Na Slovensku končí v koši približne 180 kilogramov potravín na obyvateľa za rok. Potraviny a suroviny sa strácajú v celom dodávateľskom reťazci, najviac však vyhadzujeme my – koneční spotrebitelia. Až polovica potravinového odpadu pochádza z domácností. “Množstvo vyhodených potravín významne narastá práve cez sviatočné dni,“ upozorňuje Pete Pearson, ktorý vo WWF vedie program znižovania potravinového odpadu. A dodáva: “Keď vyhadzujeme jedlo, akoby sme zahadzovali úrodnú pôdu, vodu i energiu, potrebnú na jeho produkciu.“
Vedeli ste napríklad, že na celom svete sa vyhodí ročne viac ako 780 miliónov ton cereálií? Ak by sme dokázali toto plytvanie zastaviť, ušetrili by sme toľko emisií, koľko vznikne pri 631 821 transatlantických letoch.
Tak čo s tým? Tu je zopár tipov od WWF nielen pre sviatočné dni Vianoc a Nového roka:
Ako šetriť už v obchode?
- Nakupujme zodpovedne: Presne si naplánujme, čo budeme variť a podľa toho si zostavme nákupný zoznam – vyvarujeme sa tak impulzívnemu nakupovaniu a následne vyhadzovaniu potravín, ktoré zaberali miesto v chladničke a nestihli sme ich zjesť. Ak máme v chladničke zvyšky potravín, nakupujme presne to, čo v recepte chýba preto, aby sme ich minuli.
- Nakupujme šetrne: Hrubé zaobchádzanie s potravinami pri výbere v obchode, ich môže znehodnotiť. Pamätajme na to pri nakupovaní, najmä ak vyberáme ovocie, zeleninu či pečivo. Ak ich pri výbere poškodíme, skončia v odpadkoch, nie na vianočnom stole.
- Nevyhýbajme sa čudným tvarom: Spotrebitelia majú tendenciu vyhýbať sa ovociu či zelenine zvláštnych tvarov či sfarbenia, hoci sú rovnako výživné ako ich normálne vyzerajúce náprotivky. Vezmime si domov zvláštne zatočenú mrkvu či drsnejšie jablko. Neskončí v odpadkoch. A ak to urobí stále viac zákazníkov, potom i predajcovia siahnu pri nákupe od farmárov po takýchto výrobkoch s menšími obavami, že ich nepredajú.
- Kupujme posledné a jednotlivé kusy: Poznáte situáciu, keď si každý z trsu banánov odtrhne toľko, koľko potrebuje a v obchode zostane niekoľko jednotlivých a posledných kusov? Ak si ich nevezmeme, pravdepodobne skončia rovnako v koši.
- Myslime aj na ekologickú stopu: Ani naši predkovia nemali na štedrovečernom stole jahody – ak teda nemali doma úbohú Marušku. Ale aj tú by ťažko poslali stovky kilometrov pre kokosový orech. Skôr si na stôl položili naše vlašské orechy. Skúsme i my pri Štedrej večeri myslieť na to, akú dlhú cestu k nám jedlo meralo a všímať si, do akého obalu ho zabalili, aby cestu prežilo. A snažme sa nakupovať lokálne a sezónne potraviny.
- Myslime aj na odpad z obalov: Vezmime si na nákup vlastné vrecúška na ovocie a zeleninu a vyhnime sa plastovým vreckám. A skúsme sa vyhnúť odpadu z obalov aj pri iných potravinách. Každoročne nás napr. reklama presviedča, že k Vianociam patria sladené nápoje v plastových fľašiach. Ale naozaj patria na vianočný stôl plastové fľaše? Čo tak urobiť si vlastnú limonádu v sklenenej karafe?
Aké potraviny vyhadzujeme?
Zdroj: free.food.sk
Ako šetriť v kuchyni?
- Obmedzme zvyšky: Ak sme uvarili viac, nevyhadzujme jedlo, ale si ho odložme na ďalší deň. Niektoré typy varených i čerstvých jedál, ktorých sme nakúpili či uvarili viac, je možné zamraziť. A ak nie je iná možnosť, potravinový odpad aspoň nevyhadzujeme, ale kompostujme. Od 1. januára 2021 už si nemôžu obce a mestá na Slovensku uplatňovať výnimky z triedenia kuchynského odpadu a bioodpadu. Termín na zabezpečenie triedenia bioodpadu dostali od 1.1.2021 najneskôr do 30.6. 2021.
- Skladujme potraviny správnym spôsobom: Niekedy si nie sme istí, ako správne potraviny skladovať, aby nepodliehali ľahko skaze. Najčastejšie sa ľudia pomýlia pri zelenine či ovocí – rajčiny, cibuľa, cesnak, zemiaky, avokádo či banány do chladničky nepatria. Stratia chuť i konzistenciu. Niekedy zase necháme potraviny so starším dátumom zabudnuté v zadnej časti chladničky či špajzi a zjeme najskôr čerstvé. To všetko zvyšuje množstvo vyhodených potravín. Dobrým riešením je určiť si miesto, kde umiestnime potraviny, ktoré treba zjesť v krátkom čase. A pozor – toto miesto musia dobre poznať všetci členovia rodiny :-).
- Nevyhadzujme potraviny vždy po uplynutí dátumu spotreby: Upozornenie na dátum spotreby nie vždy spotrebitelia chápu správne. Ak ide o minimálny dátum spotreby, nemusí nevyhnutne odrážať to, že je jedlo skutočne nevhodné na konzumáciu. Ani „najlepšie do“ neznamená, že potravina po tomto dátume sa nedá konzumovať. Mnoho ľudí odhodí jedlo, ktoré je stále vhodné na zjedenie. Nezabúdajme – náš nos či oči sú tí najlepší poradcovia pri rozhodovaní, čo je ešte v poriadku a chutné.
- Jedlo zo zdrojov priateľských k prírode: Iste ste už počuli, že vegetariánska strava je priateľská k prírode. Chov dobytka je zdrojom skleníkových plynov, predovšetkým metánu, je náročný na pôdu, pričom ďalšiu pôdu zaberá pestovanie krmovín. Ak sa však predsa nevieme mäsa vzdať, skúsme hľadať lokálne zdroje. A nezabudnime i na životné podmienky zvierat – napr. si radšej trošku priplatiť za vajíčka, ktoré zniesli sliepky z voľného chovu, ako tie v klietkach. A za vianočnú rybu si vybrať eko-kapra či eko-pstruha, ktorí vyrástli v prirodzenom prostredí.
- Dajme potravinám „druhý život“: Niektoré potraviny už nemusia vyzerať ideálne na priamu konzumáciu, no môžu sa hodiť do smoothies či do koláča. Keď banány začnú černieť, ošúpme ich a zamrazme, aby ste ich mohli neskôr použiť trebárs do muffinov. Aj bobuľové ovocie sa dá zamraziť, alebo podusiť a roztlačiť ako nátierka na lievance.
Prečo potrebujeme zastaviť plytvanie potravinami a surovinami?
1.Šetríme vodu
Na produkciu potravín spotrebujeme 70 % všetkých svetových zásob sladkej vody, toto číslo je rôzne v rôznych regiónov sveta. Voda slúži na polievanie rastlín, ktoré zjeme či ktoré zjedia hospodárske zvieratá, umývanie surovín, čistenie chovných priestorov a pod. Ak by sme zachránili tretinu potravín, ktoré končia ako odpad, ušetrili by sme 250 biliónov litrov vody. To sa rovná zásobe pitnej vody na 30 rokov pre všetkých 7,6 miliárd ľudí na planéte.
Pomôže všetko, aj maličkosť – napr. ak nevyhodíme jedno vajíčko, ušetríme 185 litrov vody.
2.Šetríme energiu
Celosvetová produkcia potravín spotrebuje 30 % všetkej vyprodukovanej energie. Ak by sme jednu tretinu jedla nevyhodili, ušetrili by sme energiu pre jeden milión priemerných domácností za rok.
3.Pomáhame zmierňovať globálne otepľovanie
Odpad z potravín a surovín je zodpovedný za 8 percent emisií skleníkových plynov. Ak by sme to prirovnali ku štátom – tak by po Číne a USA bol potravinový odpad tretím najväčším producentom emisií.
„Záchrana“ 1 kg hovädzieho mäsa zabráni úniku 13,17 kg emisií CO2 do ovzdušia. To je rovnaký objem emisií, aké vyprodukuje priemerné osobné auto pri dvojdňovej jazde.
Čo je však ešte vážnejšie, globálne otepľovanie prispieva k tomu, že sa môže v najbližších desaťročia rapídne znížiť rozmanitosť plodín a tým aj dostupnosť niektorých potravín. Napríklad kakao – podľa štúdie Medzinárodného centra pre tropické poľnohospodárstvo (CIAT) väčšina producentov pocíti už v najbližšom desaťročí podstatné zníženie produkcie.
4.Šetríme a chránime lesy
Na produkciu potravín v súčasnosti potrebujeme viac ako tretinu rozlohy pevniny. Produkcia potravín je zodpovedná za 75 % odlesnenia.
Ak by sme nevyhodili tretinu jedla, zachránili by sme 18,919 km2 lesa, čo je rozloha 2,6 milióna futbalových ihrísk. A všetky tieto lesy by nám navyše pomáhali zmierňovať globálne otepľovanie.
5.Zachraňujeme ohrozené druhy živočíchov a rastlín
Populácie rýb, vtákov, obojživelníkov, plazov a cicavcov poklesli na svete v priemere až o 68 % percent od roku 1970. Konštatovala to Správa o stave planéty 2020. Podľa autorov štúdie v NATURE, ktorá hľadá odpoveď na to, čo môže zvrátiť krivku straty biodiverzity, už len ochrana prírody nestačí. „Zvrátiť krivku“ môžeme len silnými rozhodnutiami v prospech ochrany prírody spoločne so zmenou produkcie a spotreby potravín.
A týka sa to i Slovenska. V porovnaní s krajinami Európy máme najväčšie monokultúrne polia. Rozsiahle plochy odkrytej pôdy sú náchylné na eróziu a zhoršujú prehrievanie krajiny. Sú i významnou migračnou bariérou, pretože pre zvieratá je riziko prekonať obrovské otvorené plochy. Intenzívne poľnohospodárstvo na veľkých plochách tak priamo prispieva k strate biodiverzity.
Andrea Settey Hajdúchová, WWF Slovensko