Medzinárodný súdny dvor otvoril dvere klimatickej spravodlivosti

Čo rozhodnutie znamená?

Súd jednoznačne potvrdil, že:

• Zmiernenie klimatických zmien a ochrana prírody nie sú len politickou voľbou, ale právnou povinnosťou štátov.
• Každý štát má povinnosť konať preventívne, konať včas a na základe najlepších vedeckých poznatkov.
• Krajiny, ktorých konanie alebo nekonanie spôsobí škodu iným štátom alebo ľuďom, môžu niesť právnu zodpovednosť – vrátane náhrady škôd alebo obnovenia poškodených ekosystémov.
• Bohaté a rozvinuté krajiny majú väčší podiel zodpovednosti – nielen pri znižovaní emisií, ale aj pri podpore adaptačných opatrení v rozvojových krajinách.
• Cieľ Parížskej dohody – udržať globálne otepľovanie do 1,5 °C – nie je len ambíciou, ale právnym štandardom.

Súd zároveň potvrdil, že všetky klimatické politiky – od energetiky po rozvojové plány – musia byť s týmto cieľom v súlade.

Kto stojí za týmto historickým momentom?

Impulz prišiel od skupiny študentov práv z Vanuatu, ktorí sa rozhodli konať po výzve svojho učiteľa. Ich iniciatíva sa premenila na oficiálnu diplomatickú cestu vedenú vládou Vanuatu, podporovanú viac než 130 štátmi. Ide o jasný dôkaz, že aj jednotlivci a malé krajiny môžu zásadne ovplyvniť globálne dianie.

Postoj WWF

WWF víta historické rozhodnutie Medzinárodného súdneho dvora ako významný prelom v globálnom boji za klimatickú spravodlivosť. Ide o dôležitý precedens, ktorý posilňuje právny rámec pre ochranu klímy a zároveň potvrdzuje, že ochrana prírody a biodiverzity je právnou povinnosťou štátov, nie iba ich politickou voľbou.

WWF sa do tohto procesu aktívne zapojila – už v júli 2024 predložila ICJ oficiálne stanovisko (submission), v ktorom zdôraznila, že:

Štáty majú právnu povinnosť chrániť a obnovovať biodiverzitu ako súčasť svojich záväzkov v rámci klimatického práva. Príroda nie je len „obeťou“ klimatickej krízy, ale aj kľúčovým nástrojom jej riešenia – cez zachovanie lesov, mokradí, oceánov a iných ekosystémov schopných viazať uhlík a tlmiť dopady klimatických zmien.

WWF preto víta, že Medzinárodný súdny dvor priznal právnu váhu ekosystémovým službám a povinnosti chrániť prírodu – nie len v rámci klimatických dohovorov, ale aj podľa ostatných právne záväzných zmlúv, ako sú Dohovor o biologickej diverzite či Dohovor o boji proti dezertifikácii.

Tento výklad zároveň posilňuje pozíciu verejnosti, miestnych komunít a organizácií občianskej spoločnosti v klimatickom práve – keďže sa opiera o princípy ľudských práv, medzigeneračnej spravodlivosti a povinnosti štátov konať preventívne a na základe najlepšej dostupnej vedy.

WWF považuje toto rozhodnutie za míľnik, ktorý môže urýchliť zásadné zmeny v politickom aj právnom systéme: od posilnenia národných klimatických plánov, cez obmedzenie dotácií do fosílnych palív, až po otvorenie priestoru pre klimatické žaloby voči štátom a firmám.

Rozhodnutie ICJ a Slovensko

Aj keď poradné stanovisko ICJ sa priamo netýka žiadnej krajiny, jeho dôsledky môžu ovplyvniť budúce klimatické súdne spory, medzinárodné rokovania aj domácu legislatívu. Slovensko ako člen EÚ a signatár Parížskej dohody má povinnosť zosúladiť svoje politiky s cieľom udržať otepľovanie do 1,5 °C.

To znamená nielen prijímať ambiciózne klimatické plány, ale aj:

• prestať podporovať fosílne palivá a investovať do obnoviteľných zdrojov;
• chrániť prírodné ekosystémy ako sú lesy, rieky či mokrade;
• podporovať ochranu prírody a neznižovať výmery chránených území;
• zabezpečiť, že klimatické politiky nepoškodzujú prírodu ani ľudské práva.

Čo bude ďalej?

Aj keď stanovisko ICJ nie je priamo záväzné, bude dôležitým nástrojom v rukách súdov, politikov aj občianskej spoločnosti. Posilní klimatickú legislatívu, ovplyvní nové klimatické žaloby a zvýši tlak na vlády, aby prestali s prázdnymi sľubmi.

Viac informácií nájdete aj na :

• oficiálne zhrnutie rozhodnutia ICJ
• postoj WWF