Pravidelné záplavy zvyšujú produkciu biomasy, zvyšujú zadržiavanie uhlíka a znižujú úroveň celkových emisií skleníkových plynov.
Budapešť – 3. februára, 2025. Pri príležitosti Svetového dňa mokradí zverejnila organizácia WWF-CEE (WWF-Stredná a východná Európa) pilotný výskum, ktorý poukazuje na kľúčovú úlohu obnovy záplavových území v boji proti klimatickej zmene. Z výsledkov vyplýva, že ak by sa do krajiny pôvodne zaplavovanej riekami znovu dostávala riadeným spôsobom voda, prispelo by to k ukladaniu skleníkových plynov. Obnova záplavových území všade tam, kde je to možné a bezpečné, spolu s ich udržateľnejším využívaním na hospodárske účely, by zároveň podporila prirodzené zadržiavanie vody v krajine.
Vzhľadom na to, že v Európe je viac ako 90% pôvodných záplavových území zmenených alebo poškodených, zdôrazňujú tieto výsledky potrebu využívania prírode blízkych riešení, ktoré by pomohli plniť ciele EÚ v oblasti ochrany klímy a straty biodiverzity.
Rozsiahla a podrobná štúdia z oblasti rieky Tisa v Maďarsku dokazuje významný prínos revitalizácie záplavových území nielen z hľadiska zadržiavania uhlíka, ale aj ďalších dvoch skleníkových plynov, oxidu dusného a metánu. Práve rozšírenie rozsahu štúdie nad rámec bežne skúmaného oxidu uhličitého je dôležité, pretože krajina môže tieto dva plyny uvoľňovať alebo zadržiavať, a to v závislosti od podmienok a využívania pôdy.
Pilotný výskum potvrdil, že pravidelné záplavy zvyšujú produkciu biomasy a zvyšujú zadržiavanie uhlíka, a to aj počas dlhotrvajúceho sucha spôsobeného zmenou klímy. Ak sa dve tretiny pôvodne záplavovej oblasti zmenia na extenzívne využívané územie, ktoré je však využívané v súhre s riadeným periodickým zaplavovaním, významne sa zvýši potenciál krajiny na zmiernenie zmeny klímy. Zároveň je stále možné využívať toto územie ako mozaiku lúk, pasienkov, sadov a lesov, a vo vyšších polohách aj ako ornú pôdu. Priestor tu však zostáva aj na mokrade a vodné plochy.
Na porovnanie, ak sú pôvodné záplavové územia úplne vysušené a premenené napríklad na intenzívne využívanú a hnojenú ornú pôdu, táto je hlavným producentom skleníkových plynov, predovšetkým v dôsledku uvoľňovania oxidu dusného, plynu s 300-násobne vyšším potenciálom otepľovania ako oxid uhličitý v časovom horizonte 100 rokov.
Foto: Szilvia Ádám
Takmer trojročný projekt, ktorý sa realizoval vďaka iniciatíve Living Danube Partnership, v období 2022-2024, spojil biogeochemické modelovanie s terénnymi meraniami. Tento výskum, na rozdiel od predchádzajúcich štúdií, získal dáta na lokálnej i regionálnej úrovni, čím vytvára širší rámec pre obnovu krajiny v budúcnosti.
„Táto štúdia prináša nový spôsob uvažovania o nivách našich riek,“ hovorí Dr. Szilvia Ádám, koordinátorka projektu WWF-Stredná a východná Európa. „Obnova záplavových území je cestou k riešeniu straty biodiverzity a zároveň ku plneniu klimatických cieľov. Keď im dovolíme fungovať prirodzene, tak sú tieto dynamické prírodné systémy schopné regulovať klímu a poskytovať dôležité ekosystémové služby.“
Zistenia podporujú ciele Európskej zelenej dohody smerom k udržateľnému využívaniu krajiny a priamo prispievajú k záväzkom EÚ v oblasti klímy LULUCF (Land Use, Land Use Change, and Forestry), ktorých cieľom je zvýšiť zadržiavanie uhlíka, znížiť emisie skleníkových plynov z využívania krajiny a dosiahnuť klimatickú neutralitu do roku 2050.
Revitalizované záplavové oblasti fungujú ako prirodzená ochrana proti extrémnym klimatickým podmienkam. Zmierňujú sucho a vlny horúčav, vďaka lepšej schopnosti zadržiavať vodu a stabilizovať pôdu, a vytvárajú biotopy, ktoré zvyšujú biodiverzitu a poskytujú cenné informácie pre ďalšie snahy o obnovu prírody v Európe. Viac obnovených záplavových území by tak mohlo priniesť environmentálne a klimatické benefity pre celý náš kontinent.
—
Poznámky
Kontakt: Pre ďalšie informácie alebo rozhovory kontaktuje Mihaelu Popovu, regionálnu komunikačnú manažérku, WWF-CEE, mpopova@wwfcee.org, tel. 00359876881201
Zhrnutie a zdroje: Zhrnutie výskumu je k dispozícii TU. Fotografie sú k dispozícii TU. Foto kredit a popis TU.
Výskumný tím: Na pilotnom výskume sa podieľala odborná komisia zložená zo zástupcov vedeckých inštitúcií a univerzít v oblasti klímy, pôdy, meteorológie, modelovania, fyziológie rastlín, GIS, za prispenia mnohých ďalších odborníkov a farmárov.
Referencia: Koncz, P.; Hidy, D.; Tóth, E.; Dencső, M.; Czóbel, Sz.; Farkas, M.; Malatinszky, Á.; Rigó, A.; Ádám, Sz. (2025): Greenhouse gas balance of floodplain restoration along the River Tisza in Hungary – report of pilot research coordinated by WWF-CEE, founded by the Living Danube Partnership.
—
WWF (Svetový fond na ochranu prírody) predstavuje jednu z najväčších nezávislých ochranárskych organizácií na svete, ktorá má viac ako 5 miliónov podporovateľov a globálnu sieť pôsobiacu vo viac ako 100 krajinách. Poslaním WWF je zastaviť úpadok prírodného prostredia planéty a budovať budúcnosť, v ktorej budú ľudia žiť v harmónii s prírodou, a to zachovaním svetovej biodiverzity, zabezpečením udržateľného využívania obnoviteľných prírodných zdrojov a podporou znižovania znečistenia či plytvania zdrojmi.
WWF-CEE patrí do globálnej siete WWF a podporuje jej poslanie v siedmich krajinách strednej a východnej Európy. Medzi členské organizácie patria WWF-Bulharsko, WWF-Maďarsko, WWF-Rumunsko, WWF-Slovensko, WWF-Ukrajina a WWF-Česko.