Nová poľovnícka sezóna počíta s odstrelom 74 vlkov
Ministerstvo pôdohospodárstva SR schválilo kvótu na odstrel 74 vlkov pre poľovnícku sezónu 2025/2026. Toto rozhodnutie, spolu s iniciatívou My sme les a organizáciou Aevis, ostro kritizujeme ako politicky motivované a vedecky nepodložené. Tento krok môže vážne ohroziť populáciu vlka nielen na Slovensku, ale aj v susedných krajinách.
Koncom leta sme publikovali sériu tlačových správ, v ktorých sme spoločne upozorňovali na riziká a nedostatky v rozhodovaní o love vlka. V tomto článku preto prinášame prehľad našich stanovísk, argumentov a výziev, ktoré sme adresovali štátnym inštitúciám.
Lov ako riešenie škôd? Dlhodobo nefunguje.
Jedným z hlavných argumentov pre povolenie lovu je údajná potreba znížiť škody na hospodárskych zvieratách. My však upozorňujeme, že neexistuje žiadna vedecká štúdia, ktorá by potvrdzovala účinnosť lovu vlka v tomto smere. Naopak, plošný odstrel môže viesť k rozpadu svoriek, čo zvyšuje riziko útokov. Najväčšie škody spôsobujú práve svorky, ktoré prišli o alfa pár alebo vodiaceho jedinca.
“Lov vlkov problémy chovateľov nevyrieši, naopak môže ich zhoršiť. Dlhodobo preto požadujeme stanovenie nulovej kvóty na lov a zodpovedný prístup k ochrane vlkov na Slovensku,“ zdôraznila Katarína Butkovská z WWF Slovensko.
Podľa výskumu z roku 2023 (Kutal M. et al., 2023), ktorý analyzoval údaje zo Slovenska za obdobie rokov 2014-2019, nebol zaznamenaný vzťah medzi počtom usmrtených vlkov a stratami na hospodárskych zvieratách.
Ani podľa údajov ŠOP SR plošné kvóty na odstrel vlka neprinesú želaný výsledok zníženia škôd na hospodárskych zvieratách. Vyplýva to z porovnania počtu ulovených vlkov počas obdobia určovania ročných kvót lovu vlka v rokoch 2010 – 2021 a stratách na ovciach a kozách za toto obdobie.
V rokoch 2010 – 2013 sa na Slovensku lovilo každoročne vyše 130 vlkov, napriek tomu škody na ovciach narastali. V ďalšom období, keď sa postupne lov vlka znižoval, škody spôsobené vlkom boli viac menej na rovnakej úrovni, dokonca v rokoch 2018 a 2019 výrazne klesli. Ukázalo sa teda, že lov vlka za uvedené roky nepriniesol požadovaný efekt zníženia škôd na hospodárskych zvieratách. Tento poznatok je v súlade s publikovanými štúdiami z Európy aj Severnej Ameriky.
Alternatívy existujú: Prevencia namiesto pušky
Dlhodobo presadzujeme systémové riešenia: elektrické ohradníky, strážne psy, lepšiu kompenzáciu škôd a podporu farmárov. Tieto opatrenia sa v zahraničí osvedčili a sú v súlade s európskou legislatívou.
„Skúsenosti z minulých rokov ukazujú, že ani masívne odstrely nepriniesli farmárom žiadnu úľavu – škody zostali na rovnakej úrovni, v niektorých regiónoch dokonca rástli,“
— Milan Olekšák, My sme les
Z praxe vieme, že dobré zabezpečenie stád výrazne znižuje riziko útokov. Medzi najúčinnejšie opatrenia patria:
- Elektrické ohradníky – správne nainštalované, s výškou min. 140 cm, 4 vodičmi a výkonom 4000–6000 W.
- Pastierske strážne psy – minimálne 2 psy na stádo do 500 zvierat, vyšší počet pri väčších stádach.
- Uzavreté oplotenie – doplnené elektrickým vodičom z vonkajšej strany.
- Košiary s detekčnými a odplašovacími zariadeniami – svetelné a zvukové impulzy, ktoré je potrebné pravidelne meniť.
Ohrozenie populácie v chránených územiach a porušenie európskych záväzkov
Schválenie inej ako nulovej kvóty pre lov vlka dravého na Slovensku, vážnym spôsobom zasiahne populáciu tohto chráneného druhu, čo bude mať negatívne dôsledky pre populácie vlka aj v okolitých krajinách a na európskej úrovni.
Hoci ministerstvo tvrdí, že lov nebude povolený v oblastiach s piatym stupňom ochrany, v územiach európskeho významu ani v prihraničných regiónoch, neberie ohľad na to, že vlk nepozná hranice chránených území a migruje.
Už januárový odstrel prebiehal v tesnej blízkosti týchto lokalít (viď priložená mapa) a podobný prístup nie je vylúčený ani teraz, nakoľko nebola určená ochranná “nárazníková” zóna okolo území, ktoré boli z lovu vylúčené. Tento nezodpovedný prístup môže spôsobiť vážne ohrozenie populácie vlka v chránených územiach ako aj v susedných krajinách. Takýto krok Slovenska bol v minulosti dôvodom na začatie konania zo strany Európskej komisie.
Mapa odstrelov z januára 2025 (obrázok hore) ukazuje, že vlci boli ulovení v okresoch, kde škody na hospodárskych zvieratách boli zanedbateľné, zatiaľ čo v regiónoch s najvyššími stratami nebol odstrel vykonaný. Mapa zároveň poukazuje aj na prípady, kde bol pri odlove
identifikovaný možný vplyv na populácia vlka v bezprostrednej blízkosti území európskeho
významu tzv.ÚEV, v ktorých je vlk predmetom ochrany (vyznačené zelenou).
V poľovnej sezóne 2024/2025 bolo ulovených 23 vlkov, z toho až 61 % (14 prípadov) v bezprostrednej blízkosti území európskeho významu (ÚEV), kde je vlk predmetom ochrany. V prípade prihraničnej oblasti s Poľskom boli v okrese Stropkov a Snina usmrtené 2 jedince v blízkosti ochrannej prihraničnej zóny.
Takéto zásahy sú v priamom rozpore s viacerými článkami Smernice o biotopoch a ohrozujú populáciu vlka tak v chránených ako aj prihraničných územiach.
Kto má chrániť vlka, ak nie ministerstvo životného prostredia?
Ministerstvo životného prostredia SR a Štátna ochrana prírody SR sú inštitúcie, ktoré by mali stáť na strane ochrany prírody. V prípade vlka sa však podľa nás správajú alibisticky a neplnia svoju úlohu garantov európskej smernice o biotopoch.
„Rezort životného prostredia je garantom európskej smernice o biotopoch. Namiesto obhajoby ochrany prírody sa správa alibisticky a prehliada vlastné záväzky. Pýtame sa preto: aký bol ich postoj na rokovaniach pracovnej skupiny? Presadzovali nulovú kvótu a záujmy ochrany prírody, ustúpili neopodstatneným požiadavkám na lov, alebo dokonca ho sami presadzovali?“
— Katarína Butkovská, WWF Slovensko
Namiesto toho, aby ministerstvá presadzovali nulovú kvótu a podporovali preventívne opatrenia, umožnili schválenie lovu, ktorý je podľa nás neodborný, politicky motivovaný a škodlivý.
Lov vlkov považujeme za zlé, neodborné a politicky motivované rozhodnutie. Ide o presadzovanie poľovníckych záujmov na úkor ochrany prírody a zneužívanie moci. Ministerstvá by sa mali venovať účinným preventívnym opatreniam a mali by pomôcť farmárom kompenzovať ich prípadné škody. Strieľanie problém nevyrieši, naopak ho zhorší,“
— Rastislav Mičaník, Nadácia Aevis
Tento postoj považujeme za zlyhanie štátu v oblasti ochrany prírody. Vlk je chránený druh, kľúčový pre zdravie ekosystémov, a jeho lov by mal byť výnimočný, nie systémový. Očakávame, že rezorty budú konať v súlade s európskymi záväzkami a odbornými poznatkami, nie pod tlakom záujmových skupín.
Doplňujúce informácie
Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka (MPRV) SR povolilo v poľovníckej sezóne 2025/2026 odlov 74 jedincov vlka dravého. Kvótu prerozdelilo medzi kraje: Banskobystrický kraj môže uloviť 21 vlkov, Žilinský 25, Prešovský 17, Košický 7 a Trenčiansky 4. Lov vlka bude trvať od 1. septembra 2025 do 15. januára 2026 alebo do naplnenia kvóty.
Viac v našej sekcii tlačových správ.
