Pridané dňa 10.10.2019
Daisy našli opustenú, vyhladovanú a zoslabnutú v Národnom parku Nízke Tatry v Malužinskej doline. Nádej na prežitie bola malá, no Daisy je bojovníčka. Prežila. No do divokej prírody sa nevrátila.
„Nebáli sme sa, že by sa v prírode nevedela o seba postarať, ale predsa strávila čas s ľuďmi a mala máličko potlačenú prirodzenú plachosť. Stačilo, aby len sekundu zaváhala, a to by sa jej mohlo stať osudným. Keby sa u nás nelovili vlky, neváhali by sme ani sekundu, zoo nie je pre naše zvieratá nikdy prvé riešenie,“ hovorí Metod Macek.
Záchranná stanica pre zranené živočíchy Zázrivá, Jakub Krška
Daisy je už dnes mamou troch vĺčat. Foto: Záchranná stanica pre zranené živočíchy Zázrivá, Jakub Krška
Na Slovensku sa vlky lovia v čase od 1. 11. do 15. 1., najviac však v počte, ktorý každoročne určí ministerstvo pôdohospodárstva. O kvóte na túto sezónu sa rozhodne v pondelok 14.10. Ministerke pôdohospodárstva a ministrovi životného prostredia však 28 mimovládnych organizácii adresovalo otvorenú výzvu na zastavenie lovu vlka na Slovensku. Výzvu doteraz podporili viac ako 40-tisíc ľudí.
O Daisy a o výzve sme sa rozprávali s METODOM MACEKOM zo Záchrannej stanice pre zranené živočíchy v Zázrivej.
Pamatáte si ešte, ako k vám Daisy prišla?
„Na stanicu zavolala kolegyňa – zoologička z NAPANTu, že ľudia nahlásili potulujúceho sa psa či vĺča, tak idú poň, či by sme sa ho neujali. Naša stanica má veľmi dobré zázemie a spoluprácu s veterinármi, ktorí sú našimi „priateľmi na telefón“, kedykoľvek je to potrebné. Keď Daisy priviezli, bolo to malé asi štvorkilové šteniatko. Bola veľmi vychudnutá a apatická, bolo jasné, že dlho hladovala. Dávali sme jej možno 30-percentnú šancu na prežitie.“
Ale podarilo sa vám ju zachrániť.
„Večer, keď sme ju priviezli, ledva vládala držať hlavu, bola malátna, volali sme našej veterinárke Dorotke Markovičovej z Veteriny Turiec, ktorá povedala, že ju treba hneď zohrievať a potom priviesť. Nahriali sme elektrické vankúše, obložili ju nimi a potom asi okolo desiatej hodiny večer sme ju zaviezli k pani doktorke. Dostala „infúzku“ a už po niekoľkých hodinách sa jej stav mierne zlepšil. Bola to bojovníčka. Na „infúzkach“ zostala ešte 4-5 dní, potom začala postupne v malých množstvách prijímať potravu a zotavovať sa.“
Záchranná stanica pre zranené živočíchy Zázrivá, Jakub Krška
Daisy dávali len asi len 30 % šancu na prežitie. Foto: Záchranná stanica pre zranené živočíchy Zázrivá
Koľko u vás zostala?
„Prišla v auguste 2017 a zostala deväť mesiacov. V našej stanici nenechávame zvieratá iba v kotercoch, tie, ktoré si vyžadujú neustálu pozornosť sú s nami doma, aby sme mohli hneď zasiahnuť, ak by sa vyskytol problém. Aj Daisy zostala prvé dni s nami v dome, našla si svoj kútik pod televízorom a vychádzala vtedy, kedy sama chcela. Mala v sebe noblesu, bola hravá, ale zostávala plachá, nikdy nerobila nič, čo sama nechcela. Daisy vyrastala vo svorke, takže sa veľmi spriatelila s našim belgickým ovčiakom, ktorý je vycvičený, aby neublížil zvieratám. Vždy, keď ho zbadala, veľmi sa tešila a kamarátsky sa s ním naťahovala.“
Kedy ste sa rozhodli, že Daisy nepôjde späť do prírody?
„Ako sa zotavovala a rástla, uvažovali sme, čo ďalej. Možnosti boli dve – buď pôjde späť do prírody alebo do zoo. Bolo to ťažké rozhodovanie. DNA testy potvrdili, že Daisy je čistý karpatský vlk, takže zoo sme spočiatku vôbec nechceli a keby nebol u nás povolený odstrel vlka, Daisy pustíme do prírody. Vlky však veľa migrujú a často schádzajú za potravou do podhorí národných parkov, a to práve na jeseň a v zime, kedy je na nich možné poľovať. A lovia ich i tu v okolí, v podhorí NAPANTu, Malej či Veľkej Fatry a ďalších parkov, ale i v podhorí Strážovských vrchov. Vážne hrozilo, že v situácii, kedy by vlk hneď ušiel, by Daisy mohla na sekundu zaváhať a len zo zvedavosti nazrieť, kto je kde a čo sa deje. A to by sa jej mohlo stať osudným. Nechcel som, aby skončila v zoo, ale nebolo iné riešenie.“
Záchranná stanica pre zranené živočíchy Zázrivá, Jakub Krška
Daisy si našla svoj kútik v dome. A vyšla len vtedy, keď sama chcela. Foto: Záchranná stanica pre zranené živočíchy Zázrivá
Daisy je dnes v ZOO Bojnice. Ako sa jej darí?
„Nechceli sme, aby skončila v malej voliére, v ktorej majú ostatných vlkov. Podarilo sa nám so zoo dohodnúť a Daisy dostala najlepšiu voliéru – je vzadu, kde ohradili kúsok lesa. Takže Daisy sa rozhoduje sama – ak chce, aby ju bolo vidno, je to možné, ale ak chce pokoj, má takú možnosť a môže zostať schovaná medzi kríkmi a vyvrátenými stromami. Dnes má Daisy už partnera, priviezli jej vlka Wolfiho zo Švajčiarska. Výborne si porozumeli, hneď bolo jasné, že budú pár. A tento rok na jar vyviedli tri vĺčatká. Voláme ich „Daisuljatká“.“
Aký je príbeh Wolfiho?
„Wolfi nie je divoký vlk, je to dieťa zo zoologickej záhrady, druhou či treťou generáciou odchovanou v zoo.“
Video: Jakub Krška
Vrátim sa ešte na začiatok. Viete, prečo Daisy zostala v lese opustená?
„Vedľa Daisy našli údajne i pozostatky ďalšej vlčice, približne rovnako starej. Mohla to byť Daisyna sestra. A čo sa môže stať vlkovi v prírode, aby po ňom zostali dve vĺčatá? Nechcem špekulovať a hádzať slušných poľovníkov do jedného vreca, pretože mám medzi nimi priateľov a viem, že by na vlka nepytliačili ani ho nestrelili, ale viem, že sú i takí, ktorí by to urobili. Svorka mláďatá neopustí bez vážneho dôvodu. Bol august, v tom čase mohla byť mama s mladými na prechádzke, alebo ich mohla učiť, alebo bola svorka na love. A predstavte si, čo sa stane, ak sa ozve výstrel, každý vo svorke uteká a snaží sa zachrániť si vlastný kožuch, do toho bežia poľovné psy a svorku rozoženú na všetky strany…“
Od otvorenia stanice v roku 2001 ste pomohli už skoro tisícke zvierat. Boli medzi nimi i ďalšie vlky či iné šelmy, ako rys či medveď?
„Daisy bola naša druhá vlčica. Mali sme mladého vlka asi v roku 2005, tiež ho našli ľudia opusteného v Ľubochnianskej doline. Ten však bol v oveľa lepšej kondícii ako Daisy, nebojoval o život, bol i starší a zanedlho od nás ušiel. Medvieďat sme mali už asi 7-8, v poslednej dobe sa k nám medvieďatá dostanú pravidelne každý rok.“
Ako sa menia druhy zvierat u vás počas roka?
„Kopíruje to dianie v prírode, ale celoročne u nás dominujú vtáky, a to sovy – najmä sovy lesné či myšiaky ušatý, a dravce – najmä orol skalný či sokol myšiar. Špecializujem sa na orla skalného a stanicu sme založili práve preto, lebo tieto zranené dravce nebolo kam pred rokmi umiestniť. Postupne nám však začali nosiť i ďalšie druhy zvierat a dnes sme schopní prijať každé zviera.“
Záchranná stanica pre zranené živočíchy Zázrivá, Jakub Krška
Metod Macek a mláďa sovy lesnej.Foto: Záchranná stanica pre zranené živočíchy Zázrivá
Je hlavnou príčinou, prečo musíte zachraňovať zranené živočíchy, človek?
„Samozrejme, vo viac ako 90 % zvierat, je dôvodom, prečo k nám prídu, práve človek či ľudská aktivita. A medzi dôvodmi je v prvom rade elektrické vedenie. Na Slovensku máme 300-tisíc stĺpov a hoci sa ekologizujú a pribúdajú na nich zábrany, aby nezraňovali a nezabíjali zvieratá, stále nie sú chránené všetky. V druhom rade k nám stále častejšie prinášajú vtáky, ktoré sa zranili pri náraze do sklenených plôch. Ide hlavne o spevavce a menšie vtáky v okolí miest. Sklo dnes dávajú všade, stalo sa moderným architektonickým prvkom. No sklá na budovách sú pre vtáky zrkadlá. Ak vták letí, vidí v skle odraz stromu či oblohy a vpáli do neho v plnej sile.
A čo doprava? Mávate i zvieratá z dopravných nehôd? Pýtam sa, lebo WWF spolu s partnermi rieši projekt ConnectGREEN, kde sa práve zameriavame na problém migrácie zvierat a bariéry, ktoré im pri migrácii stoja v ceste.
Doprava je tretí najčastejší dôvod. Pribúdajú vlaky, autobusy a predovšetkým autá. Tie jazdia v takej hustote, že zvieratá nemajú šancu prejsť cez cestu. A potom je ešte jedno špeciálne obdobie – a to je čas, keď v prírode pribúdajú mláďatá. Ľudia chcú pomôcť a niekedy zbytočne odnesú mláďa, o ktoré by sa rodičia dokázali postarať. Vidia v parku malého drozda a majú pocit, že mu treba pomôcť, tak ho zoberú spod zobáka mame, ktorá by ho o minútu prišla nakŕmiť. Preto robíme kampane Neberte mláďatá rodičom a každý víkend máme v stanici prednášky. Ľudia na ne chodia radi a mám pocit, že informovanosť rastie.“
Vráťme sa k vlkom. O kvóte na počet ulovených vlkov sa rozhoduje v pondelok. Stotožňujete sa s požiadavkou na zastavenie lovu vlka na Slovensku?
„Jednoznačne. Celá naša stanica, všetci naši pacienti a spolupracovníci túto výzvu podporujú.“
Andrea Settey Hajdúchová