Naša krajina čelí čoraz častejšie suchám, prívalovým dažďom a povodniam. Teploty rastú, zrážky sú nevyspytateľné. Letá sú horúcejšie, jari suchšie, zrážky prichádzajú menej pravidelne, ale o to intenzívnejšie. Pôda nestíha vodu prijať, lesy a polia ju nedokážu zadržať. Nejde len o vzdialenú budúcnosť – to všetko sa deje už dnes.
Na juhu Slovenska prudko klesá vlhkosť pôdy, čoraz častejšie sa stretávame s poľnohospodárskym suchom. V horách mizne shenová pokrývka, čo spôsobuje jarný nedostatok vody. Aj tento rok sme v jarných mesiacoch videli, ako veľmi chýbala voda v z tatranských snehových štítov a vodná nádrž Liptovská Mara ukázala svoje odhalené dno. Na Orave zas silné dažde spôsobili rýchle povodne ničiace cesty, domy aj úrodu.
Na prvý pohľad sa to zdá ako paradox: krajina vysychá, no zároveň čelíme záplavám. V skutočnosti ide o prejav toho istého problému:
Krajina stratila schopnosť zadržiavať vodu
Za posledné desaťročia sme radikálne zmenili krajinu. Zregulovali sme rieky, odvodnili mokrade, vyrúbali lužné lesy, zhutnili pôdu ťažkou technikou a umožnili rýchly odtok vody z polí aj sídiel. Výsledkom je krajina, ktorá stratila schopnosť hospodáriť s vodou.
Aj na Slovensku dnes pôda zadrží menej vody než kedysi. Ak neprší niekoľko týždňov, vlhkosť pôdy klesá pod úroveň, ktorú rastliny potrebujú na prežitie. Obilie dozrieva predčasne, znižuje sa úroda a zásoby podzemnej vody sa neobnovujú.
Na druhej strane, zrážky dnes často prichádzajú vo forme nárazových dažďov. Pôda, ktorá je dlhodobo vysušená a ubitá, nie je schopná takúto vodu prijať. Voda sa valí po povrchu, ohrozuje obydlia, narúša svahy, podmýva cesty a odteká preč.
Sucho a povodne nie sú dva oddelené problémy. Sú to prejavy jednej a tej istej krízy – straty schopnosti krajiny zadržať vodu.
Ak chceme chrániť naše domovy, úrodu, vodu aj budúcnosť, musíme s vrátiť krajine jej prirodzené schopnosti. Riešenia existujú. Fungujú. A príroda ich pozná.
Príroda pozná riešenia
Na tieto výzvy však existujúe riešenie -a drží ho v rukách sama príroda. Odpoveďou sú prírode blízke opatrenia, ktoré obnovujú prirodzenú schopnosť krajiny zadržiavať vodu. Namiesto toho, aby sme sa spoliehali výlúčne na betónové hrádze, odvodňovacie kanále či technické zásahy, ponúkajú tieto riešenia návrat k prirodzenému fungovaniu krajiny.
Prírode blízke opatrenia (označované aj ako NBS – Nature-Based Solutions) pracujú s prírodou, nie proti nej. Neznamenajú návrat do minulosti, ale obnovenie prirodzených procesov, ktoré po tisícročia formovali krajinu a regulovali kolobeh vody. Mokrade, meandre riek, vegetačné pásy či šetrné hospodárenie s pôdou – to všetko sú nástroje, ktoré vedia spomaliť odtok vody, zvýšiť jej vsakovanie do pôdy a vytvoriť zásobu vody pre obdobia sucha.
Ide o súbor prístupov, ktoré obnovujú a využívajú prirodzené procesy v krajine tak, aby dokázala zadržať vodu, zmierniť extrémy a obnoviť ekosystémové funkcie. Navyše tieto prístupy prinášajú aj ďalšie prínosy: zvyšujú biodiverzitu, zlepšujú kvalitu ovzdušia, ochladzujú prostredie a robia krajinu krajšou a odolnejšou.
Prírode blízkje opatrenia nie sú len víziou odborníkov či environmentálnych organizácií. Sú konkrétnymi a funkčnými riešeniami, ktoré už dnes pomáhajú mestám, obciam aj jednotlivcom pripraviť sa na budúcnosť plnú klimatických výkyvov. A čo je najdôležitejšie – sú cestou, ako vrátiť krajine jej rovnováhu a nám všetkým pokojnejší a bezpečnejší priestor.
Jedným z najúčinnejších spôsobov, ako vrátiť krajine schopnosť zadržať vodu, je obnova mokradí a lužných lesov. Kedysi prirodzene lemovali rieky a slúžili ako špongie. Keď pršalo, nasali vodu a spomalili jej odtok. V čase sucha ju pomaly uvoľňovali späť do krajiny a podzemných zásob. Vďaka nim mali rieky stabilnejší prietok, pôda si zachovávava vlhkosť a biodiverzita v okolí prekvitala.
Kedysi rieky prúdili kľukatým spôsobom, čím sa ich tok spomaľoval, vytváral slepé ramená a voda mala čas vsiaknuť. Mnohé z riek sme však v minulosti “narovnali” s cieľom rýchlo odviesť vodu preč. V skutočnosti tým len zvyšujeme riziko záplav v dolných častiach toku a oberáme krajinu o vodu. Keď riekam vrátime pôvodný tvar, obnovíme staré ramená a meandre, krajina začne vodu opäť zadržiavať tam, kde to má zmysel.
Nezastupiteľné miesto medzi prírode blízkymi opatreniami má aj zeleň v krajine – tzv. zelená infraštruktúra. Stromy, kríky, brehové porasty či vetrolamy výrazne prispievajú k zadržiavaniu vody. Svojimi koreňmi zlepšujú štruktúru pôdy, chránia ju pred eróziou a vysychaním a pomáhajú jej lepšie prijímať zrážky. Krajina, ktorá je rozčlenená remízkami, medzami či pásmi stromov, oveľa lepšie hospodári s vodou aj s teplom.
Rovnako dôležité sú aj zmeny v spôsobe poľnohospodárskeho hospodárenia. Veľkoplošné polia, orba naprieč svahom a ťažká technika narúšajú schopnosť pôdy zadržiavať vodu. Naopak, poľnohospodárstvo, ktoré sa orientuje na ochranu pôdy – napr. cez medziplodiny, zelené hnojenie alebo minimalizáciu zásahov – dokáže výrazne prispieť k lepšiemu kolobehu vody v krajine.
