GABČÍKOVO, 15. august 2024 – Ako to aktuálne vyzerá s rybími populáciami v slovenskej časti Starého Dunaja? To zisťovali odborníci na sladkovodné ekosystémy v 13 úsekoch rieky a v jej ramennej sústave. Rozsiahly ichtyomonitoring prebehol v týždni od 4. do 9. augusta 2024. V rámci projektu LIFE Living Rivers ho vykonal skúsený tím z Fakulty rybářství a ochrany vod Jihočeské univerzity (JU) v Českých Budejoviciach pod vedením Bořka Drozda.
Okrem hlavného koordinátora aktivity sa monitoringu na Starom Dunaji (pôvodné koryto Dunaja) zúčastnili aj ďalší partneri projektu a predstavitelia zainteresovaných skupín. Pri aktivite asistovali zástupcovia Štátnej ochrany prírody SR, Ministerstva životného prostredia SR, Výskumného ústavu vodného hospodárstva, WWF Slovensko a Slovenského rybárskeho zväzu.
Čo odhalili dunajské vody
Zistenia odborníkov po týždňovej intenzívnej aktivite na našej najväčšej rieke, konkrétne v jej pôvodnej vnútrozemskej delte, žiaľ, nie sú veľmi potešujúce. „Starý Dunaj má extrémne málo vody, pretože väčšina sa pri Bratislave odkláňa do prívodného kanála vodného diela Gabčíkovo. Videli sme tu ohromné množstvo sedimentov a bahna, ktoré by tu vôbec nemali byť. Už dnes sa Starý Dunaj stáva pre mnohé pôvodné dunajské druhy neobývateľný. Ak sa situácia nezmení a nepridá sa viac vody, tento typický dunajský habitat úplne zanikne,“ upozorňuje s obavami rybí ekológ Bořek Drozd. Podľa jeho slov sa tento stav negatívne podpisuje aj na živote pod hladinou. S početnosťami rybích populácií to na slovenskom úseku Dunaja nevyzerá vôbec dobre. Hoci druhové zastúpenie je pomerne stabilné, stav populácií za posledné roky výrazne klesol.
Podľa odborníkov je ramenná sústava síce plná bežných druhov kaprovitých rýb, no vo vodách evidujú extrémny pokles reofilných, teda prúdomilných, druhov. Niektoré takéto pôvodné skupiny, ako sú napríklad jesetery, ikonická, viac ako 200 miliónov rokov stará skupina rýb, zo Starého Dunaja v podstate z dôvodu zlých životných podmienok úplne vymizli.
„Je to vďaka kombinovanému vplyvu výstavby a nevhodne nastaveného manažmentu prevádzky vodného diela Gabčíkovo prejavujúceho sa v unikátnom ekosystéme Starého Dunaja nedostatkom vody, nedostatočnými prietokovými pomermi, prehrievaním vody a intenzívnou sedimentáciou. Tento vplyv je ďalej umocnený ešte globálnou zmenou klímy. Výsledkom je potom smutná skutočnosť, že sa kedysi jedinečný ekosystém vnútrozemskej delty Dunaja stáva postupne neobývateľným pre väčšinu pôvodných druhov rýb a de facto postupne fyzicky zaniká,“ hovorí akademik Drozd. Paradoxná je podľa neho skutočnosť, že sa Slovensko zaviazalo do roku 2027 docieliť na Starom Dunaji takzvaný dobrý ekologický stav podľa požiadaviek Rámcovej smernice o vodách – ide tak o nesmierne náročný závod s časom.
Počas augustového monitoringu sa uskutočnili denné aj nočné odlovy, pričom všetky odchytené ryby boli počítané, merané, vážené a následne vrátené späť do vody. Zdokumentovať sa podarilo bežné, ale aj vzácnejšie druhy rýb. Z tých zriedkavejšie zastúpených to boli napríklad kolok veľký, hrebenačka pásavá, šabľa krivočiara, hrúz Vladykov, plotica lesklá, ale aj iné reofilné druhy či druhy európskeho významu.
Situáciu komplikujú aj nepôvodní obyvatelia Dunaja
Samostatnou kapitolou je rozšírenie rýb, ktoré v Dunaji nemajú čo robiť. A tých ichtyológovia našli počas monitoringu neúrekom. „ Situáciu zhoršuje šírenie tzv. inváznych druhov rýb, najmä tolstolobika bieleho, ktorý predstavuje vážne ohrozenie pre naše pôvodné druhy,“ opísal ďalší z problémov Starého Dunaja český ekológ Bořek Drozd. Veľké rozšírenie tejto kaprovitej ryby v našich vodách sa potvrdilo aj počas augustového monitoringu. Podľa slov expertov sa táto pôvodne ázijská ryba začala v Dunaji evidentne samovoľne rozmnožovať a v podstate zaplavila predevšetkým hlavný tok. Svedkami toho môžeme byť napríklad na lokalitách pri Komárne, kde zvukmi lodných motorov vyplašení tolstolobici skáču ľuďom do lodí.
Problémom Dunaja sú aj ďalšie invázne druhy. Podľa Bořka Drozda napríklad z ramennej sústavy v podstate kompletne zmizol pôvodný karas zlatistý, ktorý bol nahradený nepôvodným, silne inváznym karasom pruským.
Vyhliadky do budúcnosti
Monitoring, ktorý je súčasťou projektu LIFE Living Rivers, sa pravidelne vykonává na tomto úseku Dunaja už od roku 2023, a to dvakrát ročne, ako aj na ďalších lokalitách. Hlavným cieľom je získať údaje potrebné na návrh vhodných opatrení na spriechodnenie vodných diel Gabčíkovo a Čunovo pre ryby. Odborníci dúfajú, že výsledky tohto monitoringu budú slúžiť ako základ pre efektívne opatrenia na ochranu a obnovu rybích populácií v tejto dôležitej európskej rieke.
Fakulta rybářství a ochrany vod JU zároveň na Dunaji realizuje telemetrický monitoring jeseterov malých, ktoré sú považované za vlajkový druh. To znamená, že ak sa tento reofilný druh podarí udržať a zachovať, bude sa dariť vo vodách Dunaja aj ďalším druhom rýb a benefitovať z toho bude aj ľudská spoločnosť.
„ Funkčný ekosystém totiž znamená nie len vysokú kvalitu vody, ale i účinnú protipovodňovú ochranu, stabilnejšiu klímu, dostatok vody v dobe sucha, zdroj plodín a potravy, rekreačné vyžitie, množstvo rastlín a živočíchov,….skrátka Starý Dunaj nám má čo ponúknuť, keď sa oň začneme konečne dobre starať. Ale veľa času nám už neostáva,“ uzatvára popredný špecialista v odbore Bořek Drozd.
