Slovenská príroda dostáva zabrať. Jeden zo základných zákonov, ktorý nastavuje jej ochranu, prechádza už piatou zmenou za rok a pol. Pošlite našim politikom email a povedzte im spolu s nami, že nesúhlasíte s ničením prírody na Slovensku.
V najbližších dňoch sa bude v Národnej rade SR rokovať o ďalšej novele Zákona o ochrane prírody a krajiny. Ak bude schválená, môže to znamenať koniec účinnej ochrany našich národných parkov, vzácnych druhov a chránených území. Neodbnorne, bez riadnej prírpavy a bez diskusie. Tento dôležitý zákon trhajú na kusy, a tým trhajú aj našu prírodu.
Čo môžete urobiť vy?
Kliknite na link pod týmito riadkami, kde prostredníctvom spoločného mailu odošlete hromadný LIST poslancom a poslankyniam NR SR s výzvou, aby nebezpečnú novelu nepodporili. Dajte aj vy politikom vedieť, že s ďalšou deštruktívnou novelou nesúhlasíte.
O čo presnejšie ide?
Zákon č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny prešiel za posledný rok a pol viacerými novelizáciami. Ich spoločnou črtou je chýbajúci štandardný legislatívny proces na úrovni vlády s riadnym pripomienkovým konaním. Novely sa navrhujú výhradne na úrovni Národnej rady SR, chaoticky, na základe nejasnej objednávky a bez odbornej diskusie. V súčasnosti je v NR SR predložená ďalšia novela zákona z pera poslancov Milana Garafa, Dagmar Kramlovej a Adama Lučanského.
Postupné zmeny v zákone v podstate znefunkčňujú systém a jednotlivé mechanizmy ochrany prírody a krajiny. V kombinácii s oslabením inštitúcií ochrany prírody, najmä masívnym vyhadzovaním dlhoročných odborníkov z jednotlivých štruktúr, sa celková ochrana vzácnych území a chránených druhov pod vplyvov týchto legislatívnych zmien výrazne oslabuje. Tieto zásahy postupne rozkladajú a znefunkčňujú systém ochrany prírody a biodiverzity na Slovensku.
Predkladané novely ignorujú aj naše medzinárodné environmentálne a klimatické záväzky a ohrozujú financovanie v rámci Plánu obnovy a odolnosti či iných finančných zdrojov. Problémom predložených noviel je jednak proces ich schvaľovania, kde opäť absentovalo pripomienkové konanie a akákoľvek verejná a odborná diskusia. Vynechanie pripomienkového konania je neakceptovateľné najmä vo vzťahu k zvráteniu reformy národných parkov, ale aj k navrhovaným zmenám rozširujúcich zoznam povolených činností v chránených územiach, čo spoločne bude znamenať ďalšie oslabenie
ochrany prírodných hodnôt a chránených území, vrátane národných parkov.
Čo sleduje v poradí piata úprava zákona?
Ide o návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Milana GARAJA, Dagmar KRAMPLOVEJ a Adama LUČANSKÉHO na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov (parlamentná tlač 699). Novela zákona obsahuje 29 novelizačných bodov.
Napriek tomu, že novelu evidentne inicioval štátny tajomník MŽP SR Filip Kuffa, neprešla štandardným legislatívnym procesom ako návrh Ministerstva životného prostredia SR, ale predkladá sa opäť cez poslanecký návrh. Tak sa opäť obchádza riadne pripomienkové konanie. Pri predstavovaní novely avizoval F. Kuffa ďalšie novelizačné body, ktoré plánujú poslanci predložiť v druhom čítaní na pôde NR SR, čo ešte viac znemožňuje adekvátnu diskusiu k ich dopadom.
Najproblematickejšie body z predloženej novely
astavenie posilňovania ochrany prírody a biodiverzity prostredníctvom zvyšovania podielu bezzásahových území v národných parkoch v súlade s medzinárodnými kritériami (IUCN). Prístup je v zásadnom v rozpore so Stratégiou EÚ pre biodiverzitu 2030 a má praktický negatívny dosah na systémové plánovanie manažmentu národných parkov v rámci programov starostlivosti, vrátane starostlivosti o prioritné druhy a biotopy. Dobrovoľnosť výmery zón je pritom už dnes ukotvená v ustanoveniach týkajúcich sa zonácie národných parkov;
- Požiadavka na súhlas vlastníka pri sprevádzaní návštevníkov chráneným územím (a to už od druhého stupňa ochrany, týka sa to teda aj území chránených krajinných oblastí a ochranných pásiem národných parkov). V praxi to znamená byrokratickú záťaž a môže to viesť k selektívnemu výberu, kto môže robiť tieto exkurzie, a následne aj k obmedzeniu prírodného turizmu a to aj na turistických chodníkoch; vzhľadom k roztrieštenej vlastníckej štruktúre (desiatky spoluvlastníkov na jednej parcele) je získanie súhlasu prakticky nemožné. Je teda otázne či takéto ustanovenie nie je narušením pravidiel hospodárskej súťaže v rámci EÚ, nakoľko stavia tak vysoké nároky na realizáciu podnikania, sprevádzania v CHÚ, že je prakticky súhlas nezískateľný. Podobne ako tomu je už v prípade paralýzy činnosti stráže prírody (novela zákona o ochrane prírody a krajiny účinná od 1.1.2025). Navyše súhlas pre sprievodcov bude potrebný na miestach, kde bežne pohybujúci sa turisti nepotrebujú žiadny súhlas, no ak na tom istom mieste ide o sprevádzanie za odplatu, už súhlas vlastníka potrebný bude, čo je diskriminačné;
- Zavedenie fikcie súhlasu v treťom stupni ochrany (územie národných parkov) pre povolenie pasenia hospodárskych zvierat pri veľkosti stáda nad tridsať dobytčích jednotiek. Záujemca o danú činnosť je povinný túto aktivitu oznámiť orgánu ochrany prírody (OOP), ak OOP v určenej lehote 15 dní stanovisko nevydá, považuje sa za súhlasné. Proces ide mimo správne konanie, čím sa vylúči možnosť námietok zo strany dotknutých subjektov či verejnosti, vrátane tej odbornej. V kontexte so znižovaním kapacít, hrozí strata možnosti nastaviť podmienky vykonávania tejto činnosti v citlivých územiach národných parkov.
- Vypustenie požiadavky na súhlas orgánu ochrany prírody na usmrtenie a lov živočíchov v mokradiach. Mokrade pritom patria medzi najviac ohrozené ekosystémy a poskytujú napríklad úkrytové možnosti pre mnohé druhy živočíchov.
- Zrušenie predkupného práva štátu v územiach s tretím a vyšším stupňom ochrany (teda najmä v národných parkoch) v prípadoch, ak ide o predaj spoluvlastníckeho podielu na pozemku, ktorý je súčasťou spoločnej nehnuteľnosti, medzi spoluvlastníkmi spoločnej nehnuteľnosti. V prípade chránených území je vlastníctvo pozemkov v rukách štátu systémovým riešením, zakladá sa tým predpoklad pre bezkonfliktnú ochranu prírody v území. Štát by teda mal mať záujem a mal hľadať zdroje na výkup pozemkov v chránených územiach, čo je v konečnom dôsledku lacnejšie ako nájom, alebo platba za obmedzenie hospodárenia.
- Rozšírenie výnimky zo zákazu činnosti vo vzťahu k chráneným druhom, vybraným rastlinám a živočíchom na základe písomného určenia orgánu ochrany prírody (OOP) o prípad, ak je činnosť potrebná na ochranu verejného zdravia alebo bezpečnosti. Podľa súčasnej právnej úpravy sa v takýchto prípadoch výnimka povoľuje v rámci správneho konania. Podľa novely postačí písomné určenie OOP, čím sa vylúči možnosť námietok. Tento krok oslabuje ochranu chránených druhov a odporuje čl. 16 smernice o biotopoch, keďže znemožní kontrolu odôvodnenosti výnimiek a umožní svojvoľné zásahy do ochrany prírody. Toto ustanovenie je v rozpore s článkom 9 Smernice o ochrane voľne žijúceho vtáctva 2009/147/ES. Doterajšia právna úprava umožňovala vydanie výnimiek za účelom ochrany verejného zdravia a bezpečnosti tak ako to predpokladá Smernica o vtáctve. V procese udelenia výnimky sa mohli špecifikovať všetky podmienky tak ako to predpokladá čl. 9, ods. 2 Smernice. Avšak paušálne zrušenie výnimky z druhovej ochrany v novelizačnom bode 14 už nie je výnimka tak ako ju predpokladá článok 9, ods. 2, ktorej vydanie má svoju postupnosť a nadväzuje na všeobecné princípy ochrany vtáctva stanovené smernicou. Podobne ako v prípade, čl. 16 Smernice o biotopoch sa znemožní kontrola odôvodnenosti výnimiek a odporuje to duchu článku 9 Smernice o vtáctva, ktorý znie „Členské štáty môžu udeliť výnimku“, čo znie ak prípad nastane, môžu v budúcnosti rozhodnúť o špecifických prípadoch výnimiek, čo už ale nebude prípad ak takáto všeobecná výnimka bude paušálne povolená zo zákona.
Na prvý pohľad pomerne technická novela, avšak opäť salámovou metódou narúša systém ochrany prírody a krajiny a predstavuje ďalšie oslabenie ochrany verejného záujmu na ochrane životného prostredia. Na základe mediálnych vyhlásení štátneho tajomníka Filipa Kuffu možno očakávať ďalšie pozmeňujúce návrhy v 2. čítaní, keďže nie všetky podnety na novelizáciu stihli do predloženej novely zapracovať. Najväčším rizikom je už predbežne avizovaná snaha o zrušenie princípu nadriadenosti ochrany prírody v národných parkoch, alebo prípadne doplnenie zrušenia reformy národných parkov prostredníctvom ďalších pozmeňujúcich návrhov v procese 2. čítania na pôde NR SR, čím sa ohrozia v prvom rade záujmy ochrany prírody a biodiverzity, ale v neposlednom rade aj záväzky SR v týchto oblastiach vo vzťahu k EÚ legislatíve a podporným finančným nástrojom.
Všetky už zrealizované, ako aj navrhované úpravy zákona o ochrane prírody a krajiny výrazne prispievajú k neprehľadnosti a oslabovaniu legislatívneho rámca ochrany prírody na Slovensku. Zároveň vedú k degradácii našich chránených území a bránia transformácii hospodárstva a rozvoju v národných parkoch ako aj dotknutých regiónov so zreteľom na environmentálne a klimatické výzvy. Proti neustálemu oslabovaniu zákona o ochrane prírody a krajiny sa postavilo 26 mimovládnych organizácií a skupina bývalých zamestnancov Štátnej ochrany prírody, ktorí vyzvali poslancov a poslankyne NR SR a vedenie MŽP, aby zastavili neodborné a nesystémové zmeny zákona o ochrane prírody a krajiny, pokračovali v reforme národných parkov a začali realizovať systémovú ochranu prírody a krajiny na základe odborných poznatkov a s účasťou verejnosti a odborníkov.