Čo robíme

VODA

Dajme riekam zelenú

Naše rieky nie sú v dobrom stave

Naše vodné toky rozdeľuje množstvo nepriechodných bariér, ktoré našim riekam a krajine škodia.

Zhoršujú stav vôd aj ich kvalitu, obmedzujú pohyb vodných organizmov, neprirodzene menia pohyb sedimentov a zrýchľujú eróziu dna vodných tokov, čím prispievajú k zahlbovaniu riek pod úroveň terénu a ku vysušovaniu krajiny okolo. V niektorých prípadoch vytvárajú predpoklady pre výskyt rybožravých predátorov.

Niektoré z bariér sú v technicky nevyhovujúcom či dokonca ohrozujúcom stave, mnohé už nemajú nielen platné povolenie na osobitné užívanie vôd, ale ani vlastníka či správcu.

Osobitne problematické sú bariéry, ktoré sú úplne nepriechodné a vodné organizmy kvôli nim nemôžu migrovať

AŽ 64% NAŠICH POVRCHOVÝCH VÔD MÁ PROBLÉM

Jedným z najvýraznejších zásahov do života divokých riek bolo ich umelé napriamovanie a snaha vtesnať ich do upravených korýt. To prinieslo zrýchlenie prúdenia vody, čoho dôsledkom je neprirodzené prehlbovanie riečneho dna, kvôli čomu následne poklesla hladina podzemnej vody.

Čo s tým môžeme urobiť?

Nepriechodné a nefunkčné bariéry potrebujeme odstrániť

Odstránenie takýchto bariér nie je jednoduchý proces. Ak sa však dobre naplánuje, naprojektuje a zrealizuje, môže pomôcť pri obnove poškodených ekosystémov, vďaka čomu by sa v riekach mohla zvýšiť biodiverzita, vrátane populácií rýb.

Správne odstránenie nefunknčných bariér tiež podporí zadržiavanie vody v krajine a zvýši odolnosť krajiny voči dôsledkom zmeny klímy. A to všetko bez ohrozenia ochrany pred povodňami či zhoršenia využívania okolitej krajiny. 

80% bariér na slovenských riekach bráni rybám v migrácii

Podľa údajov z roka 2022 pretína slovenské rieky viac ako 1450 bariér. Odhaduje sa však, že o ďalších prehradeniach, najmä tých nepoužívaných a zastaraných, sa ani nevie. Z týchto 1450 bariér je až 80,2 % (teda 1156 bariér) bez funkčného alebo vôbec nejakého rybovodu.

VZÁCNE DRUHY STRÁCAME KAŽDÝ JEDEN DEň

Sladkovodné živočíchy čelia v posledných rokoch veľkej kríze – za posledných 50 rokov sme prišli o 83% populácie sladkovodných druhov živočíchov. Len na Slovensku je zaradených do Červeného zoznamu ohrozených rastlín a živočíchov až 45 druhov rýb. 

Celkový ekologický stav povrchovÝCH vôd na Slovensku

Na mape Ministerstva životného prostredia si môžete podrobne pozrieť v akom ekologickom stave sú útvary povrchovej vody na Slovensku:

Dajme riekam zelenú - pomôžte nám obnoviť a prepojiť naše rieky

Stiahnite si aplikáciu Amber

Aj vy môžete odhaľovať bariéry, ktoré rybám komplikujú život. Môžete na to využiť aj novú aplikáciu Amber, ktorú si jednoducho nainštalujete k sebe do mobilu.

Pomôžte nám hľadať miesta, ktoré ryby nedokážu prekonať a dajme riekam a rybám v nich opäť zelenú.

Prečítajte si aj:

Mrena a jej zápas s migračnými bariérami na slovenských riekach

Je aktívna a ostražitá, no niektoré prekážky sú nad jej sily. Mrena severná (Barbus barbus) patrí medzi pôvodných obyvateľov našich riek. Táto ryba, podobne ako napríklad jesetery či bolene, potrebuje k svojmu životu a rozmnožovaniu slobodný pohyb vo vode. Migračné...

Zdravé rieky, zdravé mestá: Ako nám vodozádržné opatrenia môžu pomôcť v časoch zmeny klímy

Posledné mesiace nám opäť ukázali, aké nebezpečné a nepredvídateľné môžu byť extrémne prejavy počasia. Dlhé obdobia sucha striedané s búrkami, výdatnými dažďami a ničivými záplavami čoraz viac upozorňujú na to, že zmena klímy sa týka nás všetkých. Dá sa chrániť...

WWF na Európskej noci vedy: O lesoch, riekach a o prírodných riešeniach pre odolnú krajinu

Piatok 27. septembra 2024 sa niesol v znamení objavovania a inovácií. Viaceré slovenské mestá hostili Európsku noc vedy, niektoré z nich už po 18. raz. Obľúbeného podujatia sa zúčastnil aj tím WWF Slovensko. V Banskej Bystrici naši odborníci predstavili predovšetkým...

Na Starom Dunaji prebehol veľký monitoring rýb. Predbežné výsledky sú znepokojivé

Ako to aktuálne vyzerá s rybími populáciami v slovenskej časti Starého Dunaja? To zisťovali odborníci na sladkovodné ekosystémy v 13 úsekoch rieky a v jej ramennej sústave. Rozsiahly ichtyomonitoring prebehol v týždni od 4. do 9. augusta 2024. V rámci projektu LIFE Living Rivers ho vykonal skúsený tím z Fakulty rybářství a ochrany vod Jihočeské univerzity (JU) v Českých Budejoviciach pod vedením Bořka Drozda.

Pripravuje sa nový dokument o Dunaji. Filmári sa vybrali do jeho vôd spolu s WWF

O tom, že Dunaj je výnimočná rieka, niet pochýb. Všimla si to aj dvojica dokumentaristov, ktorí aktuálne natáčajú film pre francúzsky televízny kanál Ushuaïa TV. Justine a Thomas oslovili s prosbou o spoluprácu aj WWF Slovensko. Naši experti na rieky neváhali a dobrodruhov zobrali priamo na hladinu najmedzinárodnejšej rieky sveta.

Pomôžte nám vrátiť riekam slobodu. Aj vy môžete  odhaľovať bariéry, ktoré komplikujú rybám život

Európske rieky rozdeľuje množstvo väčších či menších prehradení, hatí a iných vodných stavieb. Okrem toho, že esteticky nepôsobia práve najvľúdnejšie, môžu byť pre svoj zanedbaný stav aj nebezpečné. Aby toho nebolo málo, majú tiež nepriaznivý vplyv na život v riekach a negatívne ovplyvňujú tiež okolité životné prostredie.

Prečo je obnova voľne tečúcich riek dôležitá? Seminár v Banskej Bystrici priniesol zaujímavé fakty

Živé, prúdiace rieky sú nevyhnutné pre zdravú krajinu. O tom, čo sa deje s našimi vodnými tokmi a čo možno robiť pre zlepšenie ich nevyhovujúceho stavu, sme s verejnosťou diskutovali v Banskej Bystrici.    Podujatie s názvom Obnova voľne tečúcich riek sa uskutočnilo...

Slovenské rieky pretína takmer 1500 bariér. Až 80% z nich bráni rybám v migrácii

Ryby v našich riekach to majú naozaj náročné. Pri svojom putovaní vodnými tokmi musia totiž prekonávať nespočetné množstvo rôznych prehradení, hatí či iných vodných stavieb. Podľa posledných údajov z roku 2022 máme takýchto bariér na Slovensku evidovaných až 1450. A môže ich byť aj oveľa viac.

Až 64% našich povrchových vôd má problém. Čo stojí za zhoršujúcim sa stavom slovenských riek? 

Rieky sú neoddeliteľnou súčasťou života našej krajiny. Poskytujú nám vodu a priestor pre relax, a sú tiež domovom mnohých druhov rastlín a živočíchov. V posledných rokoch sa však stav našich povrchových vôd dramaticky zhoršil. Podľa odborných dát je až 64% z nich pod priemerom. Prečo je to tak?

Budúcnosť plazov a obojživelníkov v Európe: S odborníkmi o možných riešeniach

Európa je domovom mnohých druhov plazov a obojživelníkov. Nanešťastie, veľa z nich v súčasnosti čelí vážnym hrozbám, ktoré negatívne ovplyvňujú ich populácie. V rámci projektu Príroda pre všetkých (LIFE IP NATURA 2000) sme sa zúčastnili stretnutia odborníkov v Španielsku. Pod záštitou Európskej výkonnej agentúry pre klímu, infraštruktúru a životné prostredie (CINEA) sa tu zišla takmer stovka expertov, aby diskutovali o aktuálnych výzvach v oblasti ochrany obojživelníkov a plazov. Slovensko nesmelo chýbať.