Ipeľ medzi Brezničkou a Kalinovom si ešte stále zachováva podobu prirodzene tečúcej rieky. Meandruje, miestami sa rozlieva do okolitej nivy a sprevádzajú ho brehové porasty a lúky. Takýchto zachovaných úsekov riek pritom na Slovensku ubúda.
Práve tu sa nachádza 12,71 hektára chráneného areálu Ipeľská niva pri Brezničke.
Vyhláška o jeho ochrane bola zverejnená 25. júna 2026 a účinnosť nadobudla 1. júla. Ide o piate súkromné chránené územie vyhlásené na Slovensku – a prvé, ktorého vznik bol motivovaný ochranou rieky a na vodu viazanej krajiny.
Za týmto územím však nie je iba rozhodnutie úradu. Je za ním päťdesiat rokov jedného sna, množstvo práce, desiatky tisíc eur, práca ekológov a napokon aj spolupráca viacerých ľudí a organizácií.
Chránený areál Ipeľská Niva pri Brezničke, Foto: Miroslav Očadlík, WWF Slovensko
Nápad, ktorý čakal na realizáciu 50 rokov
Ján Gábor vyrastal pri Ipli. Ako dieťa sa v rieke kúpal, chytal ryby aj raky a poznal jej brehy. Práve v pätnástich rokoch prvýkrát premýšľal nad tým, že by bolo dobré tento kúsok rieky chrániť.
Nápad však zostal dlho iba nápadom.
Počas života sa venoval práci stavebného inžiniera. Až po odchode do dôchodku sa k svojej niekdajšej predstave vrátil a začal hľadať spôsob, ako ju uskutočniť.
Nebolo pritom možné jednoducho označiť kus rieky na mape a požiadať o jeho ochranu. Pozemky v nive boli rozdelené medzi viacerých vlastníkov. Gábor najskôr potreboval vyriešiť vlastnícke vzťahy k pozemkom svojej rodiny, neskôr prikúpiť ďalšie pozemky od obce a suseda. Súčasťou procesu boli aj komplexné pozemkové úpravy, ktoré umožnili vytvoriť súvislejšie územie pri rieke.
Prvé spoločné stretnutie expertov WWF Slovensko s Jánom Gáborom v teréne sa uskutočnilo 7. októbra 2022. Spoločne sme prešli úsek medzi Brezničkou a Kalinovom a rozprávali sa o možnostiach jeho ochrany – o rieke, lúkach, porastoch vysokých ostríc aj o miestach, kde rastie vzácna korunkovka strakatá.
V tom čase však nebolo vôbec isté, či sa mu zámer podarí uskutočniť. Potreboval podporu a pomoc ochranárov, ktorú aktívne hľadal tam, kde videl, že riekam rozumejú a vedia pomôcť s ich ochranou.
Ján Gábor s Martinou Paulíkovou z WWF Slovensko, Foto: WWF Slovensko
Keď ochrana neprichádza zhora
Gáborov plán bol postavený na pomerne jednoduchej myšlienke: ak chce niekto dlhodobo chrániť kus riečnej krajiny, musí mať možnosť ovplyvniť, čo sa na pozemkoch pri rieke bude diať.
Chcel preto spojiť rodinné pozemky s ďalšími obecnými pozemkami pri rieke a následne požiadať o vyhlásenie chráneného územia.
V tom čase však štát nové chránené územia nevyhlasoval. Zdalo sa teda, že ani napriek jeho snahe nebude možné zámer dotiahnuť do konca.
Práve tu vstúpilo do príbehu WWF Slovensko.
WWF pomohlo premeniť nápad na projekt ochrany
Naším cieľom nebolo vytvoriť chránené územie „na papieri“. Potrebné bolo najskôr preukázať, že územie má hodnoty, ktoré si ochranu zaslúžia, a následne pripraviť celý návrh tak, aby mohol prejsť oficiálnym procesom.
WWF preto sústredilo dostupné podklady a zabezpečilo doplnenie odborných prieskumov, okrem iného monitoringu biotopov, ale aj rýb a netopierov. Následne sme objednali a finančne zabezpečili vypracovanie potrebnej dokumentácie ochrany prírody- projektu súkromného chráneného územia. Ten bol spracovaný v lete 2024 a predložený na pripomienkovanie Správe CHKO Cerová vrchovina a Štátnej ochrane prírody SR. Po zapracovaní množstva pripomienok bol návrh 20. decembra 2024 predložený na Okresný úrad v Banskej Bystrici, ktorý v zmysle zákona o ochrane prírody vyhlasuje takýto typ chráneného územia.
Tým sa však príbeh ešte nekončil.
Nasledovali ďalšie mesiace dopĺňania podkladov, úradných procesov a rokovaní. Aj zdanlivo malá zmena názvu územia, o ktorej rozhodol Úrad geodézie, kartografie a katastra SR, si vyžiadala prepracovanie všetkých máp a dokumentácie. Veľa energie sme venovali aj vyriešeniu otázky obmedzení voľného pohybu osôb v najprísnejšej zóne chráneného územia. Návrh následne putoval medzi okresným úradom a Ministerstvom životného prostredia SR, ktoré z odborného aj legislatívneho hľadiska potvrdilo možnosť vyhlásenia územia.
Po takmer štyroch rokoch od prvého stretnutia sa to podarilo.
Ipeľská niva pri Brezničke je od 1. júla 2026 chráneným areálom.
Chránený areál Ipeľská Niva pri Brezničke, Foto: Zuzana Gombiková, WWF Slovensko
Čo je na tomto kúska Ipľa také vzácne?
Chránené územie leží na jednej z posledných zachovaných nív Ipľa pri nezregulovaných úsekoch horného toku rieky. Práve prirodzený charakter rieky je jednou z jeho najväčších hodnôt. Úsek sa v minulosti vyhol reguláciám aj preto, že sa tu zvažovala výstavba priehrady, ku ktorej napokon nedošlo.
Vďaka tomu si Ipeľ dodnes zachoval svoj prirodzený tok. Rieka tu stále meandruje a pri vyšších prietokoch sa môže voda rozliať do okolitej nivy. Takáto riečna dynamika vytvára množstvo podmienok pre život – od vlhkých záplavových lúk a mokradí až po menšie vodné plochy a prirodzené brehové porasty.
Územie má rozlohu 12,71 hektára a tvorí ho pestrá mozaika lúk, mokradí a drevinovej vegetácie. Väčšina plochy je tvorená trvalými trávnymi porastmi, ktoré je potrebné citlivo udržiavať kosením alebo pasením tak, aby si zachovali svoj prirodzený charakter. Menšia časť územia zostáva úplne bez zásahov človeka, aby tu mohli nerušene prebiehať prírodné procesy a krajina sa vyvíjala vlastným tempom.
Aj napriek tomu, že posledné roky pred vyhlásením chráneného územia sa lúky nekosili, stále tu nájdeme vzácne biotopy, ako sú tzv. psiarkové aluviálne lúky, porasty vysokých ostríc, slatinné jelšové lesy či plytké stojaté vody. Rastie tu aj mimoriadne vzácna korunkovka strakatá (Fritillaria meleagris), ktorá patrí medzi druhy národného významu. Na jednej z lokalít bol zaznamený aj papradník močiarny (Thelypteris palustris), vzácny druh viazaný na zachovalé mokraďové biotopy.
A život tu zďaleka nekončí pri rastlinách.
V území boli zaznamenané napríklad bobor vodný, vydra riečna, viaceré druhy obojživelníkov, užovka fŕkaná či množstvo druhov rýb, vtákov a netopierov.
Typická flóra aluviálnych lúk v okolí Ipeľskej nivy vrátane korunkovky strakatej, Foto: Miroslav Očadlík, WWF Slovensko
Chrániť rieku znamená chrániť a starať sa aj o jej okolie
Rieka nie je iba voda medzi dvoma brehmi. To, čo sa deje v jej okolí, je pre jej fungovanie rovnako dôležité. Ak sa rieka môže rozlievať do nivy, voda má priestor spomaliť sa a zostať v krajine. Záplavy zároveň vytvárajú podmienky pre množstvo druhov, ktoré sú na pravidelné zaplavovanie a vlhké prostredie viazané.
Preto je jedným z cieľov ochrany Ipeľskej nivy zachovanie prirodzenej riečnej dynamiky a pravidelných záplav. Dôležité je, aby tento úsek Ipľa nebol ďalej regulovaný a aby sa zachovali jeho meandre, brehové porasty a okolité lúky.
Aj preto ochrana územia nekončí jeho vyhlásením.
Pomôžte nám starať sa o Ipeľskú nivu aj po jej vyhlásení.
Prvé kroky už máme za sebou
O územie sme sa začali starať ešte pred jeho oficiálnym vyhlásením.
Na jar 2026 sme pri Ipli vysadili nové stromy. V roku 2025 prebehlo mulčovanie a v roku 2026 sme zabezpečili prvé kosenie približne šiestich hektárov lúk. Práve vhodný manažment lúk je dôležitý pre zachovanie druhov a spoločenstiev, ktoré sú na ne viazané.
WWF zároveň pripravuje ďalšie kroky na zlepšenie fungovania rieky a jej okolia. Jedným z nich je odstránenie betónového brodu pod chráneným územím smerom na Kalinovo. Ten dnes predstavuje migračnú bariéru pre niektoré druhy rýb. Jeho odstránenie umožní lepšie prepojiť rieku a sprístupniť ďalšie úseky vodným živočíchom.
V budúcnosti počítame aj s možnosťou obnovy bočného ramena vyššie po prúde, zlepšením vodného režimu územia zrušením starých meliorizácií či obnovou dnes regulovaného prítoku Ipľa. Spoločne s vlastníkmi pozemkov, osobitne s Jánom Gáborom, iniciátorom chráneného územia, diskutujeme aj o príprave náučného chodníka, vytvorení miesta na zastavenie pri rieke pre ľudí, ktorí ju splavujú, ako aj o výsadbe ďalších stromov v poľnohospodárskej krajine okolo chráneného územia.
Chránené územie potrebuje starostlivosť
Možno by sa mohlo zdať, že vyhlásením chráneného územia sa príbeh končí. V skutočnosti sa tým začína jeho ďalšia kapitola.
Lúky treba kosiť. Vysadené stromy treba chrániť a podporovať ich. Rieka potrebuje priestor a niektoré prekážky jej treba odstrániť. A ak chceme, aby sa zachované územie v budúcnosti rozšírilo aj na ďalšie časti nivy, bude potrebná ďalšia práca s vlastníkmi, obcou aj ďalšími partnermi. Chránené územie má svojich najdôležitejších strážcov – vlastníkov pozemkov. Tí však potrebujú našu podporu a pomoc.
Aj malé konkrétne kroky pritom majú svoj význam.
- Za 50 eur môžeme pokosiť jeden hektár záplavovej lúky
- 75 eur stačí na odvoz pokosenej biomasy z jedného hektára
- Starostlivosť o jeden už vysadený strom stojí približne 25 eur ročne
- Za 50 eur môžeme vysadiť nový vzrastlý strom vrátane jeho ochrany
Jeden človek môže začať, ale územie ochránime len spoločne
Ján Gábor mal pätnásť rokov, keď prvýkrát premýšľal o ochrane tohto miesta. Keď sa k myšlienke po desaťročiach vrátil, musel prekonať množstvo vlastníckych, odborných aj administratívnych prekážok.
Dnes je vďaka jeho vytrvalosti, odhodlanosti a schopnosti spájať ľudí na mape 12,71 hektára chránenej riečnej krajiny.
Je to malá plocha v porovnaní s celým tokom Ipľa. Zároveň je to dôležitý dôkaz, že aj jeden človek môže zmeniť budúcnosť – ak nájde partnerov, ktorí mu pomôžu premeniť zámer na konkrétne kroky.
WWF Slovensko malo to šťastie byť pri tomto príbehu a pomôcť premeniť sen na skutočnosť. Získali sme financie a dali sme spracovať odborné podklady, zabezpečili sme monitoring, prípravu projektu ochrany a úspešne previedli súkromných vlastníkov pozemkov samotným procesom vyhlasovania.
A chceme zostať pri Ipli aj ďalej – pretože chrániť rieku neznamená iba vyhlásiť chránené územie. Znamená to starať sa oň tak, aby v ňom mohla rieka aj príroda fungovať aj o desiatky rokov.
Ipeľská niva pri Brezničke je chránená. Teraz jej môžeme pomôcť, aby zostala živá.
