Rys ostrovid je jedným z najtajomnejších predátorov, ktorí sa potulujú našimi lesmi.
Jeho pohyb a správanie však nie sú úplne nepoznané. Vďaka moderným technológiám a metódam monitoringu sa získa množstvo dôležitých údajov, ktoré nám pomáhajú chrániť tento fascinujúci druh.
Práve metódam monitoringu rysa sme sa venovali počas medzinárodného workshopu, ktorý sa uskutočnil začiatkom leta v Hodruši Hámroch.
Tento praktický workshop sme zorganizovali spolu s Technickou univerzitou vo Zvolene a WWF Maďarsko v rámci cezhraničnej platformy projektu LECA. Cieľom stretnutia bolo školenie odborníkov a záujemcov o to, ako efektívne monitorovať výskyt rysa v našich lesoch a aké nástroje sú na to najvhodnejšie. Prax v teréne si mohli skúsiť aj študenti Prírodovedeckej fakulty UK v Bratislave.
Ako sa monitoruje rys ostrovid?
Monitoring rysa nie je len o sledovaní jeho pohybu – je to komplexný proces, ktorý zahŕňa rôzne techniky a nástroje. Počas workshopu sa účastníci dozvedeli, ako sa tieto techniky používajú v praxi, a sami si ich vyskúšali.
1. Fotopasce: Sledovanie neviditeľného
Fotopasce sú dnes jedným z najúčinnejších nástrojov na sledovanie rysov. Tieto zariadenia fungujú automaticky: keď zviera prejde okolo, fotopasca ho zachytí na fotografii alebo videu.
Priamo v teréne sa účastníci učili, ako správne nastaviť a umiestniť fotopasce a ako vybrať správne miesto, aby získali kvalitné údaje, ktoré sú kľúčové pre výskum.
2. Zber pobytových údajov: Stopy v lese
Okrem fotopascí sa rys sleduje aj pomocou stôp, ktoré zanecháva v teréne. Účastníci sa učili rozpoznávať rysie stopy v blate, pozorovali škrabance na stromoch alebo
zisťovali, ako správne zbierať trus a ostatné pobytové stopy. Tieto údaje sú cenné nielen pre mapovanie jeho teritória, ale aj pre určenie zdravia populácie.
3. GPS sledovanie a telemetria: Rys pod dohľadom
Okrem pasívnych techník sa v rámci workshopu hovorilo aj o modernejších metodách, ako je GPS sledovanie. Inštalácia GPS zariadení na rysa poskytuje detailný obraz o jeho pohybe v reálnom čase. Pomocou tohto typu monitoringu môžeme získať údaje o jeho loveckých zvyklostiach, miestach, ktoré často navštevuje, a pohybe medzi rôznymi regiónmi. Tieto údaje sú dôležité pre ochranu a zabezpečenie správnych opatrení na ochranu rysa v prírode.
Prečo je monitoring rysa dôležitý?
Monitoring rysa nie je len technická záležitosť – je to predovšetkým nástroj na ochranu prírody. Rys ostrovid je v Európe chránený druh, ktorý zohráva kľúčovú úlohu v ekosystéme. Sledovanie jeho pohybov nám pomáha pochopiť, ako sa prispôsobuje zmenám v prostredí, ako využíva svoje teritórium a ako sa vysporiadava s hrozbami, ako sú straty biotopov alebo nelegálny lov.
Dôkladné monitorovanie tiež umožňuje presnejšie plánovanie ochranných opatrení na podporu zdravých populácií rysov. Bez týchto údajov by bolo veľmi ťažké zabezpečiť efektívnu ochranu a uchovať tento vzácny druh pre budúce generácie.
Základné znaky monitoringu sú jeho pravidelnosť a dlhodobosť. Pri dodržaní týchto zásad a pri použití vhodných monitorovacích metód môžeme získať informácie o rysej populácií, ktoré umožnia nastaviť jej efektívnu ochranu a systém opatrení pre jej zlepšenie.
Zaujímavosti zo života rysa ostrovida
Rys ostrovid je na vrchole potravinovej pyramídy a prirodzene reguluje populácie srncov a iných bylinožravcov. Tým chráni lesný ekosystém a zvyšuje biodiverzitu. Loví najmä slabšie či staršie jedince a zvyšky koristi slúžia ako potrava pre ďalšie živočíchy, čím podporuje rozmanitosť života v lese.
Rys ostrovid je samotár, ktorý si stráži svoje veľké územie – od stoviek až po tisíce kilometrov štvorcových. Samci majú zvyčajne väčšie teritóriá než samice a okrsky si označujú na výrazných prvkoch krajiny, napríklad skaly či kmene stromov.
Rys ostrovid si svoju korisť často zahrabe a vracia sa k nej, no iné zvieratá, napríklad diviaky či medvede, ju môžu ľahko nájsť. Preto musí loviť častejšie a pokrývať väčšie územie.
V máji a júni sa rodia dve až tri rysíčatá, slepé a vážiace len okolo 300 gramov, ktoré s matkou zostávajú približne rok, kým sa naučia všetko, čo potrebujú na prežitie – najmä loviť.
Mladé rysy sa presúvajú na nové územia, keď sú vytlačené zo svojich domovských okrskov, a hoci dlhé migrácie sú vzácne, v Česku sa zaznamenali presuny viac než 100 km.
Viac informácií
– Projekt LECA a projektové aktivity
– Viac informácií o rysovi ostrovidovi
– Viac informácií o veľkých šelmách
– Naše aktivity pri ochrane a monitoringu rysa môžete podporiť TU
