Slovensko musí Európskej komisii vysvetliť, ako stavalo malé vodné elektrárne

WWF Slovensko vyjadruje solidaritu s miestnymi komunitami nielen na Slovensku, ale aj v susedných krajinách, ktoré v dôsledku extrémnych zrážok a následných povodní stratili domovy, došlo k poškodeniu ich nehnuteľností alebo dokonca stratili to najcennejšie – zdravie či nebodaj životy. 

Aj keď ešte povodne neodzneli, začína sa diskutovať nielen o obnove zničenej krajiny, ale aj o dôvodoch problémov a ich riešeniach. Zásadou by malo byť využitie potenciálu prírodných spoločenstiev a ich schopnosti zmierňovať negatívne dopady zmeny klímy. Príkladom toho, ako dobre môže fungovať riečny ekosystém v čase záplav, je staré koryto Dunaja a jeho ramenná sústava pod Bratislavou. Na jeho hodnoty a význam, a to aj v súvislosti s ochranou krajiny pred povodňami, upozornila skupina 27 vedcov, vrátane zástupcov WWF Slovensko. Vo výzve, ktorú odborníci zverejnili, žiadajú zmrazenie prebiehajúcich rokovaní o projekte Insula Magna, ktoré by prinieslo 4 nové prehradenia Dunaja.

Príroda ponúka najlepšie riešenia

„Všetky odhady vedcov rátajú s tým, že musíme počítať s čoraz častejšími extrémami počasia. Sú vyvolané zmenou klímy, ale ich vplyvy sú zosilňované aj nesprávnym využívaním krajiny,” upozorňuje riaditeľka WWF Slovensko Miroslava Plassmann a poukazuje pritom na fakt, že za posledných 100 rokov boli mnohé naše rieky umelo napriamené, prehradené či inak zregulované. Krajinu okolo riek, mokrade, lužné lesy aj zaplavované lúky, kde sa voda v minulosti mohla vyliať, sme následne začali intenzívne využívať. Tieto zásahy pripravili rieky o priestor, čo viedlo aj k strate prirodzených biotopov v záplavových oblastiach, ktoré by inak mohli absorbovať prebytočnú vodu. „Našou úlohou do budúcnosti je zamyslieť sa nad tým, ako môžeme lepšie chrániť naše domovy tým, že ochránime alebo obnovíme vodné toky a okolitý priestor. Potrebujeme komplexné, prírode blízke riešenia, ktoré nám pomôžu pripraviť sa na dôsledky budúcich extrémnych prejavov počasia,” dodáva.

Odborníci dlhodobo upozorňujú na to, že najefektívnejšie riešenia nám ponúka samotná príroda. Ochranu, ale aj obnovu záplavových území, mokradí a riečnych ramien považujú aj experti z WWF za kľúčové opatrenia, dôležité pre lepšie zvládanie povodní. Rozliatá voda v nich zmenší povodňovú vlnu, a tým sa zmierni ničivý vplyv povodne na okolitú krajinu aj na obyvateľstvo. „Prírodné záplavové územia sú najúčinnejším a aj najlacnejším spôsobom ako zvýšiť odolnosť krajiny voči extrémnom počasia. Práve preto musíme podporovať ich ochranu a pracovať na obnove týchto území,“ dopĺňa Martina Paulíková, manažérka WWF pre ochranu vôd.

Apel na autority: Projekt Insula Magna je hrozbou pre Dunaj

Už niekoľko mesiacov prebiehajú medzi slovenskou a maďarskou stranou rokovania o plánovanom rozdelení starého koryta Dunaja štyrmi novými prehradeniami. Projekt, známy aj ako Insula Magna, vyvoláva medzi odborníkmi veľké obavy. Skupina 27 expertov zo štyroch krajín zverejnila výzvu, prostredníctvom ktorej žiada Vládu Slovenskej republiky, a najmä ministra životného prostredia, o zmrazenie rokovaní a o vytvorenie priestoru pre širokú odbornú diskusiu. Zapojenie relevantných odborníkov a inštitúcií je dôležité aj preto, že doterajšie rokovania boli bez ich účasti a navrhované prehradenia Dunaja sú v rozpore s prebiehajúcimi medzinárodnými projektami smerujúcimi k zlepšeniu stavu rieky aj okolia. 

Medzi iniciátormi výzvy sú aj odborníci z WWF Slovensko. „Staré koryto Dunaja je unikátnym, no zároveň veľmi krehkým ekosystémom rieky, ktorého zachovanie je v záujme všetkých podunajských krajín. Nové prehradzovanie rieky by znamenalo výrazné poškodenie základných vodohospodárskych funkcií Dunaja, stratu jedinečného riečneho ekosystému a v konečnom hľadisku aj zvýšenie problémov v prípade povodní,” uzatvára Martina Paulíková.

K výzve sa postupne pridávajú ďalší odborníci a svoju podporu môže vyjadriť aj verejnosť: