Prvú mladú vlčicu zastrelili poľovníci pri obci Borov pri Medzilaborciach ráno po ôsmej hodine 11. novembra, druhú nasledujúci deň popoludní len pár kilometrov ďalej pri obci Driečna na severovýchode Slovenska. Niečo cez 100 m od ochranného pásma, ktoré sa tiahne pozdĺž hraníc s Poľskom, v ktorom vlkov nie je dovolené loviť. Podľa Kamila mala svorka tento rok štyri mláďatá a rovnako tomu bolo rok predtým.
Dve mladé vlčice patria do kvóty 50 vlkov, ktorých je povolené legálne uloviť túto sezónu, od 1. novembra do 15. januára. Doteraz bolo zastrelených 11 vlkov, dvoch zrazilo auto (aktuálne hlásenia o zastrelených vlkoch tu).
© Kamil Soóš
Vlci vo Východných Karpatoch. © Kamil Soóš
Dve zastrelené, jeden zranený
„Posledný raz som svorku videl asi pred mesiacom, mala 11 členov, prešli jeden po druhom okolo fotopasce,“ hovorí Kamil Soóš. A prvý raz ju zahliadol, keď mal asi 18 rokov. Jej zloženie sa stále mení. „Bol rok, keď som videl len samotného samca, ďalší rok už bol so samicou a potom pribudli i dve mláďatá. Asi najviac členov mala svorka teraz a zhruba pred piatimi rokmi, keď bola dokonca 12-členná.“
Zmeny početnosti majú rôzne dôvody, na jednej strane prirodzené – keď sa svorka rozdelí či uhynie niektorý jej člen. A na druhej strane tie, za ktoré je zodpovedný človek – najmä legálny a nelegálny lov. Lesy na hranici medzi Slovenskom a Poľskom ďaleko za Svidníkom sú pre vlkov ideálne miesto. A nielen pre nich, ale i pre pytliakov. V obci Suchá, kde žije i Kamil, sú šiesti trvalí obyvatelia, v Driečnej piati.
„Svorka, ktorú pozorujem, zachádza i do Poľska, kde je vlk celoročne chránený, no rovnako sa na neho intenzívne pytliači,“ hovorí Kamil a spomína, ako minulý rok našiel vlka s odrezanou hlavou. Chýbala lebka, čo je poľovnícka trofej. Prípad riešila polícia, no neúspešne.
Dnes je v svorke jeden vlk so zranenou nohou a Karol sa domnieva, že to spôsobili pytliaci. „Kríva zhruba od leta, noha je zlomená v zápästí. Videl som ho raz na vlastné oči a viac ráz na fotopasciach. Je veľmi malá šanca, že si vlk zlomí nohu pri behu, ale môže sa to stať. Myslím si ale, že zranenie spôsobil skôr klepec. Našiel som už v okolitých lesov oká, no klepce ešte nie,“ premýšľa. A upozorňuje, že svorka zraneného člena neodvrhla, nepomáha pri love, no delia sa s ním o korisť.
©Tomáš Hulík
Mladé vĺča. ©Tomáš Hulík.
Každý vlk v svorke má svoj význam
Každého uloveného vlka musí skontrolovať zástupca okresného úradu a Štátnej ochrany prírody SR. Tak tomu bolo i v prípade dvoch vlčíc.
Aj Martin Šepeľa z CHKO Východné Karpaty odhaduje, že zastrelené vlčice mohli byť tohtoročné mláďatá. A upozorňuje, že každý vlk v svorke má svoje miesto a význam. „Starší vlci vnášajú do svorky opatrnosť a obozretnosť, mladší zase energiu,“ hovorí Šepeľa a upozorňuje, na čo si treba dávať pozor, keď hovoríme že je vlkov veľa či málo. „Pri určovaní veľkosti vlčej svorky ako aj pri určovaní veľkosti populácie vlka, je dôležité rozlišovať jarný a jesenný stav, ktorý sa môže líšiť aj o viac ako 50 %. Desať vlkov v novembri môže znamenať len troch vlkov v apríli. Preto je dôležitý každý prírastok do vlčej svorky, nakoľko prirodzená úmrtnosť vlka v prvom roku života, môže byť pomerne vysoká.” Dôvodom úhynu pritom nemusí byť vždy tuhá zima, ale trebárs i choroby. Alebo lov, ako v tomto príbehu.
Vodca svorky vie, čo robí
Kamil Soóš hovorí, že svorka zostáva v takej vysokej početnosti aj vďaka dobrému vodcovi. „Vodiaci samec sa mi veľmi páči, dáva na svojich vlkov veľký pozor. Vyhýbajú sa lúkam, ak cez ne prejdú, tak možno niekedy v daždi. Vždy ich vedie okrajom lesa či remiskami. Vie, čo robí. Len tie tohtoročné mláďatá ho asi dobre nepočúvali…“
Svorka sa podľa Kamila pohybuje v oblasti aj do 200 km2, jej pohyb v tomto území neohrozujú davy turistov, rušné cesty ani veľká výstavba. Práve vo Východných Karpatoch prežili vlčie populácie najhoršie obdobie, keď sme ich naprieč Európou vyhubili.
Rušnejšie cesty tu vedú v smere na Vyšný Komárnik a medzi mestami Snina a Humenné, takže úhyny na cestách nie sú také časté. Napriek tomu však zaznamenali v CHKO minulý rok zrazenú vlčicu pri obci Volica.
© Kamil Soóš
Vlci v hmle.© Kamil Soóš
Pomohol odstrel chovateľom oviec?
Lov vlka bol tento rok schválený so zdôvodneným, že je potrebné manažovať vlčiu populáciu, pretože ohrozuje ovčiarstvo na Slovensku. Šepeľa sa pýta, prečo v takomto prípade nie sú lovení konkrétni jedinci z konkrétnych svoriek, ktorí škodu spôsobujú. „Ako farmárovi pri Poprade pomôže, že zastrelíme dve mladé vlčice pri Medzilaborciach a opačne? Kvóta pre celý Prešovský kraj je stanovená na 20 vlkov bez konkretizácie území, kde ku škodám dochádza,“ hovorí.
Šepeľa dodáva, že svorka, z ktorej zastrelili dve mláďaťa „nie je vôbec svätá“, pokiaľ ide o škody na hospodárskych zvieratách v okrese Medzilaborce a Stropkov. Ovce však v tejto lokalite takmer vôbec nie sú, skôr útočí na mladý hovädzí dobytok. „Ak by išlo o manažmentový odstrel, prečo loviť mladé vlčice, ktoré mali tu smolu, že sa náhodou objavili v hľadáčiku pušky poľovníka a nie napr. zraneného vlka, ktorý blokuje svorku tak, že hľadá ľahko dostupné zdroje potravy? Odstrel v rámci manažmentu znamená, že viem, čo idem strieľať, ako, kde a prečo.“
Manažment vlka by však podľa Šepeľu nemal začínať a ani končiť odstrelom. „Na začiatku by mali byť čo najviac konkrétne informácie a na konci konkrétne manažmentové opatrenia na prevenciu škôd. Ak sa prejdete po severovýchodnej časti Slovenska nenájde ani jeden elektrický oplôtok, ktorý by bol v takom stave, aby predstavoval zmysluplnú prekážku pre šelmy. Neuvidíte ani jedného pastierskeho psa pri ovciach alebo kravách. Všetky sú priviazané. A stále menej a menej vidíte pri zvieratách pastierov. Tvárime sa, že nie je rozdiel medzi poľnohospodárom v krajine vlka a poľnohospodárom v krajine s vlkom, avšak to nie je pravda. Štát to už mal už dávno zohľadniť podporou na prevenciu vzniku škôd, ktorá by bola čo najviac adresná a konkrétna.“
Andrea Hajduchová, WWF Slovensko