Bratislava, 13.6.2025 – Environmentálne organizácie varujú pred závažným oslabením ochrany slovenských národných parkov. Aktuálne návrhy zonácií Tatranského národného parku (TANAP), Národného parku Poloniny (NP Poloniny) a Národného parku Malá Fatra (NP Malá Fatra) podľa nich neposkytujú prírode skutočnú ochranu a môžu viesť k nenávratnému poškodeniu našich najvzácnejších území.
Organizácie WWF Slovensko, My sme les, Nadácia Aevis, SOS BirdLife Slovensko a Ochrana dravcov
na Slovensku spoločne požadujú stiahnutie navrhnutých zonácií a ich odborné prepracovanie. Návrhy zonácií sú podľa nich v zásadnom rozpore s cieľmi Plánu obnovy, platnými zákonmi, rozsudkom Súdneho dvora EÚ v súvislosti s poškodzovaním biotopov hlucháňa hôrneho, ako aj so
záväzkami Slovenska voči lokalite Svetového dedičstva UNESCO a sústave európskych chránených
území Natura 2000.
Ochranári spustili petíciu, ktorou vyzývajú Ministerstvo životného prostredia a správy dotknutých
národných parkov, aby návrhy stiahli a prepracovali podľa odborných kritérií. Ako uvádza riaditeľka
WWF Slovensko Miroslava Plassmann: “Naše národné parky zaberajú len 6,5 % rozlohy Slovenska,
no chránia to najvzácnejšie, čo naša krajina má. Ich zachovanie a ochrana sú nevyhnutné nielen pre
prežitie mnohých druhov, ale aj pre nás samotných. Práve preto sme spustili petíciu, ktorou vyzývame
verejnosť, aby sa pridala k záchrane nášho prírodného bohatstva. Postavte sa spolu s nami na stranu
ochrany prírody.“
Organizácie upozorňujú, že ak by boli návrhy zonácií prijaté, mohlo by dôjsť k zničeniu biotopov
hlucháňa hôrneho, ohrozeniu pitnej vody pre východné Slovensko a strate ochrany pralesov a starých
lesov. „V Tatranskom národnom parku je ohrozených sedem rezervácií, ktoré môžu zmiznúť nielen z
máp, ale aj z reality. Národné parky bez skutočnej ochrany sú výsmechom občanom aj prírode,“
varuje Milan Olekšák z Iniciatívy My sme les. „Zníženie ochrany území v okolí nádrže Starina je
hazard s pitnou vodou pre celé východné Slovensko. V čase klimatickej krízy si nemôžeme dovoliť
takéto chyby,“ dodáva Rastislav Mičaník z Nadácie Aevis.
Podľa environmentálnych organizácií aktuálne navrhnuté zonácie vytvárajú priestor pre intenzívne
hospodárske zásahy na úkor prírody, kvality života obyvateľov a ohrozujú medzinárodnú reputáciu
Slovenska. Výsledkom môže byť stav, kedy sa v národných parkoch bude hospodáriť rovnako
intenzívne ako mimo nich, hranice národných parkov budú len čiarami na mape a Slovensko sa tak
stane čiernou dierou ochrany prírody Európy, napriek svojim nesmiernym prírodným hodnotám.
„Ak Slovensko nezabezpečí kvalitné zonácie, významne ohrozí svoje možnosti čerpania peňazí zo
zdrojov EÚ, pričom štátnemu rozpočtu hrozia aj finančné sankcie po prehratom súde. Okrem toho je
v stávke naša reputácia ako člena UNESCO. Dobre fungujúce národné parky, s poctivou ochranou
prírody sú lákadlom pre turistov a impulzom rozvoja cestovného ruchu, vidieť to aj u susedov v Poľsku
a Maďarsku. Navrhovanými zonáciami sa Slovensko o tento benefit zo svojej pestrej prírody
dobrovoľne pripravuje,“ dopĺňa Jozef Ridzoň zo SOS BirdLife Slovensko.
Petíciu za ochranu národných parkov a stiahnutie zonácií je možné podporiť podpisom na platforme
Moja Petícia:
Doplňujúce informácie k zónaciám národných parkov
Správy troch národných parkov nedávno predložili návrh zonácie, ktorá má určiť spôsob ochrany a
manažmentu územia národného parku a je teda rozhodujúca pre zachovanie a starostlivosť o
chránené druhy a prírodné stanovištia. Ide o nasledujúce národné parky:
- Tatranský národný park (TANAP) – najstarší a najnavštevovanejší národný park na
Slovensku, - Národný park Poloniny – súčasť lokality svetového prírodného dedičstva UNESCO a
- Národný park Malá Fatra – najzápadnejšie vysoké pohorie v rámci Karpát.
Čoskoro k týmto návrhom pribudne aj najväčší národný park na Slovensku – Národný park Nízke
Tatry (NAPANT).
V rámci cieľov Plánu obnovy a odolnosti Slovenska sa Slovensko zaviazalo pripraviť do prvého štvrťroka 2026 účinné zonácie všetkých národných parkov. Podmienkou a záväzkom Slovenska je, aby
sa v zóne A s piatym, teda najvyšším, stupňom ochrany, chránili lokality hlucháňa, cenné pralesy
a staré lesy bez ohľadu na ich vlastníctvo. Ako vyplýva z tlačovej správy, ani jeden z aktuálne
predložených návrhov zonácie tieto kritéria – tzv. míľniky pre platbu z Plánu obnovy a odolnosti
nespĺňajú. Tým významne ohrozujú čerpanie finančných zdrojov pre Slovensko v roku 2026.
Definovanie zón národných parkov je zásadným krokom z hľadiska ich ďalšej ochrany, starostlivosti
a udržateľného rozvoja. Aktuálne predložené návrhy zonácií však tieto legislatívne a odborné
požiadavky nespĺňajú, alebo dokonca vedome ignorujú.
Kontakty pre médiá
- WWF Slovensko: Kristína Bocková, kbockova@wwfsk.org, 0903 734 348
- Iniciatíva My sme Les: Milan Olekšák, milan@mysmeles.sk, 0948 477 108
- Nadácia Aevis: Rastislav Mičaník, rastislav.micanik@aevis.org, 0907 158 586
- SOS BirdLife Slovensko: Jozef Ridzoň, ridzon@vtaky.sk, 0902 222 160