Rieky sú neoddeliteľnou súčasťou života našej krajiny. Poskytujú nám vodu a priestor pre relax, a sú tiež domovom mnohých druhov rastlín a živočíchov. V posledných rokoch sa však stav našich povrchových vôd dramaticky zhoršil. Podľa odborných dát je až 64% z nich pod priemerom. Prečo je to tak
Vodné toky v celej Európe prešli v posledných desiatkach rokov výraznými zmenami. Kedysi členité a kľukatiace sa rieky s množstvom ramien začali byť upravované do podoby, ktorá sa vzdialila prirodzenosti.
Dôvody na takéto zásahy boli rôzne. Ľudia sa do nich pustili kvôli ochrane pred povodňami, pre potreby poľnohospodárstva, priemyslu aj rekreácie, ale aj pre zabezpečenie plavby a získanie plôch pre výstavbu. Práve vplyvom ľudskej činnosti časom došlo k zmenám prirodzeného fungovania riek a ich okolia. Prejavilo sa to na tom, ako rieky vyzerajú dnes, ako fungujú, čo v nich žije, respektíve aká je v nich voda.
A to, samozrejme, ovplyvňuje aj nás, ľudí.
Umelé napriamovanie riek a výstavba bariér
Jedným z najvýraznejších zásahov do života divokých riek bolo ich umelé napriamovanie a snaha vtesnať ich do upravených korýt.
To prinieslo zrýchlenie prúdenia vody, čoho dôsledkom je neprirodzené prehlbovanie riečneho dna a následný pokles hladiny podzemnej vody.
Pôvodné záplavové územia okolo vodných tokov boli zase zmenšené výstavbou protipovodňových hrádzí. Priečne hate, prehradenia a bariéry vytvorili nepriechodné prekážky pre putovanie vodných organizmov aj sedimentov, ktorých pohyb je pre zdravé rieky nevyhnutný.
Práve úpravy vodných tokov sú považované za zásadnú príčinu zhoršujúceho sa ekologického stavu riek a pririečnych mokradí nielen na Slovensku, ale aj v celej Európe.
Stav riek a potokov sa hodnotí podľa spoločnej európskej metodiky. Jej základ je v Rámcovej smernici o vode 2000/60/ES. V pravidelných intervaloch sa stav vôd hodnotí podľa množstva kritérií, napr. podľa obsahu rôznych chemikálií a znečisťujúcich látok, zmien koryta a brehov rieky, ale aj prepojení s okolím, sleduje sa aj výskyt rýb či menších druhov organizmov.
Cieľom je dosiahnuť aspoň dobrý ekologický stav všetkých vodných útvarov. Pravdou však je, že z posledného hodnotenia stavu vôd na Slovensku vyplýva, že iba 36,25 % útvarov povrchových vôd je v dobrom a veľmi dobrom stave. Zvyšok, teda 63,75 % je v stave priemernom, zlom alebo dokonca veľmi zlom.
Zaujíma vás, ako to vyzerá s celkovým ekologickým stavom útvarov povrchovej vody na Slovensku? Prehľad ponúka táto mapa Ministerstva životného prostredia SR:
Čo sa s tým dá robiť?
Ako sa uvádza aj v Koncepcii vodnej politiky SR do roku 2030, je potrebné aktívne pristúpiť k zmierňovaniu negatívnych vplyvov jestvujúcich vodných stavieb – bariér rôzneho typu, nevhodných úprav tokov a záplavových oblastí. Opatrenia na obnovu prirodzeného charakteru nevhodne upravených vodných tokov, tak, aby opäť dosahovali aspoň dobrý ekologický stav, sú obsiahnuté v dokumente Ministerstva životného prostredia SR, ktoré sa nazýva Vodný plán Slovenska.
Niektoré z opatrení Vodného plánu v povodiach riek Dunaj, Hron, Ipeľ a Belá sú obsahom projektu Living Rivers. Spoločným cieľom desiatich štátnych a neziskových organizácií je zabezpečiť dobrý ekologický stav vôd v 10 vodných útvaroch a zlepšiť spolu 344 km vodných tokov prostredníctvom hydromorfologických opatrení, vhodnej starostlivosti o chránené územia, obnovy lužných lesov a nelesných biotopov.
V rámci projektu je tiež naplánované zabezpečiť odstránenie bariér pre migráciu rýb a pristúpiť k opatreniam na obnovu ich habitátov, podporu prirodzenej reprodukcie aj posilnenie populácií pôvodných druhov.
Pomôžte nám aj vy a buďte súčasťou zlepšovania stavu vodných tokov na Slovensku. Dajte s nami opäť riekam zelenú.
Aj vy viete pomôcť
Pomôžte nám nájsť miesta, kde sú na našich riekach bariéry. Stiahnite si aplikáciu na mapovanie bariér AMBER.
