Pre niektorých sú roztomilé, iným prídu tak trošku komické, ďalší sa im radšej vyhnú oblúkom. Jedno je však isté – obojživelníky ako žaby či mloky sú mimoriadne výnimočné tvory a v prírode majú svoje dôležité postavenie. O ich význame svedčí aj fakt, že na Slovensku patria medzi zákonom chránené živočíchy.
To, čo robí obojživelníkov jedinečnými, je, že majú schopnosť pohybovať sa ako vo vode, tak aj na súši. Táto superschopnosť je zároveň ich prekliatím, pretože aby prežili, potrebujú mať prístup k obom prostrediam. V súčasnosti počty žiab, mlokov či salamandier rýchlo klesajú, pričom veľkým problémom je práve strata biotopov vhodných pre ich život. Do Červeného zoznamu rastlín a živočíchov Slovenska boli ako ohrozené zaradené všetky obojživelníky vyskytujúce sa na našom území.
V rámci projektu Príroda pre všetkých(IP LIFE Natura 2000) sme zisťovali, ako to vyzerá so žabami a mlokmi na Záhorí.
©Miroslav Očadlík/WWF Slovensko
Do pramennej oblasti rieky Rudavy sme sa vybrali spolu s kolegami z Prírodovedeckej fakulty Univerzity Komenského a Správy CHKO Záhorie. „Práve táto oblasť je jednou z lokalít, na ktorých by mal partner projektu uskutočniť plánované opatrenia, konkrétne obnovu mokradí. Zlepšenie populácií obojživelníkov nielenže potvrdí účinnosť navrhovaných aktivít, bude aj znakom obnovy biotopov a vracania vody do krajiny. Celkovo sa v rámci projektu plánuje na lokalite upraviť až 10 kilometrov starých odvodňovacích kanálov, ktoré budú naopak zadržiavať vodu a vytvorí sa až 10 hektárov nových periodických jazierok. Z toho budú profitovať nielen obojživelníky, ale aj okolité porasty a rozsiahla časť krajiny,“ uviedol Miroslav Očadlík, expert WWF pre ochranu vôd.
©Miroslav Očadlík/WWF Slovensko
Obhliadka lokalít na Záhorí bola predprípravou k ďalšiemu monitoringu obojživelníkov, ktorý projektoví partneri chystajú v nasledujúcich rokoch. Počas našej nultej návštevy nás zaujímal predovšetkým aktuálny stav biotopov, v ktorých majú vzácne obojživelníky svoj domov. Je to dôležité, aby sme dokázali zlepšovať a vytvárať čo najpriaznivejšie podmienky pre ich život a ďalšie rozmnožovanie. Potešilo nás, že počas nášho výjazdu sme mali možnosť pozorovať viacero druhov žiab aj mloka.
Skokan štíhly
©Michaela Domanová/WWF Slovensko
Táto stredne veľká žaba je verná svojmu menu. Nápadne dlhé, štíhle zadné končatiny ju priam predurčujú k svižnému skákaniu pomedzi vegetáciu. Charakterizuje ju tmavohnedé zafarbenie, výrazná kresba na chrbte a nápadné tmavé pruhy na nohách. Brucho má belavé. Podobne ako iným žabám hnedkastého zafarbenia, aj skokanovi štíhlemu prechádza cez oko tmavohnedá škvrna. Od ostatných žiab ho však ľahko rozpoznáte vďaka viditeľnému ušnému bubienku.
Hrabavka škvrnitá
©Miroslav Očadlík/WWF Slovensko
Už ste sa stretli s touto neveľkou žabkou s charakteristickým vzhľadom? Okrem nepravideľných tmavých fľakov po tele ju prezradí aj nápadný hrbol na temene hlavy a jej magické zreničky. Ako jediná z našich žiab ich má totiž v očiach umiestnené zvislo, vyzerajú ako štrbinka. Tento výnimočný druh nie je jednoduché zhliadnuť, keďže prevažnú časť dní trávi zahrabaný v zemi. Dokáže sa zavŕtať až meter hlboko. O to viac nás potešilo, keď sme ju spozorovali v okolí Rudavy. Aktívna mimo svojho úkrytu je hrabavka predovšetkým v noci a počas obdobia párenia.
Medzi zaujímavosti zo sveta tejto žaby patrí, že jej žubrienky dorastajú do veľkých rozmerov, môžu byť až trikrát väčšie ako dospelá žaba. A ak by ste si k nej skúsili privoňať, možno budete cítiť cesnak. Preto sa jej ľudovo zvykne hovoriť aj “cesnaková žaba”.
Mlok bodkovaný
©Miroslav Očadlík/WWF Slovensko
Na Záhorí sme mali to šťastie pozorovať aj jedného z našich najmenších obojživelníkov. Mlok bodkovaný, podobne ako iné obojživelníky, je známy sezónnym striedaním života vo vode a na súši. V jarnom období ho možno zhliadnuť najmä v menších vodných plochách, kam migruje s cieľom rozmoženia sa. V čase párenia sa samce výrazne odlišujú od samičiek – rozlíšite ich podľa zvlneného lemu na chrbte a chvoste, ktorý má práve samček v tomto období výrazne vystúpený.
Skokan ostropyský
©Michaela Domanová/WWF Slovensko
Aj skokan ostropyský patrí u nás skôr medzi ojedinelé druhy obojživelníkov, jeho populácia sa znižuje. Výzorom je podobný skokanovi štíhlemu a za bežných okolností sa zafarbenie jeho pokožky pohybuje v škále hnedých odtieňov. Ak však spozorujete v našej prírode modrú žabu, nemusí ísť okamžite o exotický druh – práve samčeky skokana ostropyského sa v čase párenia zvyknú na pár hodín sfarbiť do modrých až modrofialových tónov.
O projekte
Projekt Príroda pre všetkých (IP LIFE Natura 2000) spája až sedem organizácií. Odborníci, ktorí ich reprezentujú, sa podieľajú na zabezpečovaní monitoringu a manažmente chránených území, vyhodnocovaní ekosystémových služieb, vzdelávaní a riadení projektu. Obnovu mokradí v pramennej oblasti Rudavy zastrešuje jeden z partnerov projektu, Štátna ochrana prírody SR.
Zdroje:
Autor: Michaela Domanová