Predstavte si mesto, kde voda po daždi neplní kanalizáciu ani netvorí potoky a rieky na uliciach. Naopak, smeruje na vhodné miesta, kde sa zbiera, aby vsiakla do pozemia alebo aby sme ju neskôr opätovne použili, napríklad na zavlažovanie zelene či prirodzené ochladzovanie ulíc.
Aj o týchto témach sme v decembri diskutovali s odborníkmi na seminári o zrážkovej vode. Zorganizovali sme ho v rámci projektu RESTORIVER, ktorý sa zaoberá ochranou klímy a prírody v mestskom prostredí.
Na seminári sa zišli projektanti, úradníci, architekti a iní špecialisti, ktorí sa s problematikou zadržiavania dažďovej vody stretávajú v každodennej praxi. Priestory bratislavského SPACE-UP tak ožili témami, ktoré spájajú ochranu vôd, zmenu klímy, urbanizáciu a praktické riešenia pre odolnejšie mestá.
Prečo sa dažďová voda hromadí tam, kde ju nepotrebujeme?
Určite ste si už niekedy všimli, že po prívalových dažďoch sa voda v uliciach hromadí aj tam, kde ju nepotrebujeme alebo kde dokonca škodí. Príčinou je predovšetkým množstvo zastavaných povrchov – betón a asfalt vodu neprepustia do podložia, a tak sa po výdatných zrážkach valí ulicami do kanalizácie.
V kombinácii s rastúcimi extrémami počasia hrá čoraz väčšiu rolu aj nedostatočná kapacita existujúcej kanalizácie, uličných vpustov či inej infraštruktúry, ktorá nerátala s tak intenzívnymi zrážkami. Výsledok? Keď kanalizačné sústavy nezvládajú množstvo spadnutej vody, dochádza k ich preplneniu, pretekaniu do riek, pričom už o pár dní naopak krajina zápasí s nedostatkom vody. Na jednej strane tak mestá musia zápasiť s povodňami, na druhej strane ich sužuje sucho a prehrievanie.
Ako to možno zmeniť? Odpoveďou je v prvom rade dobré plánovanie, a to tak v prípade nových priestranstiev či budov, ako aj pri obnove tých existujúcich. Kľúčové je pri tom používať správne metodiky a postupy, a brať do úvahy aj rastúcu intenzitu zrážok, kedy za krátku dobu padne na jedno miesto veľmi veľa vody. Tá potom tečie po povrchu a hromadí sa v najnižšom mieste, čo často znamená poškodenie domov, ulíc či vybavenia verejných priestorov. Cieľom je dostať vodu z povrchu pod zem, aby sýtila podzemnú vodu a na povrchu neškodila. Pomôcť pri tom môže aj tzv. zelená a modrá infraštruktúra, ktorá vodu zadržiava a vracia do prostredia.
O svoje skúsenosti s podobnými riešeniami sa na decembrovom seminári podelili zástupcovia štátnej správy a samospráv, projektanti a ďalší špecialisti, ktorí majú dosah na projekty v mestách.
Inšpiratívne príklady z praxe
Prednášajúci priniesli príklady priamo zo svojej praxe. Seminár otvoril riaditeľ sekcie životného prostredia na Magistráte Bratislavy, Roman Havlíček, ktorý hovoril o koncepcii vodnej politiky a o význame zelenej a modrej infraštruktúry. Bratislava postupne integruje tieto riešenia do svojej urbanistickej vízie, čím reaguje na častejšie prívalové dažde a prehrievanie mesta.
Odborník z Ekodren s.r.o. Martin Maršalko sa zameral na technológie, ktoré pomáhajú efektívne vsakovať dažďovú vodu do pôdy. Predstavil riešenia a postupy navrhovania rôznych vsakovacích objektov, ako aj podzemných retenčných nádrží. Tieto technológie pomáhajú zmierniť tlak na mestskú kanalizáciu a zároveň podporujú prirodzený kolobeh vody v prírode.
Krajinný architekt Peter Pasečný ukázal na príklade revitalizácie parku na Račianskom mýte, ako môžu verejné priestory slúžiť nielen na oddych, ale aj na zadržiavanie dažďovej vody. Park je navrhnutý tak, aby zachytával dažďovú vodu, ktorú využíva na zavlažovanie zelene. Toto riešenie pomáha ochladzovať mestské prostredie a zároveň zvyšuje atraktívnosť priestoru.
Projekt Kaskády, ktorý predstavila Zuzana Hudeková, je príkladom, ako možno premeniť verejné priestory na klimaticky odolné oblasti. Jeho základom je dobre spracovaný zrážkovo-odtokový model, na základe ktorého boli následne umiestňované prvky na zadržiavania a využívania dažďovej vody v rámci sídliska.
Ján Dobiaš zo Slovenského vodohospodárskeho podniku upozornil na problémy, ktoré môžu komplikovať zavádzanie opatrení na zadržiavanie vody. Medzi najväčšie výzvy patrí nedostatočná kapacita kanalizácie či nevhodné zaústenie potokov do mestských kanalizačných systémov.
Prínosy seminára
Účastníci seminára sa zhodli, že základom úspechu je dobré plánovanie, koordinácia a spolupráca medzi rôznymi odborníkmi. Pri navrhovaní konkrétnych opatrení je ideálne mať spracovaný zrážkovo-odtokový model územia alebo aspoň identifikované problémové miesta, kde sa voda hromadí a spôsobuje škody. Pri nájdení týchto miest môžu pomôcť aj obyvatelia, užívatelia priestorov či ich vlastníci.
Od štátnych inštitúcií očakávajú aktualizáciu technických noriem a spracovanie metodiky na navrhovanie vsakovacích a retenčných systémov. Tá by mala zohľadňovať aktuálne údaje o dažďoch, ktorých extrémnosť stúpa. Aj keď už mnohé samosprávy pracujú na vlastných koncepciách nakladania so zrážkovými vodami, výzvou zostáva integrovať nakladanie so zrážkovými a odpadovými vodami. To od nás bude požadovať aj nová smernica EÚ.
Prednášky poskytli rôzne uhly pohľadu na problematiku, čo účastníci ocenili. Mimoriadne inšpiratívny seminár otvoril priestor na diskusie o tom, ako adaptovať mestské prostredie na častejšie extrémne prejavy počasia.