Keď sa spomenie Záhorie, mnohým sa pred očami vynorí región známy svojimi rozľahlými borovicovými lesmi. Už celé stáročia slúžia ľuďom, no napriek tomu, že dokážu rásť aj v suchom prostredí, odolávať vplyvom zmeny klímy je pre ne čoraz náročnejšie. Naším cieľom je zabezpečiť, aby tu ostali aj pre budúce generácie. Možnosti, ako to dosiahnuť, nám poskytuje projekt CLIMAFORCEELIFE.
Ako sa dostali borovice na Záhorie
Zloženie tunajších lesov sa vyvíjalo postupne, menilo sa spolu so zmenami v hospodárení. Prirodzene, predtým, než človek začal intenzívne toto územie využívať, sa tu nachádzali lesy zložené prevažne z listnatých drevín – dubov, javorov, líp. Na vlhších stanovištiach to boli zase mokraďové alebo lužné typy lesov, kde sa k dubom pridružovali druhy ako brezy, jelša lepkavá, topoľ biely, topoľ čierny a rôzne druhy vŕb.
S využívaním borovice sa na Záhorí začalo za čias Márie Terézie. “V tomto období sa ľudia snažili získať čo najviac pasienkov a dreva pre svoje potreby. Vznikali tak veľké odlesnené, v podstate holé plochy. Boli nestabilné a piesky sa posúvali smerom do poľnohospodárskej krajiny. Silnela preto požiadavka stabilizovať ich, aby sa ďalej nerozširovali. Vtedy sa tu začali sadiť borovicové porasty,” ponúkol pohľad do histórie Milan Janák, manažér WWF Slovensko pre ochranu prírody.
Ubehlo niekoľko storočí, počas ktorých sa borovica stala dominantným druhom na Záhorí. Ako hlavná drevina sa v tomto území pestuje aj dnes. Jej výhodou je, že sa dokáže ujať aj na suchších piesočnatých pôdach. Zároveň je však citlivá na zmenu klímy.
Štandardná forma hospodárenia
Borovica lesná sa v našich podmienkach zväčša pestuje spôsobom, ktorý je rokmi vnímaný ako bežný, dobre zaužívaný. V rovných radoch, v presne rovnakej vzdialenosti od seba sa sadia malé, väčšinou jednoročné sadeničky a keď dorastú do zrelého veku (štandardne okolo 100 rokov), jednorázovo sa vyťažia. Kým k tomu dôjde, lesníci sa o porasty starajú – čistia ich, robia prebierky.
Kus vypestovaného lesa, ktorý dosiahol tzv. rubný vek, teda je dostatočne starý na spracovanie, sa naraz vyrúbe a vznikne holina. Následne sa spraví tzv. celoplošná príprava pôdy, z plochy sa odstráni humusová vrstva, zhrnie sa nabok. Nové sadenice sa tak sadia do holého piesku. Takýto proces sa rokmi zaužíval kvôli tomu, že na takto pripravenej ploche borovica nemusí čeliť konkurencii iných bylín, drevín alebo tráv.
“Tento rok sú borovičky krásne ujaté, ale nie je to tak vždy. Väčšinou to závisí od jarného počasia a od množstva zrážok, ktoré padnú. Stromy sa tu nepolievajú, to musí zariadiť príroda sama,” vysvetľuje pri novo vysadenom poraste Radomír Nečas, riaditeľ organizačnej zložky Karpaty, LESY SR štátny podnik. Extrémne sucho je práve tým najväčším problémom, ktorý sužuje dreviny v našich lesoch. “Zmena klímy spôsobuje, že zrážky v regióne neubúdajú, ale sú v rámci roka inak rozložené. To znamená, že ak sa nevystihne dobré obdobie, kedy sa nový porast vysadí, môže sa stať, že veľká časť sadeníc neprežije leto. Extrémne teploty borovice jednoducho nie sú schopné zvládnuť,” dodáva jeho kolega a projektový partner Milan Janák z WWF.
Projekt, ktorý má v čase zmeny klímy veľký zmysel
V súvislosti so suchom ohrozujúcim naše lesy sa WWF Slovensko a LESY SR pustili do spoločných diskusií o tom, čo by sa dalo pre zlepšenie situácie robiť. “Pred približne 6 rokmi sme sa začali baviť o tom, že máme problém s vysychaním lesov, že na naše dreviny nepriaznivo pôsobí zmena klímy. Kládli sme si otázky, ako to robiť inak? Možno sa skúsme pozrieť na to, že či sa dá borovica pestovať aj iným spôsobom. Či sa napríklad dajú do porastov vnášať aj listnaté dreviny,” hovorí Radomír Nečas s tým, že spolu s WWF Slovensko sa napokon spoločne rozhodli zapojiť do medzinárodného projektu CLIMAFORCEELIFE, ktorý je financovaný z programu LIFE Európskej únie a zameriava sa na adaptáciu a ochranu lesov pred negatívnymi dopadmi zmeny klímy.
Okrem Slovenska je v projekte zapojená aj Česká republika, Maďarsko, Bulharsko či Rumunsko. V Záhorskej oblasti, kde sú borovicové lesy vystavené častým suchám a extrémnym teplotám, je tento projekt mimoriadne dôležitý.
Cieľom je nielen monitorovať stav lesov, ale aj zavádzať konkrétne opatrenia na ich ochranu a zlepšovanie ich odolnosti. Na to ako pestovať borovicu prírode blízkym spôsobom je však v našom prostredí veľmi málo predošlých skúseností. Preto sa odborníci zo štátnej aj neziskovej organizácie snažia vymyslieť alternatívu. “Aktuálne sú v rámci projektu obhospodarované lesné porasty, v ktorých sa experimentuje s rôznymi kombináciami prerieďovania a úpravy pôdy na podporu prirodzenej obnovy lesa v rôznom veku porastu. Vytvorili sa rôzne demonštračné plochy, kde sa skúmajú rozličné typy lesohospodárskych zásahov, na to, aby sme dopestovali nový les nie na holých plochách, ale pod čiastočným tieňom dospelých stromov materského porastu,” hovorí Janák a dodáva, že prirodzený vývoj lesa, jeho prirodzené zmladenie, je práve to, k čomu by postupy lesníkov mali na konci dospieť.
Ako by to teda malo vyzerať? Ukážky v priamom prenose
Len pár metrov od spomenutého štandardne obhospodarovaného porastu, sa nachádza prírodná rezervácia Červený rybník. Les, ktorý tu rastie, je výbornou ukážkou toho, ako by to malo vyzerať v praxi a čo chcú partnerské organizácie prostredníctvom projektu dosiahnuť. V lesnom poraste sa týčia vysoké borovice, ale rastú tu aj duby, ktorých semená po ploche pravdepodobne rozniesli vtáky. Pomedzi stromy je možné vidieť tiež malé borovičky, ktoré tu nikto nesadil, narástli prirodzene, zo semena.
“Cieľom projektu je dosiahnuť práve toto – zistiť, ako hospodáriť, aby tie borovice, ktoré narastú zo semena, jedného dňa znovu vytvorili materský porast. Je to taká hra so svetlom, pôdnymi podmienkami, vlhkosťou. Okrem toho je časť plôch oplotená a časť voľne prístupná zveri, aby sa monitorovali škody, ktoré na nových stromčekoch spôsobuje. Našou snahou je nasimulovať a vyskúšať rôzne kombinácie podmienok, ktorými by sme dosiahli, aby sa pod dospelým, materským porastom objavili nové generácie stromov, ktoré budú prispôsobené miestnym podmienkam a vytvoria nový, vekovo a druhovo rôznorodý les,” vysvetlil postupy projektu ekológ Milan Janák.
Bude trvať ešte veľa rokov, kým sa v experimentálnych porastoch začne ťažiť drevo. Ak sa však podarí dosiahnuť, aby sa borovicové lesy na Záhorí vyvíjali prirodzene, majú šancu lepšie čeliť aj zmene klímy. “Chceme pomôcť hospodárskym lesom, ktoré majú ekonomický význam preto, aby tu vôbec tie lesy ostali do budúcna. Aby sa nestalo, že tieto lesy v dôsledku zmeny klímy vymiznú,” dodal Radomír Nečas a nezabudol pripomenúť, že iba zdravý les dokáže plniť všetky funkcie – okrem produkčnej aj sociálnu a tiež ekologickú.