Samička vlnárky so svojou „vlnenou“ guličkou. Foto: Štefan Jančo
Keď príde reč na včely, väčšine ľudí sa pred očami vynorí známa včela medonosná. Pravda je však taká, že zastúpenie tejto skupiny opeľujúceho hmyzu je omnoho širšie. Len Slovensko je totiž domovom viac ako 600 pôvodných druhov včiel. Radi by sme vám niektoré z nich predstavili bližšie. Zahĺbte sa spolu s nami do nového cyklu článkov pod názvom Okienko do sveta včiel. Ako prvú sme si na predstavenie vybrali vlnárku, zoznámte sa.
Vlnárka balotová (Anthidium manicatum) vhodne ilustruje rozmanitosť sveta včiel, ktoré v našej krajine žijú. Ak ste už niekedy zahliadli včielku, ktorá si nesie drobnú guličku pripomínajúcu klbko vlny, vedzte, že ste sa stretli práve s vlnárkou. Zaujíma vás, prečo to robí? Prečítajte si náš nový článok, za povšimnutie stojí aj viacero ďalších zaujímavosti, o ktorých ste možno netušili.
Áno, aj toto sú včely
Mnohé včielky samotárky nevyzerajú ako včely, akých vzhľad máme zafixovaný v našej mysli. Niektoré sa môžu skôr ponášať na iný hmyz. Tak je to aj v prípade vlnárok, ktoré si ľudia neraz zamieňajú s osami. Svojim výstražným čierno-žltým sfarbením ich totiž nápadne pripomínajú. A hoci majú samčekovia na konci bruška nebezpečne vyzerajúce ostne, netreba sa ich vôbec báť. Pre človeka nepredstavujú žiadne riziko.
Nebezpečná zbraň samčekov, ostne na konci bruška, pre človeka nepredstavuje žiadne riziko. Spolu s farebnými vzormi dobre poslúži aj na určenie druhu. Včela bola po krátkej obhliadke pustená na slobodu. Foto: Štefan Jančo
Vo vzduchu zvládajú rôzne kúsky
Samičky aj samčeky vlnárok sú vynikajúci letci. Pri obletovaní rastlín sa rýchlo a obratne presúvajú, no dokážu sa tiež vznášať na jednom mieste, podobne ako dvojkrídle pestrice (Syrphidae).
Vlnárky sú rýchli a obratní letci, okrem iného dokážu vo vzduchu postáť na mieste. Foto: Štefan Jančo
Peľ zachytávajú na brušku
Vlnárky majú peľozberný aparát umiestnený na spodnej strane bruška. Takto prírodou vybavené včely sú v porovnaní s druhmi zbierajúcimi peľ na nôžky veľmi výkonné opeľovače – kvety navštevujú vo vyššej frekvencii a pri práci roztrúsia viac peľu.
Na spodnej časti bruška je dobre viditeľné husté ochlpenie, peľozberný aparát. Foto: Štefan Jančo
Dominantní sú samčekovia
Samček je v prípade vlnárky balotovej podstatne väčší než samička. Evolúcia to tak zariadila v súvislosti s agresívnou ochranou lokalít s rastlinami, kde samičky zbierajú potravu. Väčšie samčeky nielen odháňajú menších konkurentov rovnakého druhu, ale trúfnu si aj na podstatne väčších opeľovačov (napríklad čmele), ktoré majú záujem o zber nektáru či peľu. Samčeky na votrelcov útočia krátkymi odstrašujúcimi výpadmi. No niekedy dochádza aj k vážnejším udalostiam a iný hmyz svojou zbraňou, tvrdými tŕňmi na konci bruška, dokonca smrteľne zrania.
Samček je podstatne väčší než samička, čo pri väčšine ostatných včiel neplatí. Foto: Štefan Jančo
Vytvárajú si drobné klbká vlny
Vlnárky sú výnimočné tým, že na budovanie hniezd využívajú jemné rastlinné chĺpky, z ktorých v hniezde vytvárajú ochrannú výstelku. Tú obohatia aj pozbieranými rastlinnými výlučkami, ktoré stenám dodajú vodoodpudivé a antimikrobiálne vlastnosti. Chĺpky na rastlinách zberajú do klbka, ktoré pripomína klbko vlny – preto názov vlnárky. Využívajú pritom rôzne husto a jemne ochlpené rastliny, napríklad čistec, betoniku, kukučku a pod.
Život vlnárok môžeme vhodnými rastlinami podporiť aj v našich záhradách. Snímky vznikli v priestore menšej záhrady, kde si vlnárky zberajú svoje klbká „vlny“ na kukučke vencovej (Lychnis coronaria) a dôležitý priestor na zber potravy a párenie im vytvorili trsy hluchavkovitých rastlín srdcovníka obyčajného (Leonurus cardiaca) a baloty čiernej (Balota nigra).
Cyklus o včelách a ďalších zástupcoch opeľovačov pripravujeme vďaka projektu Krajina pre motýle a ďalšie opeľovače. Projekt je spolufinancovaný Nemeckou spolkovou nadáciou pre životné prostredie – DBU (www.dbu.de).