zabezpečiť vhodné podmienky aj počas suchých období.
-
Podpora prirodzeného rozmnožovania. Základom ochrany je, aby sa ryby dokázali úspešne rozmnožovať vo svojom prirodzenom prostredí. Ak je potrebné dopĺňať populácie, dôležité je využívať generačné ryby miestneho pôvodu a zachovávať genetickú rozmanitosť.
Práve význam genetiky a prirodzeného rozmnožovania priblížila aj praktická ukážka umelého výteru pstruha potočného. Odborníci predstavili postupy, pri ktorých sa kladie dôraz na zachovanie genetickej variability potomstva. Tá je dôležitá pre schopnosť populácií prispôsobovať sa meniacim sa podmienkam prostredia.
Dunaj ukazuje, aké dôležité je prepojenie rieky.
Zaujímavé poznatky priniesli aj výsledky výskumu rýb na slovenskej časti Dunaja, ktorý tiež prebieha v rámci projektu LIFE Living Rivers.
Počas viacročného monitoringu vedci zaznamenali viac ako 37-tisíc jedincov a identifikovali 50 druhov rýb a jednu mihulu. Výsledky ukázali rozdiely v druhovom zložení medzi hlavným tokom Dunaja a jeho ramenami. Potvrdili tak význam zachovania rôznorodých vodných biotopov.
Výskum pohybu rýb pomocou telemetrie priniesol ďalšie zaujímavé zistenia. Vedci zaznamenali viac ako 25 miliónov detekcií pohybu označených rýb. Ukázalo sa napríklad, že niektoré jesetery premiestnené desiatky kilometrov od Gabčíkova sa dokázali vrátiť na svoje pôvodné stanovištia v priebehu niekoľkých hodín až dní. Výskum zároveň potvrdzuje, aké významné prekážky predstavujú veľké vodné diela pre prirodzený pohyb rýb v Dunaji.
Tieto poznatky pripomínajú, že rieka nie je súborom oddelených úsekov. Ryby potrebujú prepojený vodný systém, v ktorom môžu vyhľadávať potravu, vhodné miesta na rozmnožovanie a úkryty podľa aktuálnych podmienok.
Zdravá riečna krajina je najlepšou ochranou rýb
Dvojdňový seminár vo Vodňanoch potvrdil, že budúcnosť pôvodných druhov rýb závisí od toho, ako dokážeme obnovovať prirodzené fungovanie našich riek. Veda a praktické skúsenosti ukazujú, že samotné vysádzanie rýb nestačí. Potrebujeme rieky, ktoré sú priechodné, majú dostatok vody, rozmanité stanovištia a umožňujú prirodzené rozmnožovanie.
Ochrana rýb preto znamená aj ochranu celých riečnych ekosystémov. A keď pomáhame riekam znovu prirodzene fungovať, vytvárame lepšie podmienky nielen pre ryby, ale aj pre množstvo ďalších druhov a pre ľudí, ktorí sú od zdravých riek závislí.
Odborný seminár sa uskutočnil v rámci projektu LIFE Living Rivers, ktorého cieľom je obnova a ochrana riečnych ekosystémov na Slovensku a podpora implementácie slovenského vodného plánu vo vybraných povodiach.
Podrobnejšie informácie o priebehu seminára nájdete na projektovej webstránke.