Pridané dňa 25.11.2019
Prečo klimatická konferencia na Slovensku?
„Téma klimatickej zmeny sa týka každého z nás bez ohľadu na to, akého sme vierovyznania, aký máme vek, prácu, ako sme šťastní či nešťastní v živote,“ povedala Daniela Piršelová, ktorá konferenciu založila spolu s priateľom Petrom Krajčíkom. Prvú konferenciu organizovali pred dvoma rokmi. „Viedla nás k tomu frustrácia z reality, ktorej ako spoločnosť čelíme a nezáujem verejnosti i médií o túto tému a snaha aspoň troškou prispieť k zmene.“ Prvý ročník mal hlavne zrozumiteľným jazykom vysvetliť, čo je to zmena klímy a prečo by ľudí mala zaujímať. Tohtoročná konferencia išla ďalej – zoberala sa tým, prečo ľudia situáciu popierajú a aké sú riešenia. „Zostáva 12 rokov, kedy môžeme vývoj ešte zmeniť, preto sme sa zamerali na širokú verejnosť. Bez nej to nejde. Má zmysel robiť individuálne zmeny, no treba tlačiť na politikov a ľudí, ktorí majú v rukách systémové riešenia,“ hovorí Krajčík.
Zakladatelia historicky prvej slovenskej konferencie o zmene klímy Daniela Piršelová (vpravo), Peter Krajčík (vľavo) s hosťkou Katharine Hayhoe, profesorkou Texaskej technickej univerzity a klimatickou vedkyňou, spoluautorkou klimatických správ OSN.
Prečo klimatickú krízu ignorujeme a nepočúvame vedcov?
„Teplota rastie, už dnes je o jeden stupeň vyššia v porovnaní s predindustriálnym období. Posledných 19 z 21 rokov patrí k najteplejším v histórií meraní. A vieme prečo – kvôli nám ľuďom. Popierať klimatickú zmenu znamená popierať pravdu, ktorú dnes žijeme,“ otvorila konferenciu Katharine Hayhoe, profesorka Texaskej technickej univerzity a riaditeľka Climate Science Center. Nepotrebujeme viac vedeckých dôkazov, vedci tému skúmajú roky, vyhlásila K. Hayhoe. Už v roku 1883 Eurice Foote prvý raz povedal, že so stúpajúcim množstvom CO2, rastie teplota. To, čo potrebujeme, je hovoriť o tom, že klimatická zmena sa týka nás všetkých a dnes. A potrebujeme zmeniť správanie a spotrebu – nielen jednotlivci, ale aj firmy, mestá a krajiny. Aj Alexandra Ača z českej Akadémie vied popieranie faktov prekvapuje: „Keď ešte klimatická zmena nebola diskutovaná téma a upozorňovali na ňu najmä klimatológovia, hovoril som si, že ľudia pochopia, čo sa deje, keď uvidia dôsledky. Nenapadalo mi, že aj dôsledky budeme schopní popierať.“
Na konferenciu o zmene klímy prišlo do bratislavskej Starej tržnice viac ako 600 ľudí.
Prečo sa nechceme vzdať pohodlia a zmeniť správanie?
„Nemáme čas, akcelerácia zmien je obrovská a čím skôr začneme s transformáciou, tým lepšie,“ začal ďalší blok konferencie klimatológ Jozef Pecho zo Slovenského hydrometeorologického ústavu. Nový stredný odhad Medzivládneho panelu OSN pre zmenu klímy predpokladá oteplenie do konca storočia možno až o šesť stupňov. To znamená masové vymieranie druhov. Michaela Pixová z Klimatickej aliancie Českej republiky upozornila, že ľudia sa stále tvária, že ich sa hrozba netýka. „Ľudia vnímajú svet antropocentricky, vidia seba ako stred vesmíru, na ktorý neplatia prírodné zákony. Mali by sme sa od detstva učiť, ako funguje naša planéta, že človek je súčasťou planetárneho ekosystému a ten má hranice, ktoré prekračujeme. Samozrejme, to naráža na predstavu ľudí o nekonečnom raste a neobmedzenej slobode. Odmietame vnímať, že hromadenie majetku nie je sloboda, ale niečo, čo nás doženie k záhube.“
Psychológ Dušan Ondrušek vysvetlil, že ľudia ťažko menia správanie na základe racionálnych faktov. Najstaršia časť nášho mozgu stojí na inštinktoch. Nepozná budúcnosť a vedie nás k tomu robiť kroky, ktoré sú efektívne a vedú k úspechu v danom čase. Navyše, spolu s informáciami o hrozbe zaznievajú správy, ktoré problém popierajú, a to vedie k pochybnostiam. Podľa novinára Mareka Vagoviča je preto dnes vo svete hoaxov kľúčové dbať na dôveryhodnosť zdroja. Uznal, že životnému prostrediu by mali venovať väčšiu pozornosť médiá aj investigatívni novinári, pretože sa spájajú aj s korupciou či mafiou.
Zľava: Martin Dufala z Právnickej fakulty Univerzity Komenského, Miroslava Plassmann, riaditeľka WWF Slovensko, Annemarie Velic z OZ Za našu vodu a Erik Baláž, spoluzakladateľ občianskej iniciatívy MY SME LES.
Čo všetko s klimatickou zmenou strácame?
Často počúvam, že si treba vybrať medzi ekonomikou či ekológiu, povedala Katharine Hayhoe, ale „ekonomika sa nevznáša v priestore, závisí rovnako ako my na ekológii. Sme závislí od vzduchu, ktorý dýchame, od vody, ktorú pijeme. Naše jedlo, lieky, všetky materiály od oblečenia po obydlia, závisia od prírody. Planéta prežije, no otázka je, či prežije všetko živé na nej, vrátane nás.“
Na konferencií sa hovorilo aj o ekologickom žiali, ktorým trpí stále viac ľudí a tiež o tom, či je zodpovedné mať deti, keď ich, ako povedal analytik Juraj Mesík, čaká „svet, ktorý sa bude otriasať v základoch.“ Zuzana Fialová je naopak presvedčená, že „vzdať sa možnosti mať deti znamená vzdať sa budúcnosti.“ Deti podľa nej treba mať a vychovávať ich tak, aby boli prínosom pre spoločnosť a pre planétu, tak ako to dokazuje i hnutie mladých ľudí Fridays for Future či príbeh aktivistky Grety Thunberg. „Keby som chcela provokovať, povedala by som – ak by sa rodičia Gréty rozhodli nemať deti kvôli planéte, ako inak by náš európsky svet a prístup ku klimatickej zmene vyzeral?“
Niektoré zmeny sú už nezvratné, povedala K. Hayhoe (v strede), iné budeme naprávať desaťročia. Ale povedať si, že je neskoro a nerobiť nič znamená, že koniec je nevyhnutný.
A aké máme možnosti riešenia?
„Nikto nechce, aby sme sa vrátili na stromy, no mierou úspešnosti človeka by nemalo byť množstvo vecí, ktoré nazhromaždil,“ otvoril panel o riešeniach Ladislav Miko, vedúci zastúpenia Európskej komisie na Slovensku. Upozornil, že tlak verejnosti je dôležitý pre zmenu postoja politikov. Medzi riešeniami sa skloňovali prechod z fosílnych k obnoviteľným zdrojom energie, odklon od individuálnej dopravy, dane, ako uhlíková daň či možnosť zdaniť namiesto príjmu a zisku skôr spotrebu prírodných zdrojov a surovín. Miko zdôraznil, že Európska únia môže využiť ekonomickú silu a žiadať zodpovedné správanie i od importérov.
Štátny tajomník Ministerstva životného prostredia Norbert Kurilla pripomenul, že Slovensko je v EÚ na správnej strane, končí s podporou ťažby hnedého uhlia, zaviazalo sa dosiahnuť uhlíkovú neutralitu a po prvý raz prispeje do fondu na podporu klimatických projektov v rozvojových krajinách. Priestor pre ďalší pokrok vidí v oblasti dopravy, rekonštrukciách a energetickej efektívnosti budov a odpadov (napr. zníženie skládkovania ako zdroja metánu).
„Nielen technológie a znižovanie emisií, ale aj podpora prírode blízkych riešení sú dôležité pri klimatickej zmene,“ upozornila riaditeľka WWF Slovensko Miroslava Plassmann. Znamená to podľa nej zmeniť spôsob lesného hospodárenia, chrániť prirodzené lesy a pralesy, prehodnotiť regulácie riek a obnovovať prirodzené riečne nivy a mokrade.
Súčasťou programu klimatickej konferencie boli i praktické workshopy, ako udržateľná architektúra, elektromobilita, život v meste so zmenou klímy či ekoturizmus. Sprievodným podujatím bola výstava fotografií Tomáša Hulíka a prezentácie environmentálnych projektov. My sme predstavili značku FSC. Ak ju nájdete na výrobkoch z dreva či papiera znamená to, že drevo použité pri ich výrobe nebolo vyťažené nelegálne a pochádza z lesov obhospodarovaných prírode blízkym spôsobom.
Bude raz poškodzovanie klímy trestné?
Význam lesov v boji s klimatickou zmenou zdôraznil aj ekológ Erik Baláž. “V lesoch je uložené množstvo uhlíka, ktorý pri zlom hospodárení uniká do atmosféry. A platí, že je oveľa dôležitejšie zachrániť starý les ako sadiť nový, pretože čím vyšší je vek stromu, tým viac uhlíka viaže – v listoch, koreňoch, kmeni. A keď strom v lese prirodzene odumiera, časť uhlíka zostáva v pôde. To znamená tisíce ton uhlíka uložené v každom pralese.“ Sadiť stromy má podľa neho význam v meste či poľnohospodárskej krajine.
Zaujímavý pohľad na záver priniesol Mário Kern z Policajného zboru. Spomenul, ako sa formovali oddelenia envirokriminality. „Nikoho to spočiatku nezaujímalo, veď vyrúbané stromy či mŕtve ryby sa nechodia sťažovať. Teraz už vieme kvantifikovať škody pre spoločnosť a povedať, že ide o trestný čin a vidíme, že stále viac občanov je na našej strane. Ak budeme raz vedieť kvantifikovať aj škody pri klimatickej zmene, pôjde možno tiež o trestný čin. Ale je smutné, že máme trestami ľudí učiť, ako sa správať i životnému prostrediu.“
Andrea Settey Hajdúchová, WWF Slovensko