Pridané dňa 04.10.2019
Kolegovia z WWF Arctic Programme spracovali príbeh dediny Meshick na Aljaške a jej obyvateľov, ktorých už klimatické zmeny prinútili sa vysťahovať a zmeniť tradičný spôsob života.
Chris Linder
Tri generácie žien z Port Heiden, zľava Lillionna Kosbruk, jej stará mama Annie Christensen a jej mama Gerda Kosbruk. Stoja pred jedným z domov zo zaniknutej dediny Meshick, ktorá sa musela celá vysťahovať kvôli erózii pobrežia. Foto: Chris Linder, WWF-US
Cesta nikam
Tri generácie žien stoja pred prázdny domom v dedinke Port Heiden. Starý, vyblednutý domov je malý a obklopený ťažkým náradím. Je jedným zo zvyškov aljašskej dediny, ktorá celá zmizla v oceáne. Jej celoživotné obyvateľky Annie Christensen, jej dcéra Gerda Kosbruk a vnučka Lillionna Kosbruk sú silné a tvrdohlavé. Hoci je dom už neobývaný, podarilo sa ho zachrániť a ony sú odhodlané nenechať príbeh ich domova upadnúť do zabudnutia.
Do Port Heidenu nevedú žiadne cesty a nie je tam ani žiadny bezpečný prístav pre lode. Jediná cesta ako sa dostať k obyvateľom v tejto odľahlej časti Aljašky pre ľudí z vonkajšieho sveta je ísť letecky. Aljaška, rovnako ako zvyšok Arktídy sa otepľuje rýchlejšie ako väčšina iných miest planéty. A to robí život ešte nepredvídateľnejším ako doteraz.
Chris Linder
Erodujúce útesy pozdĺž pobrežnej čiary Bristol Bay blízko pôvodnej dedinky Meshick. Kvôli pobrežnej erózii bola dedinka úplne premiestnená niekoľko kilometrov do vnútrozemia. Foto: Chris Linder, WWF-US
Port Heiden ako ho poznáme dnes, neexistoval, až kým sa obyvatelia pôvodnej dediny Meshick Village nerozhodli, že musia túto dedinu opustiť a posunúť sa do vnútrozemia, lebo erózia pobrežia im doslova brala zem pod ich domovmi.
Situácia sa v tejto časti sveta mení už hodnú chvíľu. Morský ľadovec neprichádzal tak skoro alebo nezostával tak dlho ako kedysi. Búrky boli zrazu silnejšie a rozožierali pobrežie. Až kým sa obec na konci 80. rokov nerozhodla, že je čas „zdvihnúť kotvy“ a presťahovať sa do vnútrozemia. Obyvatelia sa presťahovali i so svojimi domami.
A domy neboli jediná vec, ktorú prenášali. Rozhodli sa premiestniť aj svojich predkov. „Sedeli sme a sledovali príliv,“ rozpráva Gerda. „A raz sme si povedali – poďme ich premiestniť! Všetci sme sa zapojili. Išli sme dole, vyhrabali našich predkov a presunuli sme ich.“ Posledná osoba opustila starú dedinu v roku 2008. Po dedine Meshick dnes už na pobreží niet takmer žiadnej stopy. A jediná cesta do nej sa teraz láme do oceánu.
Chris Linder
Port Heiden, zľava škola, čerpacia stanica, vpravo farma. Foto: Chris Linder, WWF-US.
Dočasné riešenie?
Dedina sa presťahovala asi 5 km ďalej od útesu, ale Port Heiden stále stráca 18 metrov pobrežia ročne v dôsledku klimatických zmien. Gerda nahradila svoju mamu Annie v úlohe správkyne mesta. Prežila dva pády lietadla a prekonala rakovinu, ale jediné, o čom rozpráva pohnute je strata domova, v ktorom prežila detstvo a neistá budúcnosť jej obce. „Budeme sa musieť zase presťahovať? Keď sme sa presťahovali, boli sme kilometre od oceánu. Opustiť oceán bolo pre nás niečo celkom nové. Bývali sme pri zálive, a museli sme sa posunúť vyššie, no teraz prichádza znova k nám… Kedy to skončí? Musíte stále premýšľať, či sa to vôbec skončí...“
„Sledovali sme, ako naše domovy miznú v oceáne. Miesta, kde som sa hrávala ako dieťa už dnes neexistujú,“ hovorí Gerda Kosbruk.
Ľudia na Aljaške si zvykajú na zmeny, meniace sa ročné obdobia, meniace sa vzorce migrácie zvierat, ktoré bývali ich tradičnou potravou – sobov či lososov, zmeny úrody… Hoci tu bývali aj dobré aj zlé roky, vždy bol dostatok jedla pre celú obec. Až doteraz. Na území Bristol Bay a naprieč Arktídou sa množstvo zmien deje tak rýchlo a stávajú sa tak nepredvídateľnými, že sa na tradičné zdroje jedla už nedá spoľahnúť. „Ako malá som po škole chodila zbierať so starou mamou lesné plody. Vždy sme ich mali plné vedrá. Už zberať nechodíme,“ hovorí Lillionna Kosbruk.
Obyvatelia obce stále lovia, chytajú ryby a zbierajú lesné plody. Ale už to nestačí a privážať jedlo letecky, je drahé. A tak nová generácia Port Heidenu robí niečo, čo nikdy predtým nerobila – založila farmu. Na čele stojí Lillionna a farmári sa snažia chovať kurčatá, kačky, husi, ale aj ošípané či kravy. Ona a jej sesternica Adrianne Christianson sú súčasťou novej generácie, ktorá je odhodlaná udržať komunitu spolu a v dobrom zdraví. No nie je to ľahké. “Nikdy predtým sme napríklad nepili kravské mlieko, je to všetko pre nás nové,” hovorí Adrianne.
Chris Linder
Lillionna Kosbruk s jednou z obyvateliek tunajšej farmy – zajačicou Deborah. Foto: Chris Linder, WWF-US
„Toto je náš domov.“
Tak ako mnoho iných vecí, aj životný štýl na Aljaške sa mení. Port Heiden je príkladom komunity adaptujúcej sa na klimatické zmeny ako najlepšie vie. „Veľa ľudí nerozumie, čo všetko klimatická zmena znamená a nielen pre Aljašku. Je to skutočnosť. Ľudia sa musia sťahovať,“ vysvetľuje Adrianne. „Nemôžete postaviť múr proti prílivu, pretože oceán ho jednoducho odnesie. Nemôžete sa ani jednoducho presunúť do vedľajšieho mesta. Nie je tu na to dostatočne rozvinutá infraštruktúra a my sa ani nechceme sťahovať preč. Toto je náš domov. Naša kultúra, tradície, jedlo, spôsob života, to všetko je spojené s touto krajinou Robíme čo sa dá, aby sme to všetko udržali nažive. No bude to veľmi náročné.“
Gerda a jej rodina chcú, aby ľudia mimo Aljašky chápali, že zmena klímy je reálna a deje sa teraz. „Sme v tejto krajine odjakživa, no ľudia neberú do úvahy to, čo vieme my. Napríklad, keď vravia, že zmena klímy neexistuje a my tu sedíme a hovoríme si – tak sem príďte a pozrite sa, čo sa tu deje a čo to spôsobuje… zmena klímy dlhodobo ovplyvní každého.“
“Ľudia vravia, že zmena klímy neexistuje a my tu sedíme a hovoríme si – tak sem príďte a pozrite sa, že sa deje,“ hovorí Adrianne Christianson.
Preložila: Karolína Kollárová
Zdroj: WWF Arctic Programme: https://arcticwwf.org/newsroom/stories/port-heiden-alaska/
Medzivládny panel pre zmenu klímy (IPCC, orgán OSN) zverejnil Súhrnnú správu o vplyve klimatickej zmeny na oceány, pobrežné, polárne a horské oblasti v septembri 2019 pri príležitosti klimatického summitu OSN (Climate Action Summit 2019), ktorý sa konal v New Yorku 23. 9. 2019.
Správa konštatuje, že obdobie rokov 2015-2019 bude rekordne najteplejším päťročným obdobím v histórii meteorologických meraní. Na rekordnú úroveň sa zvýšili aj koncentrácie skleníkových plynov v atmosfére. Topia sa ľadovce a teplota oceánov rastie nepretržite od roku 1970. Podľa novej správy IPCC predstavuje nebezpečenstvo aj topenie permafrostu (trvalo zamrznutá pôda na severnej pologuli), čo môže spôsobiť ďalšie uvoľňovanie CO2 do ovzdušia. Topenie ľadovcov, stúpanie oceánu, ubúdanie rýb v moriach – to všetko má už dnes vplyv na obyvateľov Zeme, presne tak, ako to ukazuje príbeh z Port Heiden.