“Stojíte o polnoci pri rieke a mlčíte. V hlbokej tme, v tom výreze zo svetla z čelovky sa ticho objavujú a miznú ryby. Desiatky, stovky. Podustvy. Jalce. Malé strieborné beličky. Sem tam boleň, pstruh. Mreny. Tiene a tiene mŕtvych rýb. Kto? Prečo to robí? Sme my, ľudia naozaj takto egoistickí a neohľaduplní? Nie úrady, politici, slniečkári, mimovládky…. My, ľudia žijúci pri riekach si ich zabíjame.”
– Martina Paulíková, manažérka WWF pre ochranu vôd
ZVOLEN 2023 – Posledná marcová noc sa do kroniky slovenských riek zapísala opäť nepekným príbehom. Krásnu podhorskú riečku Slatina približne od Detvy po Slatinku postihlo niečo, čomu ekológovia hovoria katastrofa. Na hladine sa podvečer začali objavovať telá rýb. Mnohé už nehybné, iné z posledných síl bojujúce o život. Čo sa to na vodnom toku odohralo? Kto nesie vinu na tejto udalosti a ako podobným tragédiám v budúcnosti predchádzať?
Foto: Viera Minarovičová
História sa opakuje
Smutné udalosti posledného víkendu, žiaľ, nie sú na Slovensku ojedinelé. Nie je to tak dávno, čo sa na Slatine opakovane diali podobné incidenty, len o čosi nižšie, pri Vígľaši (okr. Detva). Zaujímavé je, že prípady nesú viacero spoločných znakov – odohrávajú sa vždy ku koncu týždňa, vo večerných hodinách, v nie príliš vzdialených lokalitách. Opakovane sa dejú v rovnakom období, na jar, keď voda nie je prehriata, a teda nie je dôvod na masový úhyn rýb či iných organizmov. A predsa tu rybári, ochranári a miestni ľudia už po niekoľký raz v krátkom časovom horizonte počítali bezbranné telá vodných živočíchov na stovky.
Záhadná skaza
Čo presne sa udialo na prelome mesiacov na Slatine, nateraz ostáva nejasné. Rieka nevykazovala žiadne známky toho, že by malo dôjsť k mnohopočetnému úhynu rýb – voda mala normálnu farbu aj teplotu, nebola zakalená, neobjavila sa na nej žiadna pena, bolo jej dostatok.Ochranári sa zhodujú v názore, že za skazou by mohla byť toxická látka. Lenže aká? A odkiaľ by sa tam nabrala?
Prípadom sa už zaoberajú vyšetrovatelia
Slovenská inšpekcia životného prostredia aj enviropolícia odobrali vzorky vody zo Slatiny aj z tiel uhynutých organizmov, aby zistili, aká látka sa podpísala na tejto environmentálnej katastrofe. Nie je žiadnym tajomstvom, že v poľnohospodárstve, chove zvierat alebo pri inej hospodárskej činnosti sa často narába s rôznymi chemikáliami. Väčšina z nich je pre vodné organizmy prudko jedovatá. Samozrejme, sú škodlivé aj pre nás, ľudí. Vylial niekto zvyšky toxických látok do vody úmyselne? Alebo to bola len prudká nevedomosť? Isté je iba to, že by sa podobné veci nemali stávať ani omylom.
Foto: Martina Paulíková
Čo robiť pre ochranu riek?
Slatina je jednou z mnohých slovenských riek, ktoré sú ovplyvnené zásahmi človeka. Na jednej strane stoja miestni ľudia a ochranári, ktorí rieku chránia a pripravujú obnovy tam, kde v minulosti došlo k jej zbytočným reguláciám. A tiež rybári, ktorí sa snažia o obnovu populácií pôvodných druhov rýb. A na strane druhej sú nezodpovední znečisťovatelia, ktorí opakovane vypúšťajú do toku toxické látky zabíjajúce všetko živé. Možno urobiť niečo pre väčšiu ochranu riek ako je Slatina? Rozhodne áno, pomôcť ochranárom, rybárom a ekológom môže každý tým, že bude sledovať rieky, že mu nebudú ľahostajné:
- Pri akomkoľvek znečistení či podozrení na znečisťovanie je potrebné volať na políciu
- Môžete sami odobrať vzorku vody do čistej nádoby, najmä ak je zakalená, spenená, podozrivo zapácha alebo pozorujete uhynuté ryby v rieke. Dobre vypláchnite nádobu vodou z rieky, a odoberte vzorku, zdokumentujte odber – filmujte, robte fotografie. Takéto dôkazy môžu pomôcť enviropolícii pri pátraní.
- Hovorte o probléme so susedmi, podnikateľmi, farmármi, rodinnými príslušníkmi. Mnoho ľudí nevie o vysokej toxicite chemikálií bežne používaných v domácnostiach, záhradkách či pri hubení “škodcov” a možno práve vaše rady pomôžu zachrániť život rieke.
- Poproste starostu či primátora, aby vo vašej obci skontrolovali vyústenia kanalizácií, čističiek, zvýšili pozornosť pri kontrolách.
Rieky si môžeme ochrániť iba spoločne – niečo vie urobiť štát, niečo ochranári, niečo však zostáva viditeľné a známe iba pre miestnych ľudí. Rieky potrebujú aj vaše oči, srdce a pozornosť.
Autor: Michaela Domanová