Envirokriminalita

Nelegálne aktivity namierené proti voľne žijúcim zvieratám a rastlinám, známe ako wildlife crime, patria podľa WWF k najväčším hrozbám pre biodiverzitu – hneď po strate prirodzených biotopov. Ide o globálny problém, ktorý už priviedol mnohé druhy na pokraj vyhynutia.

Pod pojmom envirokriminalita sa skrýva viac než len pytliactvo. Zahŕňa aj zber a obchodovanie s chránenými druhmi či ich časťami – od rohov a kožušín, cez lastúry a exotické vtáčie perie, až po preparáty či suveníry. Takéto prípady sa vyskytujú takmer v každej krajine sveta a zasahujú všetky skupiny organizmov – od ikonických slonov, nosorožcov a tigrov až po hmyz, ryby, plazy, obojživelníky či rastliny.

Skutočný rozsah ostáva neznámy, pretože mnohé prípady nikdy nebudú odhalené.

PREČO JE TO PROBLÉM

Nízke riziko postihu a vysoké zisky robia z týchto činov atraktívny biznis. Celosvetovo generuje envirokriminalita odhady miliardy dolárov ročne. Často má pritom prepojenie na organizovaný zločin, korupciu, pranie špinavých peňazí či falšovanie. V niektorých oblastiach dokonca financuje lokálne ozbrojené konflikty.

Hlavným motivom je zisk, ktorý rastie s dopytom. Vzácne druhy sa lovia pre potravu a luxusné kulinárske špeciality, ako je kaviár. Iné končia ako trofeje, umelecké predmety, nábytok alebo suroviny pre kozmetiku a tradičnú medicínu. Niektoré zvieratá sú predávané do súkromných chovov či ako domáci miláčikovia.

Dopyt poháňajú tradície, chudoba, túžba po prestíži či zdraví, ale aj nenávisť voči predátorom – ako je konflikt človeka s vlkom, rysom či medveďom.

DOPAD NA VEĽKÉ ŠELMY

Envirokriminalita sa týka aj našich veľkých šeliem. Nelegálny lov rysov, vlkov či medveďov oslabuje celé populácie, ktoré sú už dnes zraniteľné. Každý zastrelený jedinec znamená stratu pre ekosystém, kde šelmy zohrávajú nezastupiteľnú úlohu.

Medzi najviac ohrozenou populáciou pytliactvom na Slovensku je práve rys. Tento nenápadný samotár je častou obeťou nelegálneho lovu – nielen kvôli svojej vzácnosti, ale aj pre trofeje a lovecký zážitok.

Podľa terénnych monitorovaní v Západných Karpatoch, teda na západnej hranici prirodzeného výskytu, každý rok „zmizne“ až 38 % dospelých rysov – ide o alarmujúcu stratu pre tak malú a fragmentovanú populáciu. Pytliactvo narušuje nielen početnosť, ale aj štruktúru populácie a správanie jednotlivcov, čím ohrozuje stabilitu celej populácie.

DOPAD NA EKOSYSTÉMY A SPOLOČNOSŤ

Dopady envirokriminality presahujú aj hranice prírody. V chudobných regiónoch prispieva k eskalácii napätia a znižovaniu kvality života miestnych a domorodých spoločenstiev, ktoré sú od prírodných zdrojov často priamo závislé.

Európsky projekt SWiPE (Strengthening Wildlife Crime Prevention in Europe), na ktorom sa podieľalo aj WWF Slovensko, priniesol cenné výstupy. Projekt systematicky mapoval prípady envirokriminality, analyzoval slabé miesta v monitorovaní a presadzovaní práva a podporil spoluprácu medzi krajinami EÚ. SWiPE ukázal, že lepšia koordinácia, zdieľanie informácií a moderné metódy sledovania môžu významne zvýšiť šance, že páchatelia budú odhalení a postihnutí. Správa z projektu je dostupná tu.