M. Očadlík
Počas odberov vzoriek sa sledovali viaceré prvky kvality vôd, vrátane vodných organizmov, chemických látok, liečiv, drog, mikroplastov, environmentálnej DNA ale mnohé ďalšie parametre. Podrobné výsledky a prístupy monitoringu možno nájsť vo vedeckej správe (link). Foto: M. Očadlík.
Dunajská vodná fauna
My sa bližšie pozrieme na výsledky, ktoré nám povedia viac o živote pod dunajskou hladinou. Významnou súčasťou spoločného prieskumu Dunaja bolo aj sledovanie stavu vodných organizmov. Tie sa označujú aj ako „biologické prvky kvality“ pretože ich využívame pri sledovaní ekologického stavu vôd. Sledovali sme napríklad ryby, vodné bezstavovce, mikroorganizmy a vodné rastliny viditeľné voľným okom, ale aj mikroskopické rastliny obývajúce vodný stĺpec alebo riečne dno. Dunaj je vodný ekosystém ako každý iný a zloženie spoločenstiev organizmov, ktoré sa v ňom vyskytujú nám o jeho stave veľa napovie. Každý jeden druh má rôzne nároky na prostredie a na základe výskytu, alebo neprítomnosti týchto druhov si vieme vytvoriť predstavu o zmenách ich prostredia. Ako príklad môžeme uviesť pôvodné jesetery v Dunaji. Opevnením brehov lomovým kameňom a odstrihnutím riečnych ramien prišli o prirodzené neresiská a útočiská.
Prirodzený tvar koryta a brehov zlepšuje ekologický stav celého toku
Výraznú zmenu prostredia spôsobuje úprava rieky – vtedy hovoríme o tzv. hydromorfologickom stave. Veľmi zjednodušene platí, že čím má tok prírodnejší tvar koryta, brehov a dostatočné prepojenie so svojím okolím, tým je jeho hydromorfologický stav lepší. Naopak úpravy riek hydromorfológiu zhoršujú. Medzi najčastejšie ľudské zásahy na riekach patrí napriamenie koryta, pri ktorom rieka stráca meandre a prichádza o hlbočiny vytvorené prúdom, ktoré sú cenným útočiskom rýb najmä v období sucha. V napriamenom koryte tečie voda rýchlejšie a má väčšiu unášaciu schopnosť a z toho dôvodu dochádza k zarezávaniu koryta do podložia. To spôsobuje nielen stratu spojenia s bočnými ramenami a šancu vylievať sa do okolia riečnej nivy ale aj pokles hladiny spodnej vody.
Vážnym zásahom, ktorý môže zastaviť migráciu rýb či vodných organizmov je aj výstavba rôznych prehradení naprieč riekou. Všetky tieto zásahy spôsobujú stratu rozmanitého prirodzeného prostredia pre organizmy, čo vedie k znižovaniu rôznorodosti života v riekach. A práve tieto úpravy a zásahy spôsobené človekom sú dôvodom, prečo väčšina riek v EÚ žiaľ nedosahuje dobrý ekologický stav. Veľké nížinné rieky patria medzi ekosystémy citlivé na ľudské zásahy a Dunaj nie je výnimkou. Svetový fond na ochranu prírody (WWF) zaradil Dunaj ako jedinú európsku rieku do rebríčka desiatich najohrozenejších riek sveta (link).
M. Očadlík
Roklina Železné vráta – prirodzená úžina predeľujúca Karpaty na hraniciach Rumunska a Srbska. V období Rímskej ríše tu viedla prírodná hranica, nazývaná Limes Romanus. V súčasnosti sa tu nachádza vodná elektráreň Železné vráta I – prvá neprekonateľná prekážka od delty Dunaja. Druhou priehradou nachádzajúcou sa proti prúdu je až VD Gabčíkovo na Slovensku. Foto: M. Očadlík
Čo sme našli vo vodách Dunaja?
V rámci prieskumu rybích spoločenstiev sa zaznamenalo až 72 druhov, čo potvrdzuje význam Dunaja ako dôležitého zdroja biodiverzity rýb v Európe. Avšak asi len na pätine lokalít bol zaznamenaný dobrý stav rybích spoločenstiev.
Okrem rýb sa skúmali aj vodné bezstavovce – kam patria napríklad drobné larvy vodného hmyzu, vodné mäkkýše, alebo kôrovce. V Dunaji a jeho prítokoch žije až 500 rôznych druhov tejto početnej skupiny. Ich rozšírenie nám prezradilo napríklad aj to, že organické znečistenie zhoršuje stav Dunaja najmä v jeho spodnom úseku (Rumunsko, Bulharsko, Srbsko).
Naopak, výsledky zo stredného (Slovensko, Maďarsko) a horného úseku Dunaja (Rakúsko, čiastočne Nemecko) poukazujú na nedobrý stav spôsobený napriamením a opevnením koryta a výstavbou hatí. Nie nadarmo sa hovorí, že rieky sú tepnami krajiny. Pre správne fungovanie riečneho ekosystému je dôležité zachovávať jeho voľne prúdivý charakter, ktorý umožňuje postupné prirodzené zmeny a tok energie a živín od prameňa až po ústie. Výstavbou priehrad dochádza k prerušenie týchto zmien a zhoršeniu celého ekosystému. Kým od delty po Rakúsko sú na Dunaji postavené vodné diela Gabčíkovo a Železné vráta I a II, a hornom úseku ktorý ešte nemá charakter nížinnej rieky je množstvo priehrad a teda aj menej voľne tečúcich úsekov.
Vodné rastliny, ktorých bolo nájdených približne 135 druhov sa tiež radia medzi organizmy citlivé na zmeny tvaru prirodzeného riečneho koryta. Ich bohatý výskyt čiastočne na strednom, ale najmä spodnom úseku Dunaja napovedá o dobrej prepojenosti so svojou nivou a množstvom riečnych ramien, čo je predpoklad pre správne fungujúcu riečnu krajinu.
Invázne druhy na Slovensku
Výsledky prieskumu potvrdili, že ani ekologický stav slovenského úseku Dunaja nie je dobrý. Medzi hlavné dôvody patrí najmä odprírodnenie a úprava koryta za účelom zníženia povodňového rizika alebo zabezpečenia plavby. Významný je aj vplyv Vodného diela Gabčíkovo – ktoré tvorí bariéru pre migrujúce druhy rýb, ale aj sedimenty, ktoré k nám tečú priamo z Álp. Ukladajú sa v priestoroch Hrušovskej zdrže nad vodným dielom, naopak v starom koryte Dunaja chýbajú. Následne dochádza k erózii riečneho dna a poklesu hladiny podzemnej vody – pre nížinný ekosystém hotová katastrofa. To je len jeden s mála environmentálnych problémov Dunaja na našom území.
Počas prieskumu bolo u nás zaznamenané množstvo inváznych druhov a ich nález potvrdil smutný trend šírenia nepôvodných druhov vodnej fauny a flóry. Nečudo, veď ich výskyt je úzko spojený s ľudskými činnosťami a zhoršením stability vodných ekosystémov. Druhy pôvodom z Kaspického mora alebo Ázii sa ku nám najčastejšie dostávajú balastnou vodou (slúži pre vyváženie nákladu) veľkých plavidiel. U nás nemajú prirodzených nepriateľov a preto vytláčajú druhy pôvodné, dokonca môžu rozširovať rôzne ochorenia nebezpečné pre domácu faunu.
M. Očadlík
V rámci prieskumu sa sledovali aj dunajské prítoky: na obrázku vľavo vidno vodné lastúrniky nájdené v rieke Ipeľ, vpravo invázny rak pruhovaný z Váhu pri Komárne. Foto: M. Očadlík
Prirodzené úseky – posledné útočiská pre dunajskú faunu
Biologický prieskum potvrdil, že na život pod Dunajskou hladinou vplýva množstvo negatívnych javov pozdĺž celého Dunaja. Či už z dôvodu znečistenia alebo zásahmi a úpravami toku. Aby sa zabezpečila plynulá plavba pre veľké lode, je potrebné stavať vodné diela a upravovať riečne koryto, najmä ho prehlbovať a napriamovať. Všetky tieto činnosti menia prirodzený charakter toku a zhoršujú jeho ekologický stav. No boli zaznamenané aj lokality s prekvapivo vysokou biodiverzitou. Tieto časti kde je Dunaj ešte stále živou riekou tvoria posledné útočiská pre pôvodnú faunu a flóru.
M. Očadlík
Zachovalý úsek Dunaja pod našim najmenším pohorím – Burdou. Po sútoku s Hronom a Ipľom tu Dunaj opúšťa Slovensko. Po ďalších 1700 kilometroch sa vlieva do Čierneho mora. Foto: M. Očadlík
Cenná biodiverzita a hľadanie rovnováhy
Zdravý riečny ekosystém nám poskytuje množstvo benefitov, ktoré označujeme ako ekosystémové služby. Nielenže sú zadarmo, sú dokonca nevyhnutné pre fungovanie našej spoločnosti. Medzi ekosystémové služby, ktoré nám Dunaj a jeho niva ponúka patrí napríklad tlmenie dopadov zmeny klímy, ale aj čistenie a zásobovanie pitnou vodou. Veď viac ako 20 miliónov ľudí je priamo odkázaných na pitnú vodu z Dunaja prostredníctvom svojich studní. Znamená to, že biodiverzita a živé rieky sú jedným z kľúčových prírodných kapitálov pre budúce generácie. Riešenie ako zlepšiť ekologický stav a obnoviť ekosystémové funkcie bude v nastavení rovnováhy medzi rozumným využívaním toku a obnovou prirodzených úsekov aj tejto najmedzinárodnejšej rieky sveta.
Joint Danube Survey – Spoločný prieskum Dunaja
V roku 1994 bola založená Medzinárodná komisia pre ochranu vôd Dunaja (ICPDR) ktorej cieľom je okrem iného aj trvalo udržateľný manažment vôd v celom jeho povodí. Pod jej záštitou bolo zorganizované aj štvrté pokračovanie Spoločného Prieskumu Dunaja. Zapojilo sa do neho 13 krajín, ktorými preteká Dunaj, alebo jeho významná prítok. Výsledky prieskumu môžu slúžiť pri príprave aktualizácie Plánu povodia a povodňového rizika pre Dunaj ako aj plánu manažmentov povodí jednotlivých krajín vrátane Slovenska. Ochrane Dunaja sa venuje aj WWF prostredníctvom medzinárodných projektov, či už zameraných na revitalizácie (link), programu pre záchranu jeseterov (link) alebo spoluprácou priamo s ICPDR.
Miroslav Očadlík, WWF Slovensko