WWF Slovensko upozorňuje, že aktuálny návrh zonácie Národného parku Poloniny nedokáže zabezpečiť dostatočnú ochranu jedného z najvzácnejších území na Slovensku – lokality svetového prírodného dedičstva UNESCO „Staré bukové lesy a bukové pralesy Karpát a iných regiónov Európy“.
Ide o územie s mimoriadnou hodnotou, ktoré má medzinárodný význam a vyžaduje si dôslednú ochranu. Tá by mala byť na Slovensku nielen jasne definovaná, ale aj reálne zabezpečená. Súčasný návrh zonácie však tieto požiadavky nespĺňa.
Nedostatočná ochrana unikátnej lokality
Podľa aktuálneho návrhu by až 60 % územia tejto lokality svetového dedičstva zostalo nedostatočne chránených. Zároveň chýba jasné a jednoznačné vymedzenie rozdielu medzi nárazníkovou zónou UNESCO a ostatným územím národného parku v nižšom stupni ochrany.
Osobitne problematické je zaradenie viac ako 9 200 hektárov nárazníkovej zóny B2. Táto plocha nie je navrhnutá ani do zóny B, ale iba do zóny C národného parku, teda do režimu s nižšou mierou ochrany. Ide pritom prevažne o štátne pozemky, kde by ochrana prírody mala byť podľa zákona prioritou.
Zdroj: Nadácia Aevis – Pre divokú prírodu
Zonácia v rozpore s cieľmi národného parku
Súčasný návrh vyčleňuje zóny s vyšším stupňom ochrany (zóny A a B) len na približne 24 % územia národného parku. Aj v dlhodobom horizonte 30 rokov sa počíta s ich rozšírením len o ďalšie 4 %.
Naopak, až na viac ako troch štvrtinách územia (76 %) návrh uprednostňuje hospodársku činnosť pred ochranou a obnovou prirodzených ekosystémov. Takéto nastavenie je v rozpore so zákonom, podľa ktorého majú národné parky zabezpečovať nerušený priebeh prírodných procesov na väčšine svojho územia.
V navrhovanej podobe zonácia ani z dlhodobého hľadiska nevytvára podmienky na to, aby prírodné procesy mohli nerušene fungovať najmenej na troch štvrtinách územia národného parku.
Zdroj: Nadácia Aevis – Pre divokú prírodu
Riešenie existuje
Jedným z kľúčových krokov je zaradenie nárazníkovej zóny lokality svetového dedičstva, ktorá je zároveň jedinou lesnou lokalitou tohto typu na Slovensku, minimálne do zóny B národného parku so štvrtým stupňom ochrany.
Takéto riešenie by prinieslo viacero dôležitých prínosov. Zabezpečilo by primeranú ochranu samotnej lokality aj jej okolia, ktoré je nevyhnutné pre zachovanie ekologickej konektivity. Zároveň by priblížilo zonáciu k zákonným požiadavkám na fungovanie národných parkov a zohľadnilo by jedinečný prírodný charakter tohto územia.
Silnejšia ochrana by zároveň vytvorila lepšie podmienky pre rozvoj mäkkého turizmu a dlhodobo udržateľný rozvoj regiónu.
Problém zonácií je širší
Diskusia o zonáciách národných parkov sa často zužuje na jednotlivé konflikty, napríklad výstavbu zjazdoviek. Skutočný problém je však širší. Podľa odborníkov ako aj ochranárskych organizácií chýba pri nastavovaní zonácií jasné a odborne podložené určenie miery ochrany jednotlivých území.
Nie je napríklad dostatočne vysvetlené, podľa akých kritérií sa určujú oblasti s výskytom starých lesov, ktorých ochrana je záväzkom Slovenska aj v rámci Plánu obnovy a odolnosti. V niektorých prípadoch sa zároveň navrhujú zóny s nízkou ochranou tam, kde na to nie je dôvod, čo môže otvárať priestor pre ohrozenie cenných biotopov a druhov.
Navrhované zonácie sa preto stretli s kritikou aj vo vedeckej obci. Proti aktuálnemu nastaveniu sa postavili napríklad vedci z o Slovenskej akadémie vied, Environmentálna sekcia Prírodovedeckej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave ako aj Výskumný ústav vysokohorskej biológie Žilinskej univerzity. Upozorňujú na nesystémový prístup a nedostatočné odborné zdôvodnenie návrhov.
Takýto prístup môže byť v rozpore s medzinárodnými záväzkami Slovenska a priniesť nielen environmentálne, ale aj ekonomické dôsledky.
Návrh zonácie Národného parku Poloniny ukazuje, akým smerom sa môže uberať ochrana prírody na Slovensku. Ide o jedinečné územie s medzinárodným významom, ktoré si zaslúži prístup založený na vedeckých poznatkoch a rešpekte k jeho hodnote.
Ak má zonácia naplniť svoj účel, musí v prvom rade chrániť to najcennejšie. V prípade Polonín to znamená zabezpečiť dôslednú ochranu bukových pralesov a ich okolia – nielen na papieri, ale aj v praxi.