Pridané dňa 21.05.2020
V krajinách strednej a východnej Európy vytvárajú WWF a INTERPOL sieť odborníkov s cieľom zlepšiť odhaľovanie trestnej činnosti v oblasti lesného hospodárstva.
„Environmentálna kriminalita je treťou najväčšou oblasťou kriminality na svete1 a významný podiel má na nej nelegálna ťažba a obchod s drevom. Treba im venovať väčšiu pozornosť, pretože sa často spájajú s inými druhmi organizovaného zločinu, s obchodom s drogami či prianím špinavých peňazí. Environmentálna kriminalita je pre zločinecké gangy zdrojom peňazí s nízkym rizikom, keďže vyšetrovanie naráža na nedostatočné personálne kapacity a zákony,“ povedal Rory Corcoran z INTERPOLu na stretnutí v Bratislave.
Stretnutie odborníkov z radov polície, prokuratúry, lesníctva a ochrany prírody sa uskutočnilo v Bratislave v januári tohto roka. Zorganizovala ho WWF s INTERPOL-om v rámci projektu The EU Forest Crime Initiative. Na projekte sa podieľa šesť krajín (Slovensko, Rumunsko, Bulharsko, Ukrajina, Francúzsko, Belgicko), čo umožňuje výmenu skúseností o spôsoboch a riešeniach kriminality v lesníckom sektore.
„Postupy páchateľov pokrývajú celý reťazec – od ťažby a prepravy dreva až po jeho spracovanie, predaj, dovoz a vývoz. Líši sa len výskyt jednotlivých činností v regiónoch sveta. Zatiaľ čo v tropických oblastiach prevláda nelegálna ťažba v pralesoch na veľkých plochách, falšovanie povolení na ťažbu dreva či falšovanie krajiny pôvodu a druhu dreva, v našom regióne je situácia iná. Skôr sa môžeme stretnúť s prípadmi krádeží dreva, s manipuláciou s údajmi na prepravných dokladoch, ktoré hovoria o množstve a kvalite dreva, čase a smere prepravy. Špecifikom Slovenska je častý výskyt nelegálnych výrubov stromov mimo lesa – na brehoch riek či nevyužívaných a zarastených poľnohospodárskych pozemkoch,“ hovorí lesník Michal Filípek z WWF Slovensko.
Potrebujeme lepšie zákony a kontrolu
Michal Filípek v rámci projektu urobil desiatky rozhovorov s lesníkmi, zástupcami inštitúcií, zapojených do vyšetrovania a mimovládnych organizácií. Vyplynulo z nich, že naše právne predpisy nepoznajú trestný čin nelegálnej ťažby. Nie je jasné, čo všetko je „nelegálne drevo“ a ťažko možno robiť medzinárodné porovnania. Polícia využíva najmä dva paragrafy trestného zákona – krádež dreva (mierne klesajúci trend, zhruba 800 prípadov ročne) a trestný čin porušovania ochrany stromov a krov (mierne rastie, 120 zistených prípadov v roku 2018 a 128 v roku 2019). Dlhodobo pritom upozorňuje na vysokú latentnosť environmentálnej kriminality – to znamená, že jej odhaľovanie stojí iba na iniciatíve občanov a polície. Poškodeným totiž nie je fyzická či právnická osoba, ktorá sa bráni, ale životné prostredie. Pritom platí, že envirokriminalita sa spája s ekonomickou trestnou činnosťou a stratami príjmov pre štát či mestá a obce. Na tieto riziká upozornil pri kontrole hospodárenia v lesoch aj Národný kontrolný úrad.
Aj v Rumunsku, podľa Ionuta Sorina Bianciu, ktorý vedie lesnícky program WWF v strednej a východnej Európe, museli najskôr spresniť právne predpisy a zlepšiť evidenciu ťažby a kontrolu. Vytvorili centrálnu elektronickú evidenciu ťažby a prepravy dreva a prostredníctvom mobilnej aplikácie môže ktokoľvek skontrolovať, či je ťažba povolená a podozrenie hneď nahlásiť. U nás sa v lesoch stále používajú papierové dokumenty (s výnimkou vojenských lesov a majetkov, ktoré vyvinuli a používajú elektronickú evidenciu), čo sťažuje kontrolu a vytvára priestor na manipuláciu. Ministerstvo životného prostredia SR ohlásilo, že plánuje vytvoriť mobilnú aplikáciu na kontrolu ťažby v lesoch. Pre jej efektívne využitie je centrálna evidencia povolení kľúčová.
Náhodná ťažba vyvoláva otázky
Na Slovensku sa ročne legálne vyťaží takmer 10 miliónov metrov kubických dreva2, to je viac ako 300-tisíc kamiónov. Polovicu z tohto množstva predstavuje náhodná ťažba, ktorú lesníci neplánovali, ale musia ju vykonať, pretože v lese došlo k prírodnej kalamite či napadnutiu lykožrútom. Rozsah náhodnej ťažby vyvoláva diskusie o tom, či je vždy oprávnená a či sa ťažia len mŕtve a napadnuté stromy. Až do tohto roka navyše nebolo nutné náhodnú ťažbu vo väčšine prípadov ani len nahlásiť okresnému úradu a úradníci nemali povinnosť ju vždy skontrolovať. Na to reagovala novela lesného zákona a zákona o ochrane prírody a krajiny, ktoré zaviedli povinnosť nahlasovať každú náhodnú ťažbu – v chránených územiach s 2. a vyšším stupňom ochrany. Pre efektívnu kontrolu by však úrady potrebovali personálne a materiálne posilniť.
Analýza DNA dreva odhalí viac
Z európskeho pohľadu je vážnou témou i import dreva z tretích krajín. Štáty Európskej únie patria medzi najväčších dovozcov dreva z tretích krajín, vrátane tropických oblastí. Pri tomto type dreva je problematické určiť druh a krajinu pôvodu. Pomôcť môžu sofistikované laboratórne metódy, vrátane analýzy vzoriek DNA dreva. Na to upozornil na bratislavskom stretnutí expertov Johannes Zahnen z WWF Nemecko:. „Analýza kúska dreva v laboratóriu nám môže pomôcť overiť, či deklarovaný pôvod a druh dreva nie je falošný. Keď sme testovali použitie tejto metódy v Nemecku, ukázalo sa falšovanie dokladov – v nábytku, ktorý mal byť zhotovený z dreva pôvodom z Rumunska, bolo drevo z Ukrajiny a namiesto dreva z Poľska sme našli drevo z Ruska. Podobná situácia nastala pri analýze výrobkov z papiera – tretina testovaných detských kníh mala v sebe drevo z tropických pralesov. Takéto vyšetrovacie metódy sú nezávislé od dokladov, lebo informácie o pôvode nesie drevo vo svojej DNA.“
Cieľom projektu The EU Forest Crime Initiative je zlepšiť metódy odhaľovania lesníckej kriminality a upozorniť na nedostatky v zákonoch a v implementácii Európskej smernice o dreve (EUTR), ktorá má brániť dovozu nelegálneho dreva na európsky trh.
_______________________________
1 Environmentálna kriminalita dosahuje hodnoty 110-281 milárd USD ročne (2018), nelegálna ťažba dreva a lesnícka kriminalita z toho predstavuje 51 to 152 miliárd USD, až potom nasledujú: nelegálny rybolov, nelegálna banícka činnosť, obchodovanie s divožijúcimi živočíchmi a rastlinami či nelegálny obchod s odpadom. Zdroj: RHIPTO – INTERPOL –Global initiative. World Atlas of illicit flows report., p.15.
2 Ministerstvo pôdohospodárstva SR, Zelená správa