Projekt Restoriver skúma socioekonomické a ekologické prínosy prírode blízkych vodozádržných opatrení a možnosti ich využitia v povodí Dunaja a jeho prítokov. Na demonštráciu týchto opatrení slúži 6 pilotných projektových území v 6 krajinách Strednej a Východnej Európy.

Všetky lokality sa nachádzajú v urbánnom a semi-urbánnom prostredí so zvýšeným pohybom ľudí, a okrem príkladov vodozádržných opatrení slúžia aj na zobrazenie pozitívneho vplyvu ekosystémového prístupu na obyvateľov, stakeholderov, tvorcov pravidiel, ktorí sú s danými lokalitami fyzicky spätí.

Foto: archív WWF

Hlavný cieľ:

Základným cieľom projektu je zlepšovanie schopností pririečnych oblastí adaptovať sa na klimatické zmeny, znižovať povodňové riziko, riziko sucha a extrémnych horúčav.

Čiastkové ciele projektu:

• Formálna spolupráca projektových partnerov a združených partnerov a medzinárodná
  spolupráca.
• Implementácia navrhnutých prírode blízkych vodozádržných opatrení v pilotných územiach.
• Overenie funkčnosti navrhovaných riešení s možnosťou využitia získaných informácií a naučených postupov pri realizácii budúcich implementačných opatrení:
  1) odstraňovanie brehových opevnení,
  2) viacúčelové využitie záplavových pririečnych oblastí (zmierňovanie rizika povodne, sucha, chladenie, rekreácia…),
  3) participatívne plánovanie revitalizácií viacúčelových pririečnych oblastí. 

Základné projektové aktivity:

• Vypracovanie metodiky na zapojenie stakeholderov a verejnosti do prípravy a realizácie prírode blízkych vodozádržných opatrení.
• Zapojenie stakeholderov a verejnosti do prípravy a realizácie prírode blízkych vodozádržných
  opatrení.
• Predstavenie projektu a prírode blízkych vodozádržných opatrení v médiách.
• Zdieľanie vedomostí, návštevy pilotných území partnerov, medzinárodné stretnutia odbornej verejnosti.
• Realizácia prírode blízkych vodozádržných opatrení v 6 pilotných územiach.
• Vypracovanie metodiky na analýzu pravidiel a noriem týkajúcich sa zavádzania prírode blízkych vodozádržných opatrení a adaptácie na klimatickú zmenu.
• Porovnanie právneho prostredia jednotlivých partnerských krajín.
• Odporúčania tvorcom pravidiel na aktualizáciu pravidiel a noriem týkajúcich sa zavádzania prírode blízkych vodozádržných opatrení a adaptácie na klimatickú zmenu.
• Vytvorenie medzinárodnej siete podporovateľov na úrovni tvorcov pravidiel.

Foto: Zuzana Gombiková

Biskupické rameno, Bratislava, Slovensko

Biskupické rameno sa nachádza na ľavej strane Dunaja pod Bratislavou, v tejto oblasti je aj niekoľko chránených území (PP Panský diel, PR Kopáčsky ostrov, PR Gajc, PR Topoľové hony, CHA Bajdeľ, CHA Poľovnícky les) a územia Natura 2000 (ÚEV Biskupické luhy, CHVÚ Dunajské luhy). V minulosti bolo rameno odrezané od hlavného toku a v súčasnosti ich oddeľuje protipovodňová hrádza. Bočná konektivita je tak prerušená, čo má negatívny dopad na biodiverzitu a stav ekosystémov v oblasti.

V minulosti bolo naplánované prepojenie Biskupického ramena so zvyškami dunajských ramien nižšie po prúde. V rámci kompenzačných opatrení súvisiacich so stavbou Lužného mosta sa však zrealizovala len prvá, povinná fáza, a Biskupické rameno bolo zaústené do ľavostranného priesakového kanála. Prepojenie so zvyškami dunajských ramien tak stále chýba. Projekt RESTORIVER si dal za cieľ napraviť tento nežiadúci stav. V spolupráci s SVP, š. p. sme naplánovali prekopanie približne 270 m kanála, ktorý spojí Biskupické rameno so zvyškami ramien v pôvodnom indundačnom území. Vďaka už existujúcim nápustným objektom bude možné doviesť dunajskú vodu aj do vzdialenejších častí tohto hodnotného územia.

.

Foto: archív WWF

Ostrov Beliczay, Érd, Maďarsko

Pri mestečku Érd v Maďarsku leží jeden z prekrásnych dunajských ostrovov, Beliczay. Územie slúži predovšetkým milovníkom prírody a v súčasnosti tam lesníci postupne nahrádzajú monokultúrne porasty pôvodnými druhmi stromov.

V rámci projektu RESTORIVER sa naši maďarskí partneri snažia zvýšiť biodiverzitu územia a zlepšiť tak odolnosť voči klimatickým zmenám. Súčasťou týchto zmien je zhodnotenie vhodnosti existujúcich regulačných prvkov, preskúmanie možností využitia vodozádržných opatrení, zavedenie manažmentu územia, ktorý by reagoval na zmeny klímy, to všetko samozrejme so zapojením verejnosti a zainteresovaných subjektov.

Foto: Zuzana Gombiková

Park Maksimirac, Záhreb, Chorvátsko

Park Maksimirac leží v severnej časti Záhrebu, má rozlohu 330 ha. Jednou z jeho úloh je zadržiavanie zrážkovej vody stekajúcej z hôr a chrániť tak mesto Záhreb pred povodňami. Okrem toho je zásobárňou biodiverzity v mestskom prostredí.

Samotný park je kombináciou prírodných a ľuďmi vytvorených prvkov. Nájdeme tam dubové lesy, trávnaté plochy, pôvodné prírodné potoky, aj umelo vybudované kanály a jazerá.

Park v súčasnosti čelí viacerým problémom, napríklad poklesu prietokov v potokoch. Kanály napájajúce umelé jazierka sú v zlom stave, voda z troch nižšie položených jazierok presakuje do mestskej kanalizácie, prepojenie aluviálnych lesov a vodných prvkov je porušené a v prípade extrémneho počasia dochádza k lokálnym povodniam.

Naši partneri z miestnej mestskej organizácie Maksimir si preto dali za cieľ zlepšiť vodozádržnú schopnosť parku pomocou prírode blízkych opatrení. Okrem nevyhnutného hydrologického a hydrotechnického výskumu budú preto v rámci projektu RESTORIVER realizovať aj drobné úpravy morfológie potokov, obnovia konektivitu medzi aluviálnym lesom a vodnými prvkami a v zalesnenej časti vybudujú terénne zníženiny na zadržiavanie vody.

Rameno Dondo, Sombor, Srbsko

Dunajské rameno Dondo je domovom 55 druhov rýb, 11  druhov obojživelníkov, 9 druhov plazov, 230 druhov vtákov, 51 druhov cicavcov, nespočetného množstva bezstavovcov, medzi nimi aj 60 druhov motýľov.

Ústie ramena je v dôsledku usadzovania sedimentov príliš vysoko, čo zhoršuje prietočnosť ramena a bráni dunajskej vode dostať sa až do ramena. Voda v ramene preto stojí, čo má spolu so stratami vody na výstupe ramena negatívny dopad na biodiverzitu. Územie zároveň ohrozujú záplavy.

Mesto Sombor preto v rámci projektu RESTORIVER odstráni naplaveniny v ústí ramena Dondo. Vďaka tomu bude dunajská voda opäť prúdiť do ramena, kde – okrem priaznivého vplyvu na biotu – získa nový priestor na rozliatie počas zvýšeného prietoku v Dunaji.

Park Prista, Ruse, Bulharsko

Prista je poloprírodný park na záplavovej nive v blízkosti mesta Ruse. Územie pokrýva vysadený opadavý les, časť je upravená pre účely rekreácie.

Brehová vegetácia však nie je v dobrom stave, ohrozuje miestny ekosystém, jeho vodozádržné schopnosti a schopnosti adaptovať sa na klimatickú zmenu. Okrem toho sa v území nachádzajú opustené betónové stavby a prvky – dedičstvo z čias intenzívneho poľnohospodárstva a megalomanské prvky z obdobia socializmu.

Projektoví partneri z mesta Ruse si dali za úlohu zmapovať a odstrániť opustené betónové prvky, obnoviť brehové porasty a pridať niekoľko prvkov, ktoré budú slúžiť na adaptáciu na klimatickú zmenu, na rekreáciu a ako ukážka prírode blízkych vodozádržných opatrení.

Zaghen, Tulcea, Rumunsko

V oblasti Zaghen pri meste Tulcea prebiehajú revitalizačné práce už niekoľko rokov. Radnica sa totiž rozhodla, že spustnuté územie, kde sa začínal hromadiť odpad, premení na prekrásnu prírodnú oblasť, akou bolo kedysi. Z 296 ha sa podarilo obnoviť už 200 ha a projekt RESTORIVER znamená pokračovanie revitalizačných aktivít v oblasti.

Zaghen bol v minulosti záplavovou nivou Dunaja, až kým ju v 70. rokoch 20. storočia od rieky neodrezala hrádza. Cieľom bolo poľnohospodárske využitie, avšak kvôli zavodneniu sa územie na tento účel nikdy nevyužívalo. Oblasť upadala, hromadil sa odpad, nelegálne chatky a chov dobytka.

 V roku 2007 započali snahy o obnovenie prírodného charakteru územia, a v roku 2016 bol ukončený prvý projekt. Nasledovalo 5 ročné obdobie monitorovania. Oblasť v súčasnosti pokrýva pestrá mozaika mokradí, otvorených vodných plôch, ostrovčeky trstiny. Voda je z Dunaja privádzaná kanálikom s prečerpávacími stanicami, v území sú pramene a steká sem voda z mesta.

 Okrem zlepšovania stavu biodiverzity slúži Zaghen aj na zadržiavanie vody, miestni obyvatelia ho využívajú na rekreáciu a vzdelávanie. V rámci projektu RESTORIVER plánuje radnica v Tulci drobné úpravy trstinových porastov a vytvorenie viacerých otvorených vodných plôch.