Ak spriechodníme Železné vráta a Gabčíkovo, pre ryby sa uvoľnia stovky kilometrov rieky, hovorí Laurice Erefej, ktorá vedie program ochrany vôd vo WWF-Stredná a východná Európa (WW-CEE).
V rozhovore hovorí o tom, ako sme zmenili Dunaj a ako sa mu snaží s tímom a partnermi vrátiť pôvodnú podobu. Ktorým zvieratám to prospieva, čo sa robí pre spriechodnenie vodných diel Železné vráta a Gabčíkovo a ktoré ramená Dunaja pri Bratislave by mali byť obnovené.
Laurice Erefej, vedie program ochrany vôd vo WWF-CEE.
Na Slovensku máme rozprávku Soľ nad zlato. Deti vďaka nej vedia, že soľ má väčšiu hodnotu ako zlato. Nie je najvyšší čas na rozprávku o tom, že voda je nad zlato?
Rozprávku Soľ nad zlato máme aj v Maďarsku. Je o kráľovi a jeho troch dcérach, však?
Áno, je.
Veru by sme mohli napísať WWF rozprávku o vode nad zlato (úsmev). Ľudia si nie vždy uvedomujú, čo nám voda poskytuje – priamo či nepriamo. Potrebujeme ju samotnú pre prežitie, ale aj kolobeh vody v prírode je kľúčový pre život. Bez dažďa a snehu by neboli rieky, záplavové územia, mokrade ani podzemná voda, neboli by lesy, trávnaté plochy, pasienky, nemohli by sme produkovať potraviny.
V minulosti napríklad Dunaj v Maďarsku so sebou niesol a ukladal množstvo sedimentov, ktoré prirodzene filtrovali vodu. Príroda čistí vodu za nás, nemusíme toľko investovať do jej úpravy.
A samozrejme, vodu potrebujeme na rekreáciu a potrebujú ju ryby a ďalšie živočíchy. Voda nám proste poskytuje množstvo služieb a musíme si uvedomiť, že nie je obnoviteľným, ale prírodným zdrojom, s ktorým musíme nakladať rozumne.
Posledné leto mnohí ľudia videli prejavy extrémneho sucha na vlastné oči. Európske rieky vysychali. Na Slovensku v niektorých regiónoch nemohli obyvatelia používať vodu napr. na polievanie záhrad. Je, podobne ako pri kráľovi v rozprávke, osobná skúsenosť nevyhnutná preto, aby sme zrýchlili prijímanie riešení?
V Európe bolo toto leto extrémne sucho a trpeli nielen poľnohospodári, ale aj občania. V Budapešti bolo dokonca obmedzené používanie vody aj na sprchovanie, nielen na záhradkárčenie. Ľudia si chodili po vodu s bandaskami do pristavených cisterien. Situácia bola vážna.
Kvôli klimatickej zmene sú naše letá nielen suché, ale aj teplejšie. Takže je dôležité vytvárať a zachovávať v mestách aj na vidieku zelené plochy, pomáhajú nám nielen zadržiavať vodu, ale aj ochladzovať okolie. Ak krajina nie je pokrytá len betónom, ale má dostatok plôch, ktoré dokážu ukladať vodu v pôde, vo vegetácii, pomáha to vytvárať aj lokálne zrážky a príjemnú mikroklímu.
Ovsištské rameno pri Bratislave © Jakub Krška, WWF Slovensko
V Európe by sme mali vidieť veľa projektov obnovy riek a mokradí. Krajiny k tomu zaväzuje smernica EÚ o vode. Konáme dostatočne rýchlo?
Vôbec nie. A problém
je, že aj keď krajiny obnovujú rieky a mokrade, na druhej strane pokračuje ich ničenie. Vidíme ďalšie hydroenergetické projekty, nové návrhy na rozvoj riečnej plavby, úpravy riek, ťažbu riečneho štrku.
Vojna v Európe podnietila hľadanie alternatívnych zdrojov energie namiesto ruského plynu a ropy a, žiaľ, súčasťou úvah je aj rozvoj hydroenergetiky, teda výstavba priehrad a vodných elektrární.
Ďalší problém je, že vodu využíva množstvo sektorov, ktoré majú rôzne záujmy a je ťažké nájsť kompromis. Niektoré majú cieľ vyrábať energiu. Rozsiahle záplavové plochy ustúpili zase poľnohospodárstvu a rozvoju miest a obcí. Svoju predstavu o využití riek a vodných plôch majú rybári, lesníci, ale aj ľudia, ktorí pracujú v oblasti cestovného ruchu a rekreácie. Zároveň však potrebujeme chrániť a zachovávať zdroje pitnej vody pre obyvateľov. A v neposlednom rade vodu potrebuje príroda a vodné biotopy. Spojiť tieto záujmy je ťažké, ale nutné. Potrebujeme nájsť cestu k integrovanému plánovaniu rozvoja a samozrejme k integrovanej implementácii takýchto plánov.
Ochrana vôd je jednou z kľúčových oblastí, ktorej sa WWF v strednej a východnej Európe venuje. Osobitná pozornosť patrí Dunaju. WWF zaradil Dunaj medzi 10 najohrozenejších riek sveta, čo sú hlavné dôvody?
Dunaj má najmedzinárodnejšie povodie na svete. Rieku a vodu z nej zdieľa devätnásť európskych krajín, 80 miliónov ľudí! A každá krajina má iné zákony, potreby a prístup.
Dunaj sa na zoznam dostal z viacerých dôvodov. Medzi nimi je napríklad znečistenie odpadovými vodami z domácností, poľnohospodárstva alebo priemyslu. Samozrejme, keď vstúpila do platnosti Rámcová smernica EÚ o vode, došlo v tejto oblasti k zlepšeniu, no stále nie sme tam, kde by sme mali byť.
Ďalším veľkým problémom sú úpravy toku – Dunaj bol zregulovaný, meandre napriamené, bočné ramená odrezané, brehy spevnené. Protipovodňové hrádze zmenšili rozsah záplavového územia, na rieke boli postavené rôzne objekty, ktoré ovplyvňujú tok, medzi nimi priehrady, ktoré rieku prehradili úplne.
Mokrade pozdĺž rieky Dunaj, Prírodný park Portile de Fier, Rumunsko.
Mokrade pozdĺž rieky Dunaj, Prírodný park Portile de Fier, Rumunsko © Michel Gunther, WWF
WWF rieši predovšetkým obnovu prirodzenej podoby Dunaja?
Keď sme sa rozhodovali, na ktorú oblasť sa sústrediť, brali sme do úvahy všetky negatívne vplyvy na Dunaj. Sledovali sme, že krajiny investujú do čistenia odpadových vôd a hoci je i v tejto oblasti priestor na zlepšenie, nevideli sme pridanú hodnotu v tom, aby sme sa zamerali na tento problém.
Hydromorfologické zmeny sú však veľkým problémom vo všetkých podunajských krajinách a neziskové organizácie im venujú menšiu pozornosť, preto sme v tejto oblasti videli našu pridanú hodnotu. Vo všetkých projektoch WWF spolupracuje s partnermi a vždy sa snažíme hľadať prírode blízke riešenia. To ale často nie je možné, pretože rieky a krajina v ich okolí sú natoľko zmenené, že musíme hľadať aj iné riešenia ako zadržiavať vodu v krajine a v záplavových oblastiach.
Počas ôsmich rokov trvania Programu za živý Dunaj (Living Danube Programme) sa tímu WWF v spolupráci s ďalšími partnermi podarilo obnoviť vyše 5,462 hektárov mokradí, čo je rozloha vyše 7 422 futbalových ihrísk. Ako prvé boli slaniská v Rakúsku pri Neusiedl. Čo sa podarilo?
Slaniská v Rakúsku sú naozaj európskym dedičstvom. Kvôli vysokej slanosti sú tieto stojaté vody domovom mnohých druhov rastlín a vtákov, ktoré sa vyskytujú iba tu. V minulosti boli tieto vzácne biotopy odvodňované, stav jazier sa rýchlo zhoršoval, zvieratá trpeli a ich početnosť klesala.
Po starostlivom modelovaní a konzultáciách so zainteresovanými stranami sme na odvodňovacích kanáloch v oblasti inštalovali stavidlá, ktoré pomáhajú zadržať vodu v týchto biotopoch.
Ako vyzerajú slaniská dnes?
Projekt sa spočiatku stretol s odporom, obyvatelia sa obávali zvýšenia hladiny spodnej vody a toho, že im voda zatopí pivnice a poškodí domy. WWF Rakúsko zapojilo všetky zainteresované strany do procesu, prebiehali diskusie s miestnymi ľuďmi, urobili sa hydrologické modelovania, ktoré počítali akú hladinu môže dosiahnuť podzemná voda po obnove slanísk.
Keď vo finále videli, že zadržiavanie vody pomáha krajine, že do územia sa vracajú vtáci, uvedomili si význam takejto obnovy. Miestne mimovládne organizácie a správa národného parku sa odvážnejšie pustili do podobných projektov a pokračujú v obnove slanísk.
Slaniská v Rakúsku, jedno z území obnovených v rámci spolupráce WWF a spoločnosti Coca Cola: Programu za živý Dunaj © WWF-CEE
Žijete v Maďarsku, kde sa v rámci projektu podarilo zrealizovať niekoľko projektov, medzi nimi bola obnova bočných ramien rieky Dráva, ktorá je prítokom Dunaja, a tiež najdlhšieho ramena 15 km dlhej Starej Drávy. Čo sa podarilo?
V ramene bolo veľmi málo vody, výška hladiny hlavného koryta Drávy bola vyššia ako v Starej Dráve. Skúmali sme prínosy rôznych riešení, nakoniec sa ukázalo, že jedinou možnosťou je postaviť stavidlo s rybovodom, ktoré pomôže zadržať viac vody v ramene a celej záplavovej oblasti.
Ďalších šesť bočných ramien bolo obnovených na chorvátskej časti rieky Dráva, v spolupráci s tunajšími ochranárskymi organizáciami, samosprávou a ďalšími inštitúciami.
V Maďarsku sme obnovili ešte ďalšie bočné rameno Dunaja, ktoré bolo prehradené hrádzou z kameňov, odstránili sme nahromadené sedimenty a umožnili vode z hlavného toku voľne vtekať do ramena. Voda tu predtým stála, teraz tečie, čo prospieva aj lužnému lesu.
Sledujete množstvo vody zadržanej v krajine po obnove?
To je veľmi dôležité a vo WWF sa snažíme tento prínos monitorovať s pomocou miestnych úradov – buď správ národných parkov alebo vodohospodárov. Snažíme sa sledovať prínosy ešte niekoľko rokov po realizácii, pretože chceme vedieť, či bol dosiahnutý želaný efekt, alebo je potrebné urobiť nejaké ďalšie kroky.
Rameno Stará Dráva na maďarsko-chorvátskej hranici © WWF-CEE
Zaujímavé je, že v Bulharsku ste obnovovali mokrade na riečnom ostrove Persina, ktorý bol v minulosti väzením a dnes je významným hniezdiskom pelikánov. Čo sa podarilo tu?
Väznica je na ostrove dodnes, takže každý kto chce na ostrov vstúpiť potrebuje povolenie. Persina je ostrov v rumunsko-bulharskom úseku Dunaja. Približne polovicu využívajú ľudia, nachádzajú sa tu väzenské budovy a poľnohospodárske pozemky. Väzňov tu možno stretnúť pri práci na poli. Druhá polovica ostrova je obrovská dvetisíchektárová mokraď.
V minulosti ju revitalizovali v rámci projektu Svetovej banky. Voda z Dunaja sa do mokrade dostávala cez stavidlá, no nebolo jej dosť. Otvárať a zatvárať stavidlá bolo ťažké, museli to robiť fyzicky zamestnanci, ktorí mali navyše odhadnúť, koľko vody je potrebné pustiť, aby bola hladina ideálna. Ak jej pustili príliš veľa, mohla zaplaviť aj poľnohospodársku pôdu na druhej časti ostrova.
A čo ste urobili?
Ako prvé sme umiestnili v území merače hladiny, ktorými možno na diaľku v reálnom čase sledovať či je mokraď dostatočne zásobená vodou. Potom sme modernizovali stavidlá. Nový hydraulický systém ich umožňuje otvárať na diaľku kedykoľvek je to potrebné. A ako bonus sme vytvorili priestor na hniezdenie pelikánov.
Posledné leto však bolo aj tu veľké sucho, kolegovia hovorili, že hladina Dunaja je taká nízka, že sa do mokrade voda nedostane. Niečo také sa nestalo posledných 20 rokov.
Aj Slovensko je od minulého roka súčasťou Programu za živý Dunaj. Cieľom je zistiť potenciál pre obnovu bočných ramien Dunaja v Bratislave a obnoviť záplavové územia v povodí Dunaja. Program sa teraz zameriava na obnovu mokradí v mestách a v ich blízkosti. Prečo je to dôležité?
Doteraz tím WWF Stredná a východná Európa pracoval na projektoch obnovy prevažne v odľahlejších oblastiach. Umožňovalo to realizovať rozsiahlejšie projekty, ktoré zlepšovali situáciu v širšom území a dovolili nám využiť riešenia blízke prírode.
Na mestá sme sa zamerali z niekoľkých dôvodov – snažíme sa vysvetľovať ľuďom, aké sú socio-ekonomické prínosy obnovy prírody a prečo potrebujeme zdravšie ekosystémy. V mestách sme bližšie k ľuďom, ktorí môžu prínosy revitalizácii vidieť na vlastné oči. Môžu ísť ku rieke, dotknúť sa jej, cítiť ju, vychutnať si obnovené územie a uvedomiť si zmysel.
Samozrejme, našim cieľom je zvýšenie biodiverzity, ale aj socio-ekonomické benefity, zlepšenie kvality života, edukácia, podpora miestneho cestovného ruchu. Zdravé rieky a riečne ekosystémy sú dobré pre prírodu, ale aj pre ľudí.
A v blízkosti miest má projekt ešte jeden benefit – prispeje k zmierneniu povodňového rizika. Čím viac priestoru dávame rieke, tým výraznejšie znižujeme riziko povodní.
Práve povodní sa ľudia obávajú. Ako sa s týmto argumentom vyrovnávate pri obnove mokradí či bočných ramien riek v mestách?
Obnoviť pár hektárov nevyrieši problém. Ale ak obnovíme a prepojíme s hlavným tokom rieky viac bočných ramien v blízkosti miest či v meste, v lokalite kde je to možné, tak dohromady bude prínos k zníženiu povodňového rizika väčší. Množstvo vody v rieke sa rozleje vo zväčšenom záplavovom území a povodňová hladina bude nižšia.
A opäť – nemali by sme zabúdať na to, že čelíme nielen povodniam, ale čoraz väčšiemu suchu. Ľudia si uvedomujú, že mestá sa potrebujú ochladzovať. Čím viac vody zadržíme v meste a okolí, tým viac to prispeje k znesiteľnejšej lokálnej klíme.
Mnohí majú tiež v pamäti časy pandémie, keď sme boli doma a chvíle vonku sme sa snažili tráviť v prírode. Pamätajú si, ako ocenili, keď takéto zelené zákutia mestá ponúkali. Príroda nám ukazuje, čo máme robiť a to prospieva aj nám samým.
Ostrov Persina- časť využívajú ľudia, časť patrí mokradiam a pelikánom © WWF-CEE
Poznáte celý tok Dunaja?
Nebola som zatiaľ pri prameni a v hornej časti rieky. No poznám Dunaj v oblasti strednej a východnej Európy – od Rakúska po deltu v Rumunsku.
Ktorú časť máte najradšej?
Veľmi sa mi páči úsek v Maďarsku od Budapešti smerom hore proti prúdu. Na hraniciach so Slovenskom vytvára Dunaj meander a je to krásna kopcovitá oblasť (a zároveň Dunajsko-Ipeľský národný park v Maďarsku). A páči sa mi záplavová oblasť v dolnej časti Dunaja v Maďarsku.
A potom dolný Dunaj v Rakúsku, je to úžasné miesto, ktoré si my, ľudia žijúci na strednom úseku rieky, nevieme predstaviť. Je to úplne iná krajina. Obrovský priestor, rozsiahla záplavová oblasť. Túto časť mám veľmi rada.
V spodnej časti, pod vodným dielom Železné vráta I a II na rumunskej a srbskej hranici, je Dunaj domovom posledných 4 druhov jeseterov, ktoré sú kriticky ohrozené. WWF Stredná a východná Európa realizuje aj projekty zamerané na záchranu jeseterov s ambicióznym cieľom: „do roku 2030 budú populácie pôvodných druhov jeseterov v povodí Dunaja stabilné alebo sa obnovia“. Ako sa darí?
WWF je súčasťou niekoľkých projektov, ktoré sa snažia znížiť tlak na jeseterov. Tí na planéte prežili od čias dinosaurov. Dosiahli sme veľa úspechov, no zápas za ich záchranu sme ešte nevyhrali. Jeseterov ohrozuje pytliactvo a nadmerný lov, ale aj zhoršovanie stavu ich prirodzeného prostredia.
Jeden z projektov realizovaných s finančnou podporou EÚ LIFE cieli práve na riešenie nadmerného a nelegálneho lovu, spolupracujeme s miestnymi rybármi a snažíme sa s nimi nájsť alternatívne zdroje príjmu. Spolu s hraničnou políciou a ďalšími inštitúciami pomáhame pri znižovaní nelegálneho rybolovu a obchodu s rybami a s kaviárom.
Ďalší projekt je zase zameraný na poznanie vhodných biotopov pre jeseterov, pre neresenie, zimovanie či odchov mladých jedincov, pretože najprv musíme vedieť, kde ich máme chrániť. V rámci tohto projektu robili naši odborníci aj odchov a vypúšťanie jeseterov do rieky.
Je šanca, že uvidíme jeseterov tak ako kedysi, migrovať až k nám do stredného úseku Dunaja, alebo to je nereálny sen?
Je to viac ako sen. Medzinárodná Komisia pre ochranu Dunaja (ICPDR) vynakladá veľké úsilie na dokončenie štúdie, ktorá sa touto možnosťou zaoberá. Pred nami je ešte dlhý proces, no odborníci z podunajských krajín analyzujú rôzne technické možnosti ako pomôcť rybám pri migrácii cez priehrady vodného diela Železné vráta.
Dokonca realizovali aj výskum správania sa jeseterov, pretože po zablokovaní migračných trás sa ich správanie mení. Tiež sa skúmalo, na ktorých miestach pod priehradou sa zhromažďujú a snažia sa nájsť cestu. Všetko sú to dôležité informácie preto, aby bolo prijaté riešenie, kde postaviť rybovody.
Podľa ICPDR je však na Dunaji a v tesnej blízkosti na jeho hlavných prítokoch vybudovaných vyše 700 priehrad a rôznych prekážok. Bude treba spriechodniť mnohé z nich?
Väčšina priehrad je v Nemecku a Rakúsku. Ak budú spriechodnené Železné vráta, ktoré sú od delty Dunaja vzdialené asi 850 km, tak ďalšia veľká bariéra je Vodné dielo Gabčíkovo. Ak by bolo spriechodnené aj Gabčíkovo, pre migráciu rýb sa uvoľní ďalší dlhý úsek. Dohromady dve tretiny Dunaja od delty budú voľné a opäť prístupné aj pre jeseterov.
Hovoríme o jeseteroch, ale aké ďalšie druhy sme stratili pre tieto ľudské zásahy na Dunaji?
Populácie rýb vo všeobecnosti klesajú, to je fakt, rybári to vidia na vlastné oči, nepotrebujú ani výskumy. Existujú však aj iné druhy, ktoré potrebujú dynamické rieky, medzi nimi vtáky, napríklad rybáriky, ktoré hniezdia na strmých brehoch riek erodovaných voľne tečúcim tokom. Tieto druhy vtákov prišli o hniezdne možnosti v dôsledku úprav brehov.
Alebo kvôli znečisteniu vidíme úbytok vodného hmyzu ako napr. podeniek, existuje dokonca podenka dunajská, ktorá sa pomaly vracia, no jej pokles bol drastický.
Úpravy riek, vyrovnávanie toku a odvodňovanie mokradí spôsobujú úbytok vhodných biotopov pre ďalšie druhy živočíchov ako napríklad korytnačku močiarnú, orliaka morského či bociana čierneho.
Pelikán biely na Dunaji. © Michel Gunther, WWF
Prispievajú WWF projekty obnovy aj k návratu týchto druhov?
Áno, napríklad projekt obnovy Ostrova slobody v Maďarsku prinavrátil podmienky pre orliaka morského. Tieto vtáky potrebujú obrovské a komplexné záplavové oblasti so staršími mohutnými stromami schopnými udržať ich veľké hniezda, funkčné mokrade, v ktorých nájdu potravu a pokojné podmienky na hniezdenie.
Ostrov slobody (The Liberty Island) sa nachádza v južnej časti Maďarska, pri rieke Dunaj. V rámci projektu sme tu spolu s miestnymi úradmi a ďalšími partnermi obnovili bočné rameno a lužný les. Obnova bočných ramien vytvára podmienky aj na zvýšenie početnosti rýb. Jesetery migrujú a vytierajú sa najmä v hlavnom koryte (ale napr. jeseter malý využíva aj bočné ramená), ale sú aj iné druhy, ktoré na trenie potrebujú plytkú a/alebo pokojnú vodu.
Vidíme teda zlepšenie, ale stále je pred nami veľa práce.
Ako môže pomôcť verejnosť?
Možností je viacero. Ľudia sa môžu zapojiť do aktivít mimovládnych organizácií, ale aj do procesu územného plánovania, vyjadriť názor a žiadať prijímanie prírode blízkych riešení. Chápem, že v našich postkomunistických krajinách ľudia majú postoj: prečo by som mal vyjadrovať názor, keď sa aj tak nič nezmení, ale to nie je pravda. Zmeniť vec je proces a v rámci tohto procesu sa k nám môžu pridať stále ďalší. A skupina ľudí už môže meniť veci.
Laurice Ereifej: Vedie program ochrany vôd vo WWF CEE (Svetový fond na ochranu prírody v strednej a východnej Európe). Povolaním biologička s osobitným záujmom o obojživelníky. „Chcela by som vidieť budúcnosť, v ktorej ľudia pochopia, že zdravá príroda je základnou podmienkou ich vlastného života a spokojnosti,“ hovorí a dodáva, že práve to ju motivuje dosahovať udržateľné riešenia pre hospodárenie s pôdou a vodnými zdrojmi a využiť všetky možnosti na dosiahnutie tohto cieľa.
Andrea Settey Hajdúchová, WWF Slovensko