Zníži odstrel 68 vlkov škody na hospodárskych zvieratách?

Pridané dňa: 2. 9. 2026

Autor: Kristína Bocková

Slovensko aj túto sezónu povolilo lov vlka dravého. Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR stanovilo pre poľovnícku sezónu 2026/2027 kvótu 68 vlkov. Rozhodnutie prišlo napriek tomu, že údaje z predchádzajúcich rokov neukazujú, že by odstrel vlkov prinášal očakávané zníženie škôd na hospodárskych zvieratách. Naopak, od opätovného zavedenia kvóty bolo usmrtených najmenej 120 vlkov a náhrady za škody spôsobené vlkom v roku 2025 vzrástli viac než trojnásobne.

Prečo teda štát opäť siaha po odstrele? A čo hovoria dáta? Na zasadnutí pracovnej skupiny pre stanovenie podmienok lovu vlka sme spolu s organizáciami My sme les a AEVIS predstavili analýzu predchádzajúcich poľovných sezón. Tá ukazuje, že medzi počtom usmrtených vlkov a výškou škôd neexistuje jednoduchá súvislosť. Potvrdzujú to aj staršie analýzy Štátnej ochrany prírody SR a najnovšie výsledky medzinárodného vedeckého výskumu. Ak chceme škody skutočne znižovať, potrebujeme preto hľadať riešenia tam, kde vznikajú – pri ochrane hospodárskych zvierat a podpore chovateľov.

Nová kvóta: 68 vlkov

Napriek dostupným dátam a vedeckým analýzam stanovilo Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR pre poľovnícku sezónu 2026/2027 kvótu na usmrtenie 68 vlkov. Lov je povolený od 1. septembra 2026 do 15. januára 2027.

Jedným z hlavných argumentov pre obnovenie lovu vlka bolo znižovanie škôd na hospodárskych zvieratách. Dostupné údaje však nepotvrdzujú, že by sa po opätovnom zavedení lovu škody znižovali.

Ide už o tretiu sezónu po obnovení lovu vlka. V sezóne 2024/2025 bolo zastrelených 23 vlkov, v sezóne 2025/2026 ďalších 69 vlkov. Okrem toho bolo za toto obdobie evidovaných aj 28 uhynutých jedincov, prevažne v dôsledku zrážok s dopravnými prostriedkami. Celkovo tak za posledné dve sezóny uhynulo alebo bolo usmrtených najmenej 120 vlkov, čo predstavuje približne pätinu minimálnej početnosti slovenskej populácie, odhadovanej v roku 2025 na najmenej 600 jedincov. Tento údaj navyše nezahŕňa prípady pytliactva.

Údaje z jednotlivých okresov zároveň ukazujú, že medzi počtom usmrtených vlkov a výškou škôd neexistuje jednoznačná súvislosť. V okresoch Vranov nad Topľou, Sobrance a Michalovce neboli v roku 2025 preplatené žiadne škody spôsobené vlkom, napriek tomu sa tam vlk lovil.

Ani tam, kde škody evidované boli, však neplatilo, že ich výška určovala počet ulovených vlkov. Napríklad v Liptovskom Mikuláši bolo evidovaných takmer 54-tisíc eur škôd a usmrtených osem vlkov, zatiaľ čo v Ružomberku boli škody podobne vysoké – takmer 56-tisíc eur – no usmrtené boli tri vlky. Podobné rozdiely sa objavovali aj v ďalších okresoch.

Ďalším príkladom je okres Kežmarok, kde boli šetrené a preplatené 3 škodové udalosti, z toho len 1 bola na hospodárskych zvieratách (1 ovca – v hodnote 562 eur) a zvyšné 2 škody boli preplatené na poľovnej zveri. Celková výška preplatených náhrad za spôsobené škody bola v hodnote 1221 eur. V danom okrese však boli odlovené až 3 jedince vlka s celkovou spoločenskou hodnotou 4500 eur.

Tieto rozdiely ukazujú, že odstrel nebol nastavený ako priama reakcia na výšku škôd v konkrétnych okresoch. Počet ulovených vlkov teda nebol úmerný výške škôd, ktoré v danom okrese vznikli.

Odstrel môže zasiahnuť aj chránené územia

Hoci je lov vlka vo vybraných chránených a príhraničných územiach zakázaný, vlk sa pri svojom pohybe nezastavuje na ich hraniciach. Naša analýza preto ukázala, že usmrtenie vlka mimo chráneného územia môže zasiahnuť aj miestnu populáciu, ktorú má toto územie chrániť. Takéto prípady sme zaznamenali aj v okolí území európskeho významu (ÚEV), ktoré sú súčasťou sústavy Natura 2000 a medzi dôvody ich ochrany patrí práve aj vlk dravý.

V sezóne 2025/2026 bolo z 69 zastrelených vlkov až 40 jedincov usmrtených v územiach, kde mohol ich odstrel zasiahnuť do populácie vlka v chránených územiach európskeho významu. V 23 prípadoch pritom počet zastrelených vlkov mohol dosahovať alebo dokonca prevyšovať odhadovanú početnosť vlka v príslušnom ÚEV.

V niektorých oblastiach sa navyše usmrtilo viac vlkov v blízkosti toho istého chráneného územia. Napríklad pri Vihorlate boli usmrtené tri jedince, čo podľa odhadov môže predstavovať zásah do 60 až 100 % miestnej populácie.

Viac usmrtených vlkov neznamená menej škôd

Ak má byť odstrel nástrojom na znižovanie škôd, očakávali by sme, že po výraznom znížení počtu vlkov bude výška škôd na hospodárskych zvieratách klesať. Dostupné slovenské údaje však takýto trend nepotvrdzujú. Štát totiž v roku 2025 vyplatil na náhradách za škody spôsobené vlkom na hospodárskych zvieratách viac ako 456-tisíc eur, čo je viac než trojnásobok oproti roku 2024 (Zdroj: Poľovnícka štatistická ročenka ISP a údaje z Ministerstva vnútra SR).

Podobný obraz ukazujú aj staršie údaje Štátnej ochrany prírody SR. Jej analýza porovnávala výšku škôd na ovciach a kozách s počtom ulovených vlkov v rokoch 2010 až 2021. Ukázalo sa, že vysoký odstrel vlkov automaticky neviedol k poklesu škôd na hospodárskych zvieratách. V rokoch 2010 až 2013 sa každoročne ulovilo viac ako 130 vlkov, no škody na ovciach napriek tomu rástli. V nasledujúcich rokoch, keď sa lov postupne obmedzoval, zostávali škody na podobnej úrovni a v rokoch 2018 a 2019 dokonca výrazne klesli. Dostupné údaje preto nenasvedčujú tomu, že by samotný lov vlkov prinášal očakávané znižovanie škôd na hospodárskych zvieratách. Tento záver zároveň podporujú aj viaceré vedecké štúdie z Európy a Severnej Ameriky.

Prečítajte si viac

Graf spracoval Ing. Slavomír Finďo, CSc., zoológ Riaditeľstva ŠOP SR v roku 2023, Zdroj: ŠOP SR

Vplyv odstrelu vlka na výšku škôd na hospodárskych zvieratách (Zdroj: Poľovnícka štatistická ročenka ISP)

K rovnakému záveru dospel aj výskum slovenských a zahraničných vedcov publikovaný v roku 2023 (Kutal M. et al., 2023) . Analýza údajov zo Slovenska za obdobie rokov 2014 až 2019 nepreukázala súvislosť medzi počtom usmrtených vlkov a stratami na hospodárskych zvieratách. Výsledky tak naznačujú, že znižovanie škôd si vyžaduje predovšetkým účinné preventívne opatrenia, nie samotný odstrel predátorov.

Čo ukazuje najnovší prieskum?

Pochybnosti o účinnosti plošného odstrelu podporuje aj nová medzinárodná vedecká štúdia publikovaná v roku 2026 v časopise Conservation Science and Practice (Treves et al. 2026). Autori vyhodnotili päť štúdií z piatich krajín vrátane Slovenska a dospeli k záveru, že odstraňovanie vlkov nebolo spoľahlivým nástrojom na znižovanie škôd na hospodárskych zvieratách

Vo väčšine sledovaných prípadov nemalo preukázateľný účinok a v niektorých prípadoch sa po zásahoch do populácie vlka škody dokonca zvýšili. Výskum zároveň upozorňuje na jeden z možných dôvodov. Odstrel jednotlivých vlkov môže narušiť sociálnu štruktúru svorky. Keď sa odstránia kľúčové jedince, môže dôjsť k rozpadu svorky, zmene správania či zvýšeniu pohybu vlkov v krajine. Aj staršie výskumy upozorňovali, že narušenie sociálnej štruktúry môže v niektorých situáciách viesť k vyššiemu riziku vzniku škôd.

Výsledky preto opäť nepodporujú predstavu, že odstrel vlkov automaticky prinesie menší počet útokov.

Účinné riešenia existujú aj bez odstrelu

Ak chceme účinne znižovať škody na hospodárskych zvieratách, riešením je predovšetkým kvalitná ochrana stád. Skúsenosti z krajín, kde sa vlky prirodzene vracajú do krajiny, ukazujú, že preventívne opatrenia fungujú a umožňujú chov hospodárskych zvierat aj v oblastiach s výskytom vlka.

Medzi účinné opatrenia patria najmä:

kvalitné elektrické alebo pevné oplotenie,
správne nastavenie a pravidelná kontrola ohradníkov,
využívanie pastierskych strážnych psov,
úprava spôsobu a organizácie pasenia,
v niektorých prípadoch prítomnosť pastiera,
rýchla reakcia na výskyt vlka v konkrétnej oblasti,
dostupná odborná pomoc chovateľom pri výbere a zavádzaní vhodných opatrení

Zodpovednosť za ochranu stád však nemôže zostať iba na pleciach chovateľov. Štát by mal zabezpečiť dostupnú finančnú a odbornú podporu, aby mohli chovatelia účinné opatrenia zavádzať a dlhodobo udržiavať. Investície do prevencie sú praktickým riešením, ktoré pomáha chrániť hospodárske zvieratá aj vlka.

Inšpirácia z Česka: štát podporuje prevenciu

Príklad môžeme nájsť u našich susedov v Českej republike. Agentúra ochrany prírody a krajiny ČR (AOPK ČR) poskytuje chovateľom podporu na zabezpečenie stád pred útokmi veľkých šeliem.

Podporu možno využiť napríklad na elektrické a pevné ohradníky, pastierske psy, plašiče, fotopasce či ich kombináciu. Podľa AOPK ČR sa ako veľmi účinná ukazuje kombinácia kvalitného oplotenia s pastierskym psom alebo vhodná zmena organizácie pastvy.

Český systém pritom nezostáva iba pri jednorazovej pomoci s nákupom vybavenia. Chovatelia môžu v určitých prípadoch získať aj kompenzáciu zvýšených nákladov spojených s organizáciou zabezpečenej pastvy – napríklad na údržbu oplôtkov, prácu pastiera či starostlivosť o pastierske psy.

Takýto prístup neznamená, že ku škodám už nebude dochádzať. Znamená však, že štát sa nesnaží problém riešiť iba odstránením predátora, ale investuje priamo do ochrany zvierat a podpory ľudí, ktorí ich chovajú.

Potrebujeme lepšie dáta, nie iba ďalšiu kvótu

Dôležitou súčasťou riešenia je aj lepšia evidencia škôd.

Ak má štát rozhodovať o zásahoch do populácie vlka, ktorý je chráneným živočíchom, potrebuje presne vedieť kde škody vznikajú, za akých okolností, aké preventívne opatrenia boli použité a aký bol ich výsledok. Rovnako dôležité je vedieť, kde sa vlky usmrcujú a aký vplyv to môže mať na konkrétne populácie.

Dnes však nie sú dostupné konkrétne údaje o presných lokalitách, kde dochádza ku škodám, aby sa mohli analyzovať ich príčiny. Tieto údaje nie sú dostupné priebežne počas roku, ale sú evidované a sumarizované vždy len ku koncu kalendárneho roku a sumárne za okres. Existujú viaceré evidencie škodových udalostí, ktoré sú navzájom nekonzistentné, líšia sa v počtoch škôd a aj vo výške vyplatených financií zo štátneho rozpočtu.

Tieto údaje zároveň nie sú dostatočne prepojené na to, aby bolo možné jednoducho vyhodnotiť, či konkrétny zásah skutočne priniesol očakávaný výsledok. Aj preto WWF Slovensko spolu s partnermi dlhodobo upozorňujú na potrebu jednotnej, transparentnej a aktuálnej evidencie škôd a zásahov do populácie vlka.

Zároveň upozorňujeme na skutočnosť, že informačný systém na evidenciu škôd spôsobených chránenými druhmi živočíchov bol z Európskych finančných zdrojov pripravený a predstavený ministerstvu aj okresným úradom. Predmetný informačný systém by umožnil ľahšie nahlasovanie vzniknutých škôd chovateľom, jednotnú evidenciu škôd v reálnom čase (nie len spätne za predošlý kalendárny rok).

Vlk ako súčasť zdravej krajiny

Pri diskusii o vlkovi sa často zabúda na jeho úlohu v krajine. Vlk je prirodzeným predátorom raticovej zveri a pomáha regulovať jej početnosť. Škody spôsobené raticovou zverou na poľnohospodárstve a lesoch pritom dosahujú násobne vyššie hodnoty (v miliónoch eur) než škody spôsobené vlkom na hospodárskych zvieratách.

Vlk je súčasťou širších vzťahov v krajine, ktoré ovplyvňujú aj poľnohospodárstvo, lesné hospodárstvo a stav populácií voľne žijúcej zveri. Je jedným z regulátorov početnosti raticovej zveri. Štát na jednej strane prepláca miliónové škody na poľnohospodárskych plodinách a lesných porastoch, ktoré spôsobila poľovná zver (napr. jelene) a zároveň prepláca aj škody poľovníckym združeniam, ak vlk uloví jeleňa, ktorý je jeho prirodzenou potravou, hoci tým prispieva k znižovaniu vysokých stavov jelenej zveri, ktorá spôsobuje výrazne vyššie ekonomické škody v poľnohospodárstve a lesníctve.

Ak chceme hľadať riešenia konfliktov, požadujeme, aby sa pri rozhodovaní o ďalšom manažmente vlka nepokračovalo v súčasnom plošnom systéme kvót bez jeho zásadnej zmeny. Prvoradá má byť účinná prevencia škôd, dostatočná a dostupná (finančná aj metodická) podpora chovateľov hospodárskych zvierat a vytvorenie jednotnej centrálnej evidencie škôd a odstrelov.

Ak zodpovedné orgány nedokážu preukázať, že kvóta prináša očakávaný výsledok, nie je dôvod v tomto manažmente vlka pokračovať.