Na lúkach Plešiveckej a Silickej planiny, v srdci Slovenského krasu, môžete stretnúť voľne pasúce sa kravy či ovce. Na prvý pohľad to tu pôsobí priam idylicky. Tunajší farmári sa však potýkajú s rôznymi výzvami – život v obklopení prírody znamená aj blízkosť šeliem. Ako sa miestnym hospodárom darí v týchto podmienkach, ktoré preventívne opatrenia využívajú na ochranu svojich stád a akú pomoc by uvítali?
Ilustračné foto: Jakub Krška
O tom všetkom a tiež o tom, ako môže fungovať spolunažívanie s vlkmi, rysmi alebo medveďmi si farmári vymenili svoje poznatky na veľkom stretnutí v Betliari a na farmách v Biosférickej rezervácii Slovenský kras. Podujatie sa uskutočnilo v dňoch 17. a 18. septembra 2024 v rámci medzinárodného projektu LECA. Zúčastnili sa ho aj odborníci z radov ochranárov a ekológov, vrátane zástupcov WWF Slovensko.
Počas dvoch septembrových dní sme celkovo navštívili 4 farmy, na ktorých sú využívané rozličné spôsoby zabezpečenia stád. Stretnutia boli sprevádzané príkladmi úspešných opatrení zo slovenských statkov, i zo zahraničia, prednáškami, ako aj diskusiami o tom, ako možno predchádzať konfliktom so šelmami v budúcnosti.
Na slovenských farmách využívajú rozličné spôsoby ochrany stád pred predátormi. Ilustračné foto: Jakub Krška
Tradičné vs. moderné metódy ochrany hospodárskych zvierat
Naša prvá cesta viedla na farmu Agrospol Honce. Domáci, ktorí tu žijú a hospodária celé generácie, sa venujú predovšetkým chovu hovädzieho dobytka a oviec. Cez deň sa ich zvieratá pasú na lúkach Plešiveckej planiny, kde boli roky zabezpečené drevenými oplôtkami. Pred vlkmi, ktoré sú v oblasti dlhodobo prítomné, sa však toto opatrenie neukázalo ako dostatočne účinné, a tak sú dnes už stáda chránené elektrickým ohradníkom. Na noc sa zvieratá z dôvodu bezpečnosti košarujú vo vnútri.
Agrospol Honce. Foto: Helena Čárska
Šelmy do prírody patria
V utorok nás privítali aj farmári z Poľnohospodárskeho družstva Slaná. Miestne lúky obhospodarujú kosením a pasením, pričom svoje aktivity koordinujú s národným parkom. Spoluprácu si pochvaľujú.
Napriek tomu, že sa vlky vyskytujú v tesnej blízkosti farmy, ich prítomnosť tu rešpektujú a zastávajú názor, že šelmy do prírody patria. Na farme sa snažia predchádzať incidentom s predátormi kombináciou rôznych preventívnych opatrení. Okrem toho, že si zabezpečili elektrické ohradníky, celodenne na stáda dohliadajú aj pastieri. V ochrane hospodárskych zvierat navyše tunajším farmárom pomáhajú slovenské čuvače – strážne psy, ktoré, aj keď nemôžu byť voľne pustené kvôli bezpečnosti turistov, upozorňujú na blízkosť vlkov hlasným štekaním. V noci zvieratá odpočívajú v ohradníku, ktorý je prenosný.
Na Poľnohospodárskom družstve Slaná. Foto: Helena Čárska
Kozy pre ochranu biotopov
Ďalší príklad toho, ako farmári spolunažívajú so šelmami, sme mali možnosť vypočuť si v obci Kečovo. Miestni sa tu začali zaoberať chovom kôz, aby obnovili vzácne borievkové biotopy na krasových skrapoch. Tieto lokality sú závislé od pastvy, bez nej by borievke hrozil zánik. Aj preto by sa tu postupne radi starali o veľké stáda kôz a oviec. Ambíciou je mať ich aspoň 100. Kozy, ktorých je tu momentálne 13, sa zatiaľ pasú na rôznych miestach mimo skrapov, avšak cieľom je zabezpečiť, aby ich pastva prispievala práve k udržaniu vzácnych biotopov.
V lokalite sa vyskytuje veľa mačiek divých a občas i vlky. Všetky stanovištia sú preto oplotené elektrickými ohradníkmi. O tom, že opatrenie je účinné, svedčí aj fakt, že farmári zatiaľ nehlásia žiadne škody spôsobené predátormi.
V Kečove sa pomocou chovu kôz snažia obnoviť vzácne borievkové biotopy na krasových skrapoch. Foto: Helena Čárska
Úspech pastierskych psov
V oblasti národnej prírodnej rezervácie Silická planina majú hospodárske zvieratá dobré podmienky pre pastvu. Miestne družstvo tu chová približne 600 oviec, 460 kráv a mladého dobytka. V snahe čo najlepšie ochrániť stáda si farmári zvolili kombináciu viacerých preventívnych opatrení – okrem využitia ohradníkov, stavili aj na pastierov a psov. Veľmi sa im osvedčili práve pastierske psy, konkrétne anatolské ovčiaky. Aktuálne ich tu majú 5. Vďaka týmto psom a správne nastavenej ochrane nemali od roku 2020 žiadne straty na zvieratách spôsobené vlkmi. A to aj napriek tomu, že počas obdobia pastvy majú zvieratá nocoviská vonku. Problémy farmári podľa vlastných slov skôr zaznamenávajú s turistami, ktorí sa často k stádam približujú viac, ako by bolo vhodné.
Na Silickej planine sa farmári snažia hospodáriť ekologicky, bez použitia chemikálií. Do ochrany svojich zvierat investujú nemalé finančné prostriedky, vrátane výdavkov na psy, ktoré ich ročne stoja až 3000 eur. Ako sami konštatujú, štát im na prevenciu neprispieva. Finančná podpora pochádza najmä z ochrany prírody a národného parku.
Pastierské psy sa osvedčili už mnohým farmárom ako užitočný pomocník pri ochrane stád. Ilustračné foto: Jakub Krška
Medzinárodná spolupráca a výzva na zmenu
Na septembrových stretnutiach farmárov sa okrem domácich hostí zúčastnili aj zástupcovia z Česka, Poľska a Maďarska. Vzájomná výmena ich skúseností potvrdila, že spolunažívanie s veľkými šelmami je možné, ale vyžaduje si investície do správnych preventívnych opatrení. Či už ide o psy, oplôtky alebo legislatívne zmeny, všetky tieto nástroje predstavujú účinnú pomoc pri predchádzaní škodám, ktoré život v blízkosti divokej prírody môže prinášať.
V rámci medzinárodného stretnutia prebehlo viacerých zaujímavých prednášok, diskusií a výmien skúseností. Seminár sa uskutočnil aj vďaka projektu LECA. Foto: Helena Čárska
Účastníci stretnutí sa zhodli na tom, že by jednotlivé krajiny mali vyvíjať úsilie, aby ich vlády podporili preventívne opatrenia proti predátorom. Podobne, ako to funguje napríklad v Poľsku či Česku. Slovensko v kontraste so susednými štátmi nepoberá fondy z EÚ na podporu preventívnych opatrení, hoci má na ne nárok. Farmári pritom upozorňujú, že bez správneho manažmentu šeliem sa straty na hospodárskych zvieratách budú len zvyšovať.