Zdravší výber potravín nám pomôže riešiť súbežné krízy zmeny klímy a straty prírody

Pridané dňa 16.10.2022

• Globálny potravinový systém je jednou z hlavných príčin straty biodiverzity
• Prechod na zdravšie a viac udržateľné stravovanie nám pomôže bojovať so zmenou klímy, obmedziť stratu biodiverzity a zlepšiť zdravie ľudí
• Odborníci WWF na udržateľné stravovanie ponúkajú užitočné tipy, čo je dobré pre vaše zdravie a pre planétu

Náš globálny potravinový systém je jednou z hlavných príčin straty biodiverzity, pričom samotné poľnohospodárstvo je identifikovanou hrozbou pre 22 500 zo 41 000 druhov, ktorým hrozí vyhynutie.¹ Produkcia potravín nie je len najväčšou príčinou straty voľne žijúcich živočíchov, ale prispieva aj ku zmene klímy približne štvrtina celosvetových emisií skleníkových plynov súvisí s potravinami. Keď vezmeme do úvahy, že do roku 2050 bude mať naša planéta viac ako 9 miliárd obyvateľov, je jasné, že náš potravinový systém sa musí zmeniť, a to rýchlo.
 
Pri príležitosti Svetového dňa potravín 16. 10. 2022 WWF pripomína, že globálny prechod na zdravšie a viac udržateľné stravovanie nám pomôže bojovať so zmenou klímy a nedostatkom potravín², obmedziť stratu biodiverzity³, zlepšiť zdravie človeka^4,5, výrazne znížiť predčasnú úmrtnosť⁶ a prispieť k znižovaniu rizika budúcich pandémií^7,8.
 
„Záleží na tom, čo jeme. Záleží na tom z hľadiska nášho vlastného zdravia a zdravia našej planéty. Náš výber potravín totiž ovplyvňuje potravinový systém, teda to, aké potraviny, kde a ako sa produkujú. Transformácia potravinového systému na udržateľný a odolný nám pomôže dosiahnuť pokrok pri plnení väčšiny cieľov udržateľného rozvoja, a to lokálne aj globálne,“ hovorí Irene Luciousová z WWF CEE (Svetový fond na ochranu prírody – pobočka pre strednú a východnú Európu). WWF je globálna environmentálna organizácia, ktorá definovala niekoľko všestranne výhodných modelov spotreby. Tie môžu byť prínos pre zdravie človeka a tiež obmedziť vplyv na životné prostredie:
 
Viac rastlinných potravín
Doprajte si viac ovocia, zeleniny a celozrnných produktov. Produkcia mäsa, mliečnych výrobkov a vajec je náročnejšia na vodu a pôdu a prináša viac skleníkových plynov než rastlinná výroba. Ak budeme jesť viac rastlín – a menej mäsových, mliečnych a vaječných výrobkov – znížime vplyv našej stravy na našu planétu.
 
Pestrosť na tanieri
Jedzte rozmanité a pestré jedlá. Vo všeobecnosti sú naše jedlá málo rôznorodé. Sedemdesiatpäť percent potravín na celom svete pochádza len z 12 druhov rastlín a piatich živočíšnych druhov. Jednotvárnosť stravy je spojená s poklesom diverzity rastlín a živočíchov. Nízka rôznorodosť ohrozuje pružnosť nášho potravinového systému a obmedzuje výber jedál, ktoré môžeme jesť. Takáto málo pestrá strava navyše neposkytuje dostatok vitamínov a minerálov.
 
Žiadne jedlo nazmar
Takmer 570 miliónov ton potravín na celom svete skončí v koši na úrovni domácností.⁹ Znamená to, že zároveň s jedlom vyhadzujeme prírodné zdroje a peniaze. Ak chceme zabrániť plytvaniu potravinami u seba doma, môže nám pomôcť plánovanie, premyslené nakupovanie a vhodné skladovanie.
 
Menšia spotreba mäsa
Neznamená to, že zostaneme bez proteínov – nájdeme ich totiž v mnohých rastlinných zdrojoch. Ako iné vhodné zdroje proteínov môžeme využiť napríklad huby, hrach, fazuľu a orechy. Závislosť od živočíšnych zdrojov proteínov viac zaťažuje naše životné prostredie. Súčasné poľnohospodárske postupy nie sú dlhodobo udržateľné. Produkcia mäsa, mliečnych výrobkov a vajec je náročnejšia na vodu a pôdu a vytvára viac skleníkových plynov než rastlinná výroba. Približne 60 percent emisií skleníkových plynov v poľnohospodárstve vzniká v dôsledku živočíšnej výroby.
 
Certifikované potraviny majú prednosť
Na obaloch potravín môžete nájsť rôzne certifikáty, ktoré sú zárukou, že potraviny sú produkované udržateľne. Pri  nákupe hľadajme napríklad tieto logá: bio, Rainforest Alliance (pre udržateľné poľnohospodárstvo), Fairtrade (ochrana farmárov a pracovníkov v rozvojových krajinách), Freedom Food (ochrana zvierat), MSC (Marine Stewardship Council) a ASC (Aquaculture Stewardship Council, pri morských plodoch), ako aj RSPO (pre udržateľný palmový olej).
 
Menej tuku, cukru a soli
Koláče, sladkosti či čokoládu, ale tiež údené mäso, hranolčeky a čipsy, si doprajte len príležitostne. Uprednostnite vodu pred sladenými nápojmi. Pestovanie cukrovej trstiny a cukrovej repy spôsobuje eróziu pôdy a často je spojené s veľkou spotrebou vody a pesticídov. Nové plantáže cukrovej trstiny nahrádzajú prírodné biotopy a vedú k poklesu biodiverzity. Ďalšie informácie o tom, ako sa začať stravovať šetrne k planéte, nájdete na platforme WWF-CEE Dobré pre vás, dobré pre planétu.

Zdroje:

1. IUCN Red List of Threatened Species (Červený zoznam ohrozených druhov): https://www.iucnredlist.org/#
2. IPCC. 2019. Climate Change and Land: an IPCC Special Report on climate change, desertification, land degradation, sustainable land management, food security, and greenhouse gas fluxes in terrestrial ecosystems (Zmena klímy a pôda: osobitná správa IPCC o zmene klímy, dezertifikácii, degradácii pôdy, udržateľnom hospodárení s pôdou, dostatku potravín a tokoch skleníkových plynov v suchozemských ekosystémoch). Medzivládny panel o zmene klímy (IPCC). www.ipcc.ch/srccl
3. IPBES. 2019. Summary for policymakers of the global assessment report on biodiversity and ecosystem services of the Intergovernmental Science-Policy Platform on Biodiversity and Ecosystem Services (Zhrnutie globálnej hodnotiacej správy pre vedúcich predstaviteľov o biodiverzite a ekosystémových službách Medzivládnej vedecko-politickej platformy pre biodiverzitu a ekosystémové služby). Sekretariát IPBES, Bonn, Nemecko.
4. Správa o celosvetovej výžive. 2020. Action on equity to end malnutrition (Kroky na dosiahnutie rovnosti s cieľom ukončiť podvýživu). Development Initiatives, Bristol, Spojené kráľovstvo.
5. FAO, IFAD, UNICEF, WFP a WHO. 2020. The State of Food Security and Nutrition in the World 2020 (Stav dostatku potravín a výživy vo svete v roku 2020).  Transforming food systems for affordable healthy diets (Transformácia potravinových systémov kvôli dostupnému a zdravému stravovaniu). FAO, Rím, Taliansko.
6. Willett, W., Rockström, J., Loken, B. et al. 2019. Food in the Anthropocene: the EAT-Lancet Commission on healthy diets from sustainable food systems (Potraviny v antropocéne: komisia EAT-Lancet o zdravej strave pochádzajúcej z udržateľných potravinových systémov). Lancet 393:447–92.
7. WWF. 2020. Covid-19: Urgent Call to Protect People and Nature (Covid-19: naliehavá výzva na ochranu ľudí a prírody). WWF.
8. UNEP a ILRI. 2020. Preventing the Next Pandemic: Zoonotic diseases and how to break the chain of transmission (Prevencia ďalšej pandémie: zoonózne ochorenia a návod na prerušenie reťazca prenosu). Program OSN pre životné prostredie, Nairobi, Keňa.
9. Program OSN pre životné prostredie (2021). Food Waste Index Report 2021 (Správa o indexe plytvania potravinami v roku 2021)