- 2. 2026 – Ochranárske organizácie My sme les, OZ Prales, WWF Slovensko, Aevis, SOS/BirdLife a Zelená väčšina spustili zber podpisov pod pripomienky k návrhu zonácie Tatranského národného parku. Podľa ochranárov je predložený materiál v rozpore so zákonom, medzinárodnými záväzkami Slovenska a v praxi vedie k oslabeniu ochrany najcennejších častí nášho najstaršieho národného parku.
V pripomienkach odborníci z organizácií upozorňujú, že navrhovaná zonácia obsahuje niekoľko závažných nedostatkov. Týkajú sa nedostatočného zaradenia území do najprísnejšej ochrany a to až v celkovej výmere takmer 7000 hektárov. Ide pritom o lokality, ktoré má Slovensko povinnosť chrániť aj kvôli záväzkom v Pláne obnovy a odolnosti. Na ďalších miestach sa dokonca neodôvodnene znižuje ochrana územia, čo otvára priestor úplne novým zjazdovkám a developerským projektom.
“Vysoké Tatry sú symbolom Slovenska a jedným z najhodnotnejších území v strednej Európe a verili sme, že aspoň táto zonácia bude rešpektovať prioritu ochrany prírody a to na základe odborných znalostí. Vidíme však opak. Na viac ako 6 tisíc hektárov biotopov sa ochrana prírody znižuje, dokonca v podhorských oblastiach ministerstvo úplne ruší 13 prírodných rezervácií. Zdá sa, že tu prevládli záujmy úzkej skupiny developerov,“ upozorňuje Milan Olekšák z iniciatívy My sme les.
Medzi lokality, kde sa ruší prísna ochrana patria tatranské riečky Belá, Biela Voda a Studený potok. Rozvojové zámery zas ohrozujú biotopy kosodreviny v Lomnickom sedle, kamzíky a svište v Salatínskej doline a v okolí Roháčskych plies. Nová zjazdovka je nakreslená aj v Spálenom žľabe. Ochranári žiadajú zachovať aj prísnu ochranu tatranských plies – Ťatliakovho jazera a Štrbského plesa.
Tak ako pri návrhoch zonácií Polonín a Malej Fatry, aj v prípade TANAPu ministerstvo životného prostredia riskuje stratu financií z Plánu obnovy a odolnosti. Časť biotopov kriticky ohrozeného hlucháňa hôrneho zostáva mimo najprísnejšej zóny, a to napriek rozhodnutiu Súdneho dvora EÚ a schválenému Programu záchrany hlucháňa. Rovnako v prísnej ochrane chýbajú tisíce hektárov starých a prirodzených lesov.
“Vedenie ministerstva pri každom návrhu ignoruje naše záväzky z Plánu obnovy. To už nemôžeme považovať za nejakú chybu ale cielenú sabotáž. Keď už nie je prioritou ministra Tarabu a štátnych tajomníkov ochrana našej najvzácnejšej prírody, tak by im malo záležať aspoň na tom, aby sme ako Slovenská republika neprišli o financie z Plánu obnovy alebo neplatili pokuty za porušovanie iných predpisov. Toto je však konanie, ktoré jednoznačne ide proti slovenským záujmom, hodnotám aj elementárnej hrdosti na naše bohatstvo,” doplnila Lucia Szabová z iniciatívy Zelená väčšina.
Ako ďalej dodala reforma národných parkov mala priniesť po rokoch konečne prvý krok k skutočnej ochrane našich najvzácnejších území a napraviť rokmi ignorované nedostatky v systematickej ochrane prírody na Slovensku.
“Tieto zonácie však neprinášajú jasné pravidlá fungovania národných parkov s dlhodobou víziou postupného rozvoja, ktoré budú prínosom pre širokú verejnosť ale často selektívne nezmyselné zóny, ústupky malým záujmovým skupinám a hľadanie spôsobov, ako chrániť menej. Výsledkom bude oslabenie ochrany biotopov, vzácnych druhov, pokuty a strata financií. Chceme, aby zonácia Tatranského národného parku bola zákonná, odborná a skutočne chránila prírodu, kvôli ktorej Tatry národným parkom sú,” uzavrel Olekšák.
Podpis hromadnej pripomienky je možný tu: https://www.mojapeticia.sk/campaign/tanap-potrebuje-nasu-pomoc—teraz!/1f46c802-d51f-4154-b45d-3578bbd5861a
Foto: Národný park Malá Fatra, Tomáš Hulík