Ministerstvo životného prostredia SR zverejnilo návrh Národného plánu obnovy prírody takmer mesiac po termíne stanovenom európskou legislatívou. Odborná verejnosť následne dostala na pripomienkovanie dokumentu, ktorý bude určovať obnovu slovenskej krajiny až do roku 2050, len sedem pracovných dní. WWF Slovensko preto spolu s organizáciami SOS/BirdLife Slovensko, My sme les, AEVIS, Prales, Zelenou väčšinou a Klimatickou koalíciou pripravili rozsiahle pripomienky. Upozorňujeme v nich na nedostatky v procese prípravy plánu aj na viaceré obsahové problémy, ktoré môžu rozhodnúť o tom, či bude obnova prírody na Slovensku skutočne fungovať.
Dokument, ktorý môže ovplyvniť Slovensko na desaťročia
Národný plán obnovy prírody je jedným z najdôležitejších environmentálnych dokumentov, ktoré bude Slovensko v tomto desaťročí pripravovať. Vychádza z európskeho Nariadenia o obnove prírody a jeho cieľom je zastaviť ďalšie zhoršovanie stavu prírody a postupne obnovovať ekosystémy, od ktorých závisí kvalita života ľudí.
Nejde pritom len o ochranu vzácnych druhov rastlín a živočíchov. Plán má určiť, ako bude Slovensko obnovovať rieky, mokrade, lesy či poľnohospodársku krajinu a ako sa bude vyrovnávať s výzvami, ako sú sucho, prehrievanie krajiny, strata biodiverzity alebo častejšie extrémy počasia.
Plán má nastaviť smer obnovy slovenskej prírody do roku 2050, no jeho prínosy alebo naopak nedostatky budú ovplyvňovať krajinu aj dlho po tomto termíne.
Foto: Eduard Žákovic, jasoň červenooký . Autor získal čestné uznanie za fotografiu vo fotosúťaži Príroda cez objektív v kategórii Natura 2000.
Len sedem pracovných dní na pripomienkovanie
Ministerstvo životného prostredia SR zverejnilo návrh plánu na verejnú konzultáciu 1. októbra 2026, čo je mesiac po stanovenom termíne. Na pripomienkovanie dokumentu mala odborná ako aj občianska spoločnosť len 11 kalendárnych dní, z toho sedem pracovných.
Vzhľadom na rozsah, význam a časový horizont dokumentu, považujeme takýto čas za absolútne nedostatočný. Pri dokumente, ktorý bude ovplyvňovať smerovanie slovenskej krajiny počas najbližších desaťročí, by mala byť samozrejmosťou široká odborná diskusia a dostatočný priestor na zapracovanie podnetov z praxe.
“Národný plán obnovy prírody bude určovať, ako sa Slovensko vysporiada s vysychajúcou krajinou, zhoršujúcim sa stavom lesov, stratou druhov či dôsledkami klimatickej zmeny v najbližších desaťročiach. Ak má priniesť reálne výsledky, musí obsahovať jasné ciele, konkrétne opatrenia a byť výsledkom kvalitnej odbornej diskusie. Práve preto nás mrzí, že pri tak dôležitom dokumente nebol vytvorený dostatočný priestor na odbornú diskusiu,”
Miroslava Plassmann, riaditeľka WWF Slovensko.
WWF Slovensko preto žiada, aby návrh prešiel po ukončení súčasnej konzultácie ďalším kolom pripomienkovania s lehotou minimálne 30 dní.
Foto: Miroslav Očadlík, korunkovka strakatá na záplavových lúkach pri rieke Ipeľ, v nedávno otvorenom súkromnom chránenom území Ipeľská niva pri Brezničke
Čo navrhuje WWF Slovensko?
Jednou z hlavných pripomienok WWF Slovensko je potreba výrazne posilniť monitoring druhov a biotopov. Ak má Slovensko investovať finančné prostriedky do obnovy prírody, musí zároveň vedieť vyhodnotiť, či tieto opatrenia skutočne prinášajú výsledky. Súčasný systém monitorovania podľa nás neposkytuje dostatok údajov na hodnotenie úspešnosti mnohých opatrení navrhnutých v pláne.
Návrh plánu neobsahoval počas verejnej konzultácie všetky informácie o finančných nákladoch potrebných na jeho realizáciu. Bez jasného prehľadu finančných potrieb je podľa WWF Slovensko náročné posúdiť, ako realistické sú navrhované opatrenia a aké zdroje bude potrebné zabezpečiť na ich realizáciu.
Väčšia pozornosť pre mokrade a rašeliniská.
Mokrade a rašeliniská patria medzi najohrozenejšie ekosystémy na Slovensku. Zároveň však zohrávajú mimoriadne dôležitú úlohu pri zadržiavaní vody, ukladaní uhlíka a ochrane biodiverzity.
WWF Slovensko preto upozorňuje, že návrh plánu by mal obsahovať ambicióznejšie opatrenia na obnovu ich prirodzeného vodného režimu a jasnejšie definovať ciele v tejto oblasti.
Lepšia ochrana starých lesov a pralesov.
Slovensko patrí medzi krajiny, v ktorých sa stále nachádzajú pralesy, pralesové zvyšky a ďalšie lesy s charakterom starých lesov.
V návrhu plánu však podľa nás nie je dostatočne vysvetlené, ako budú tieto cenné lesné ekosystémy zohľadnené pri plnení cieľov obnovy prírody. WWF Slovensko preto navrhuje posilniť ich identifikáciu, monitorovanie a ochranu a lepšie využiť ich význam pre zachovanie biodiverzity.
Medzi ďalšie priority patrí obnova riečnych ekosystémov a zlepšenie stavu poľnohospodárskej krajiny. Naše pripomienky smerujú k lepšiemu využívaniu existujúcich odborných podkladov pre obnovu riek a odstránenie bariér, ktoré bránia ich prirodzenému fungovaniu.
V poľnohospodárskej krajine zase navrhujeme väčšiu podporu druhovo bohatých lúk a pasienkov, biopásov, medzí a ďalších krajinných prvkov, ktoré pomáhajú zadržiavať vodu, podporujú opeľovače a vytvárajú priestor pre poľné vtáky a ďalšie druhy.
„Od kvality Národného plánu obnovy prírody bude závisieť, či sa Slovensku podarí zastaviť úbytok cenných biotopov a obnoviť krajinu tak, aby lepšie zadržiavala vodu, podporovala opeľovače či vytvárala priestor pre návrat ohrozených druhov. Práve preto považujeme za dôležité, aby plán obsahoval konkrétne, merateľné opatrenia a vychádzal z odbornej diskusie. Obnova prírody totiž nie je cieľom sama o sebe, ale investíciou do odolnosti krajiny, životaschopného vidieka a lepšej kvality života ľudí,“ dopĺňa
Katarína Butkovská, manažérka ochrany lesov a voľne žijúcich druhov WWF Slovensko.
Príležitosť, ktorú si nemôžeme dovoliť premárniť
Národný plán obnovy prírody predstavuje jedinečnú príležitosť určiť, ako bude Slovensko v nasledujúcich desaťročiach obnovovať svoje rieky, lesy, mokrade a poľnohospodársku krajinu.
Ak bude pripravený kvalitne, môže pomôcť prírode aj ľuďom. Jeho kvalita bude rozhodovať nielen o stave prírody, ale aj o schopnosti krajiny lepšie zvládať sucho, extrémne prejavy počasia či ďalšie dôsledky klimatickej zmeny.
Ak vznikne bez dostatočnej diskusie a bez jasne nastavených opatrení, riskujeme, že premrháme jednu z najväčších príležitostí na zlepšenie stavu slovenskej krajiny za posledné desaťročia.
WWF Slovensko preto spolu s ďalšími organizáciami vyzýva Ministerstvo životného prostredia SR, aby pri dopracovaní dokumentu vytvorilo priestor na širšiu odbornú diskusiu a zohľadnilo pripomienky vedeckej a ochranárskej obce. Slovensko má príležitosť pripraviť plán, ktorý bude prínosom pre prírodu aj ľudí.
Doplňujúce informácie
- Návrh Národného plánu obnovy prírody bol predložený na verejnú konzultáciu 1. októbra 2026.
- Verejnosť mala na zaslanie pripomienok 11 kalendárnych dní, z toho 7 pracovných dní.
- Pripomienky predložili WWF Slovensko, My sme les, SOS/BirdLife Slovensko, AEVIS, Zelená väčšina a Klimatická koalícia. K viacerým pripomienkam sa pridala aj Prírodovedecká fakulta Univerzity Komenského v Bratislave.
- Organizácie požadujú ďalšie kolo konzultácií s lehotou minimálne 30 dní.
- Medzi hlavné pripomienky patria chýbajúce údaje o financovaní plánu, potreba kvalitnejšieho monitoringu, ambicióznejšia obnova rašelinísk a mokradí, lepšia ochrana starých lesov a pralesov, obnova riečnych ekosystémov a účinnejšie opatrenia pre poľnohospodársku krajinu.
ODKAZY: