Mestá aj dediny sú dnes plné veľkého množstva nepriepustných povrchov – asfaltom, betónom,dlažbou a inými spevnenými materiálmi. Keď prší, voda z nichrýchlo odteká do
kanalizácie a zmizne skôr, než stihne vsiaknuť do pôdy.

Tento spôsob nakladania s dažďovou vodou spôsobuje dva zásadné problémy. Počas intenzívnych zrážok kanalizácia nestíha odvádzať veľké množstvo vody, čo môže viesť k lokálnemu zaplaveniu ulíc. Navyše, počas intenzívnych lejakov sa relatívne čistá zrážková voda mieša v kanalizácii s odpadovou vodou. Čistiareň odpadových vôd však nezvláda čistiť takéto ohromné množstvo zriedených vôd a tak sa časť z nich púšťa bez čistenia priamo do vodných tokov. To zásadne ovplyvňuje kvalitu vody v riekach.

Naopak. počas horúcich dní v meste voda chýba, pôda je vysušená a spevnené povrchy sa prehrievajú.

Prírode blízke riešenia pracujú s dažďovou vodou inak. Namiesto toho, aby ju čo najrýchlejšie odvádzali preč, snažia sa ju zadržať tam, kam spadne. Pomáhajú tomu napríklad dažďové záhrady, zelené plochy, výsadba stromov alebo malé vodné prvky, ktoré vodu zachytia a umožnia jej pomaly vsiaknuť do pôdy alebo sa prirodzene odpariť.

Takéto opatrenia prinášajú viacero pozitívnych efektov:

– znižujú množstvo vody odvádzanej do kanalizácie;

– zmierňujú lokálne záplavy počas prívalových dažďov;

– ochladzujú mestské prostredie počas horúčav;

– zlepšujú mikroklímu a kvalitu života v meste.

Voda v zastavanom prostredí tak prestáva byť problémom, ktorý treba rýchlo odviesť preč. Stáva sa cenným zdrojom, ktorý pomáha mestám a dedinám lepšie sa prispôsobiť meniacej sa klíme.