Bratislava, 27. október – Organizácie WWF Slovensko, Aevis, My sme les, PRALES a SOS/BirdLife Slovensko varujú pred plánovaným vápnením lesov za milióny eur z verejných zdrojov. Upozorňujú, že štát chce podporiť zásahy aj v najcennejších chránených územiach bez toho, aby dôsledne posúdil ich vplyv na vzácne druhy a biotopy. Namiesto opatrenia s neistým prínosom, by mali financie smerovať do skutočnej obnovy odolnosti lesov voči dôsledkom zmeny klímy.
WWF Slovensko spolu s partnermi vyzvali Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR, aby prehodnotilo podporu vápnenia lesov. Upozorňujú, že plánovaná výzva rezortu pôdohospodárstva umožňuje financovať tieto zásahy aj v chránených územiach sústavy Natura 2000 a ďalších vzácnych prírodných územiach, vrátane národných parko,. Ide o územia, kde sa vyskytujú biotopy prirodzene viazané na kyslé pôdy ako napr. rašeliniská, ktoré by vápnenie mohlo poškodiť. Zároveň žiadajú Ministerstvo životného prostredia SR, aby dôkladne posúdilo možné dopady vápnenia lesov na územia Natura 2000 a chránené druhy a biotopy.
„Slovenské lesy dnes čelia predovšetkým dôsledkom zmeny klímy, častejšiemu suchu, extrémnejšiemu počasiu či strate ich prirodzenej odolnosti. Verejné financie by preto mali smerovať predovšetkým na opatrenia, ktoré lesom reálne pomôžu zvládať tieto výzvy dlhodobo, nie do zásahov s neistým výsledkom a možnými negatívnymi dopadmi na prírodu,“
Milan Janák, riaditeľ ochrany prírody WWF Slovensko
Podľa organizácií existujú účinnejšie spôsoby, ako podporiť zdravie a odolnosť lesov na Slovensku. Medzi ne patrí premena ihličnatých monokultúr na druhovo a vekovo pestrejšie lesy, zvyšovanie zastúpenia pôvodných drevín, šetrnejšie hospodárenie či ponechávanie odumretého dreva v lese. Tieto praktické opatrenia chránia pôdu, vracajú do nej živiny a pomáhajú lesom zadržiavať vodu, čo je v čase častejšieho sucha mimoriadne dôležité.
Sú to opatrenia, ktoré zároveň zodpovedajú aj prioritám Národného lesníckeho programu SR na roky 2025 – 2030 „Lesy pre spoločnosť“, ktorý vznikol za účasti štátnej správy, vlastníkov lesov, vedcov, odbornej verejnosti a mimovládnych organizácií. Vápnenie lesov medzi jeho opatrenia nepatrí. Organizácie preto považujú za nelogické, aby milióny eur z verejných zdrojov smerovali na niečo, čo nie je súčasťou dohodnutých priorít štátnej lesníckej politiky.
„Tváriť sa, že plošné sypanie vápna z lietadiel je zázračný liek na zdravie lesov, je ekologický omyl. Hlavným problémom našich lesov dnes nie sú kyslé dažde ako v 80. rokoch minulého storočia. Vápnenie urýchľuje rozklad humusovej vrstvy, ktorá v pôde zadržiava vodu a živiny, a tým oslabuje schopnosť lesnej pôdy zadržiavať vodu práve v čase, keď lesy čelia čoraz častejšiemu suchu. Ak chceme, aby naše lesy lepšie zvládali sucho či víchrice, musíme investovať do opatrení s dlhodobým efektom. Európske zdroje by preto mali smerovať do podpory druhovo pestrejších zmiešaných lesov, ochrany pôdy a šetrnejších spôsobov hospodárenia,”
Marián Jasík, riaditeľ OZ PRALES
Ochranárske organizácie preto žiadajú prehodnotenie výzvy rezortu pôdohospodárstva, dôsledné posúdenie jej možných vplyvov na chránené územia a presmerovanie podpory smerom na opatrenia, ktoré prispejú k dlhodobej ochrane a zvýšeniu odolnosti lesov Slovenska.
Doplňujúce informácie
- Výzva Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR „Projekty ozdravných opatrení v lesoch“ podporuje vápnenie lesných porastov. Ide o plošnú aplikáciu vápenatých látok s cieľom znížiť kyslosť lesnej pôdy. Na rozsiahlych a ťažko dostupných plochách sa aplikuje najmä letecky, z vrtuľníkov alebo lietadiel, na menších plochách aj pozemne.
- Vápnenie môže urýchliť rozklad vrchnej humusovej vrstvy, ktorá je dôležitým zásobníkom vody a živín. Namiesto deklarovaného zlepšenia schopnosti pôdy zadržiavať vodu tak môže dôjsť k jej zníženiu, najmä na suchých a plytkých stanovištiach ohrozených zmenou klímy.
- Výzva nevylučuje zásahy v územiach Natura 2000, teda v lokalitách chránených pre výskyt vzácnych druhov a prírodných biotopov na úrovni Európskej únie. Niektoré z týchto území sa nachádzajú aj v národných parkoch. Pri leteckej aplikácii môže materiál zároveň zasiahnuť aj okolité územia, preto si zásah vyžaduje dôkladné posúdenie možných vplyvov na prírodu.
- Odborné stanovisko ochranárskych organizácií poukazuje na možné negatívne dopady na kyslomilné lesné biotopy, rašeliniská, mokrade a na druhy viazané na prirodzene kyslé prostredie.
- Organizácie upozorňujú, že primerané posúdenie možných vplyvov na predmety ochrany podľa § 28 zákona o ochrane prírody nebolo vykonané. Z tohto dôvodu žiadajú prehodnotenie výzvy, vylúčenie vápnenia z chránených území a dôkladné posúdenie jeho možných vplyvov na vzácne druhy a biotopy.
- Ochranári vo výzve odporúčajú presmerovať verejné zdroje určené na premenu nepôvodných ihličnatých monokultúr na pestré zmiešané lesy, podporu prirodzenej obnovy, vnášanie vhodných pôvodných drevín, ponechávanie odumretého dreva a ťažbových zvyškov v lese a šetrnejšie spôsoby hospodárenia. (PPA vyčlenila na toto opatrenie 10 mil. eur)
Kontakt pre médiá
Kristína Bocková, PR & Media expert, WWF Slovensko
MT: +421 903 734 348 / Email: kbockova@wwfsk.org / Web: wwfsk.org
Marián Jasík, OZ Prales WWF Slovensko
MT: / 0911 018 099 / Email: info@pralesy.sk / Web: pralesy.sk