Pridané dňa 22.09.2022
- Nová správa „Ukrajina: udržateľná hospodárska obnova pre ľudí a prírodu“ vysvetľuje, prečo musí byť povojnová rekonštrukcia Ukrajiny priateľská ku klíme a prírode, a prináša odporúčania, ako ku nej postupovať, aby prinášala prospech ľuďom a spoločnosti.
- Obnova musí byť investíciou do budúcnosti, nie návratom do neudržateľnej minulosti.
- Správu vypracovali WWF Stredná a Východná Európa (WWF CEE) a WWF-Ukrajina v spolupráci s Boston Consulting Group (BCG) v rámci globálneho partnerstva WWF-BCG.
Vojna na Ukrajine spôsobila straty na životoch, obrovské ľudské utrpenie a deštrukciu nielen infraštruktúry, ale aj prírodného prostredia, s dlhodobými dôsledkami pre obyvateľstvo a hospodárstvo. Viac ako 6 miliónov ľudí nemá žiadny alebo iba obmedzený prístup k čistej vode a viac ako 280 000 hektárov lesov bolo zničených. Zamínovaných je podľa odhadov 82-tisíc km2 krajiny, zničených zhruba 15-tisíc bytových a 116.tisíc rodinných domov, 2290 škôlok a škôl.
Zatiaľ čo koniec vojny je stále nejasný, je zrejmé, že Ukrajina bude potrebovať najväčší plán obnovy v Európe od 2. svetovej vojny. Tento proces sa už začal, keď ukrajinská vláda predstavila návrh plánu obnovy na Medzinárodnej konferencii o obnove Ukrajiny v Lugane 4.-5. júla 2022. Na konferencii sa aktéri zaviazali k udržateľnosti ako jednej z kľúčových zásad.
Správa WWF a BCG ukazuje cestu k dosiahnutiu cieľov trvalej udržateľnosti v rôznych oblastiach obnovy. Vypracovaná bola v spolupráci s tímom WWF Ukrajina, ktorý spolupracuje s ďalšími sociálnymi a environmentálnymi organizáciami, akademickou obcou a firmami, s cieľom vniesť do diskusie o obnove hlas občianskej spoločnosti.
Modernizácia ukrajinského hospodárstva a infraštruktúry ohľaduplná voči prírode, môže priniesť mnohé výhody vrátane vyššej bezpečnosti a zdravia spoločnosti, menšej závislosti od dovozu fosílnych palív, rýchlejšieho hospodárskeho rozvoja a tvorby pracovných miest. Takáto rekonštrukcia môže urýchliť integráciu Ukrajiny do EÚ a zosúladenie s kľúčovými politikami, ako je Európska zelená dohoda, ku ktorej sa už Ukrajina zaviazala.
Bohdan Vykhor, riaditeľ WWF Ukrajina hovorí: „Bezpečnosť životného prostredia musí byť súčasťou bezpečnostnej politiky Ukrajiny, lebo poskytuje základ pre ekonomický rozvoj Ukrajiny, blahobyt a prežitie. Ide o vybudovanie udržateľnejšej a odolnejšej krajiny pre obyvateľov Ukrajiny.“ V úvode samotnej správy tiež vysvetľuje: „Z tejto hroznej vojny musíme vyjsť von spolupracujúc na udržateľnej budúcnosti Ukrajiny, nie rekonštruujúc neudržateľnú minulosť. Musíme riešiť okamžité potreby ľudí vrátane bezpečnosti, jedla a bývania. Ale pri tom brať do úvahy aj dlhodobejšie potreby ako je zdravé prostredie, čistý vzduch a voda, zdravé jedlo a stabilná klíma. Musíme urobiť našu krajinu odolnou voči budúcnosti.“
Hubi Meinecke, globálny líder v oblasti klímy a udržateľnosti, Boston Consulting Group, hovorí: „Aj za tých najtragickejších okolností existuje nádej. Rozsah utrpenia a ničenia, ktoré vojna priniesla, je ohromujúci. Zo spolupráce s lídrami v Ukrajine vieme, že chcú, aby sa medzinárodné spoločenstvo začalo v obnove krajiny mobilizovať už teraz. V BCG sme presvedčení o tom, že pre dosiahnutie najlepšieho výsledku pre Ukrajinu je potrebné plánovať obnovu s ohľadom na klímu a prírodu. S WWF ukazujeme cestu k udržateľnej obnove.“
Investície do budúcnosti, nie do neudržateľnej minulosti
Plán by sa nemal zameriavať len na obnovu toho, čo bolo zničené, ale predovšetkým na budúcnosť: Investície musia byť transformačné a udržateľné a pracovať skôr s prírodou ako proti nej. Počnúc zmenou klímy plán by mal zabezpečiť, aby Ukrajina mohla naplniť a prípadne zvýšiť svoje predvojnové ambície znížiť emisie skleníkových plynov o 65 % do roku 2030 v porovnaní s rokom 1990 a dosiahnuť nulové emisie do roku 2060 – a to súbežne s prispôsobovaním sa na rastúce vplyvy zmeny klímy v budúcnosti.
Prírodné prostredie je základom silnej a odolnej ekonomiky, ako aj zdravej spoločnosti. V prípade Ukrajiny správa odhaduje hodnotu ekosystémových tovarov a služieb poskytovaných prírodnými ekosystémami a službami na cca. 185 miliárd dolárov ročne, čo je zhruba ekvivalent HDP krajiny. V každom sektore, ktorému sa správa venuje, ukazuje príležitosti na dekarbonizáciu, zníženie spotreby zdrojov a využitie „prírode blízkych riešení“. Správa definuje desať kľúčových a ďalšie konkrétne odporúčania v troch oblastiach životného prostredia (lesy, rozmanitosť voľne žijúcich druhov, vodstvo), šiestich ekonomických (bývanie, doprava, energetika, poľnohospodárstvo, priemysel, technológie) a v oblasti verejnej správy.
Tomislav Corak, výkonný riaditeľ a partner BCG hovorí: „Keďže som vyrastal v Chorvátsku, zažil som ťažkosti a neistotu pri obnove krajiny po vojne v roku 1995. Ukrajinci budú mať prístup k novým technológiám a môžu využiť svoje digitálne zručnosti na budovanie bývania a infraštruktúry priateľskej k ľuďom, udržateľného poľnohospodárstva, ako aj nízkouhlíkových priemyselných, dopravných a energetických riešení. Obnova Ukrajiny ekonomickým a ekologickým spôsobom bude vyžadovať silné vedenie a vytrvalosť. Je to možné, ale musíme obnovu plánovať už teraz.“
Správa je dôležitým krokom v úsilí WWF podporiť obnovu Ukrajiny a základom pre spoluprácu a diskusiu. „Vojna stále prebieha a výzvy sú zložité, takže správa prináša naše súčasné pohľady a nie definitívne odpovede. Vznikla ako základ pre diskusiu, plánovanie a spoluprácu so zodpovednými osobami v Ukrajine aj mimo nej. Očakávame, že prezentované návrhy sa budú ďalej rozvíjať v spoločnej diskusii,“ hovorí Vykhor.
Celá správa (v EN): https://wwfcee.org/our-offices/ukraine
O partnerstve WWF-BCG: https://bit.ly/3dmHLoo
Niektoré údaje zo správy Ukrajina: udržateľná ekonomická obnova pre ľudí a prírodu:
- Vojna enormne zhoršila ekonomické a environmentálne výzvy krajiny, v roku 2022 sa očakáva pokles HDP o 35 %, od začiatku vojny asi 75 % firiem obmedzilo alebo pozastavilo činnosť, 31 % muselo premiestniť svoje pôsobisko, 65 % nemôže v plnej výške vyplácať platy zamestnancom, 4,8 miliónov pracovných miest zaniklo.
- LES: zalesnené oblasti predstavujú 15,9 % rozlohy krajiny, teda 9,6 milióna hektárov. Asi 600-tisíc ha sa nachádza vo vojnovej zóne, počas vojny napr. narástol rozsah lesných požiarov, zhoršila sa ochrana lesov a chránených území. Za posledných päť rokov napr. WWF identifikovala zhruba 100-tisíc hektárov starých lesov a pralesov a presadila ochranu asi štvrtiny. Ďalšie na ochranu čakajú. Pri obnove bude dôležité brať do úvahy ekologickú úlohu lesov, zamerať sa na úlohu lesov pri ochrane biodiverzity, ukladaní uhlíka, prepojenosti krajiny a prispôsobení sa lesov zmene klímy. Dôležité je i sústrediť sa na kontrolu nelegálnej ťažby či certifikáciu lesov.
- BIODIVERZITA: Rozloha chránených území predstavuje 13% územia Ukrajiny, čo je len polovica z priemeru chránených suchozemských oblastí 27 členských krajín EÚ. Tretina týchto území sa nachádza v oblasti bojov, vrátane vzácnych lesov, stepí, mokradí a pobrežných ekosystémov. Boje ohrozujú aj migráciu vtákov, tri dôležité diaľkové migračné cesty vedú ponad Ukrajinu. Bude potrebné obnoviť územia zasiahnuté vojnou, zlepšiť starostlivosť o chránené územia, vytvoriť finančné nástroje pre kompenzácie, zosúladiť ciele so Stratégiou EÚ v oblasti biodiverzity do roku 2030.
- VODA: Vojna poškodila vodohospodárske objekty, znečistila vodu a pôdu. V prvom rade bude potrebné obnoviť prístup ľudí k pitnej vode, potom pokračovať v revitalizáciách sladkovodných ekosystémov, riešiť udržateľné zavlažovanie.
- BÝVANIE: je oblasť najviac zasiahnutá vojnou, v prvom rade je potrebné ochrániť obyvateľov pred zimou, ale v strednom a dlhodobom horizonte sa sústrediť na nízko a bezemisné budovy, recyklované materiály, úsporu materiálov a ich udržateľnú ťažbu, úspory vody a energie, mestské plánovanie s ohľadom na udržateľnú mobilitu, „well-being“ obyvateľov, adaptáciu na zmenu klímy.
- DOPRAVA: škody na dopravnej infraštruktúre sa odhadujú na 35 miliárd dolárov, poškodených je 24-tis.km ciest (t. j. 14 % cestnej siete), 18 civilných letísk, najmenej 6 300 km železníc (30 %) a 4 prístavy. Infraštruktúra musí byť nielen obnovená, ale aj modernizovaná s cieľom rozvíjať nízko emisnú dopravu, investovať do inteligentných riešení (zdieľaná mobilita, inteligentná kontrola dopravy a pod), pamätať na konektivitu krajiny.
- ENERGIE: 55 % výroby energie pochádza z fosílnych zdrojov a 34 % energie je z importovaných fosílnych palív, podiel energie z obnoviteľných zdrojov je malý (10 % produkcie), ale rýchlo rástol. Tento rast vojna zastavila (napr. zničenie až 90 % kapacity veternej energie), výzvou pre obnovu je dekarbonizácia a elektrifikácia priemyslu, vykurovania či dopravy, minimalizácia investícii do fosílnych zdrojov, zameranie sa na obnoviteľné zdroje energie a vodíkové technológie.
- POĽNOHOSPODÁRSTVO: je dôležité pre ukrajinskú ekonomiku (40 % príjmov z exportu) i svet, keďže Ukrajina je 5 najväčším svetovým vývozcom pšenice, slnečnicového oleja a iných plodín. Vojna však prerušila produkciu a export potravín, zničené boli zariadenia a budovy, polia sú neprístupné kvôli nevybuchnutej munícii a a mínam Pozornosť bude treba zamerať na ekologické poľnohospodárstvo, agrolesníctvo a takto zamerané podporné schémy s cieľom udržať dlhodobo vedúcu pozíciu Ukrajiny ako lídra v agroprodukcii.
- PRIEMYSEL A TECHNOLÓGIE: ničenie priemyselných objektov a továrni je obrovské a je s ním spojené znečistenie ovzdušia, vody a pôdy. Aj z dôvodu orientácie na ťažký priemysel vo väčšine so zastaralými technológiami je Ukrajina jednou z energeticky najnáročnejších krajín, a to je výzva pre plán obnovy (transformácia s energetickou efektívnosťou, dekarbonizácia, technológie pre znižovanie znečistenia a pod). Sektor technológií a vzdelanie a zručnosti obyvateľov v tejto oblasti tvoria veľký potenciál pre obnovu. No okrem zničenej infraštruktúry a sietí je rizikom aj množstvo ľudí s IT vzdelaním, ktoré Ukrajinu kvôli vojne opustilo. Digitalizáciu však vojna nezastavila, rastie rozsah služieb, ktoré možno riešiť online.
- VEREJNÁ SPRÁVA: Tlak na kompromisy v oblasti environmentálnych pravidiel a udržateľnosti bude veľký, pre verejné aj súkromné investície je potrebné určiť pravidlá udržateľnosti, čo si žiada dobrú správu vecí verejných, aktívnu občiansku spoločnosť a transparentné a participatívne rozhodovanie.