Slovensko dnes dosiahlo svoj Deň ekologického dlhu. Tento dátum symbolicky upozorňuje na to, že ak by každý človek na planéte žil rovnakým spôsobom ako obyvatelia Slovenska, prírodné zdroje, ktoré má Zem k dispozícii na celý rok, by sme vyčerpali už dnes.
„Fakt, že Slovensko dosahuje svoj ekologický dlh už začiatkom mája, ukazuje, že dlhodobo spotrebúvame viac, než nám príroda dokáže poskytnúť. Ak by každý na planéte žil ako my na Slovensku, potrebovali by sme takmer tri planéty Zem,“ hovorí riaditeľka WWF Slovensko Miroslava Plassmann.
Dátum sa posúva každoročne skôr
Kým minulý rok pripadol Deň ekologického dlhu Slovenska na 10. mája, tento rok nastal ešte skôr – už 7. mája. Tento trend odráža rastúci tlak na prírodné zdroje, od spotreby energie a intenzívneho poľnohospodárstva až po nadmernú produkciu odpadu a vysokú uhlíkovú stopu.
V porovnaní s inými krajinami patrí Slovensko medzi štáty s vyššou mierou spotreby prírodných zdrojov. Francúzsko dosiahlo svoj Deň ekologického dlhu už 24. apríla, Nemecko 3. mája. Naopak, v Maďarsku pripadá tento deň až na 24. júna. Rovnaký dátum ako Slovensko majú tento rok aj Portugalsko či Čile.
Zdroj: Earth Overshoot Day
Čo vlastne znamená Deň ekologického dlhu?
Deň ekologického dlhu vypočítava organizácia Global Footprint Network porovnaním ekologickej stopy a biologickej kapacity planéty. Jednoducho povedané, ide o pomer medzi tým, koľko prírodných zdrojov ľudia spotrebujú, a tým, koľko ich dokáže Zem za jeden rok obnoviť.
Dátum pre jednotlivé krajiny ukazuje, dokedy by nám vystačili prírodné zdroje planéty, ak by každý človek na svete žil spôsobom typickým pre obyvateľov danej krajiny.
Zdroj: Earth Overshoot Day
Dôsledky cítime už dnes
Ekologický deficit nie je abstraktný problém budúcnosti. Jeho dôsledky sú čoraz viditeľnejšie aj na Slovensku – od zhoršujúcich sa suchých období a prehrievania krajiny až po stratu biodiverzity či vyššiu náchylnosť na extrémne výkyvy počasia.
„Dlh voči prírode nie je len abstraktné číslo. Prejavuje sa v reálnych problémoch – od vyššej náchylnosti krajiny na suchá či záplavy až po ubúdanie druhov. Podľa Správy o stave planéty WWF z roku 2024 klesli populácie voľne žijúcich živočíchov globálne o 73 %. To je jasný signál, že náš spôsob života je dlhodobo neudržateľný,“ dopĺňa Miroslava Plassmann.
Riešenia existujú
Dobrou správou je, že Deň ekologického dlhu vieme posunúť na neskorší dátum. Vyžaduje si to však zmeny na úrovni jednotlivcov, firiem aj štátov.
Kľúčovú úlohu zohráva transformácia energetiky smerom k obnoviteľným zdrojom, podpora udržateľného poľnohospodárstva, znižovanie plytvania potravinami či lepšie plánovanie dopravy a miest. Dôležitá je aj ochrana a obnova prírody – lesov, riek a mokradí, ktoré pomáhajú viazať uhlík, zadržiavať vodu a zmierňovať dopady klimatickej zmeny.
Aj malé každodenné rozhodnutia pritom dokážu mať veľký dopad. Ak by sme globálne znížili plytvanie potravinami o polovicu, Deň ekologického dlhu by sa posunul o 13 dní. Výraznejšie využívanie verejnej dopravy, bicykla a chôdze namiesto áut by prinieslo rovnaký posun.
Ďalších 7 dní by sme získali prechodom na viac rastlinnú stravu a o 5 dní by sa tento dátum posunul, ak by sme zdvojnásobili životnosť svojho oblečenia – napríklad opravami, nákupom z druhej ruky či upcykláciou.
WWF Slovensko preto dlhodobo pracuje na projektoch obnovy riečnej krajiny, ochrany lesov a podpory biodiverzity. Tieto opatrenia pomáhajú zadržiavať vodu v krajine, zmierňovať dopady klimatickej zmeny a vytvárať stabilnejšie prostredie pre ľudí aj prírodu.
Doplňujúce informácie
- Oficiálna stránka DŃa ekologického dlhu – Earth Overshoot Day
- Presný rozpis výpočtu Dňa ekologického dlhu pre jednotlivé štáty je možné nájsť na tomto linku
- Zoznam spôsobov ako môžeme posunúť Deň ekologického dlhu nájdete na platforme Power of possibility